Roman Samotný
Rok 2020 je za nami, no očakávané zlepšenie sa akosi nekoná. Pandémia nás drží zavretých doma. Ako to zvládnuť bez ujmy na psychike? A aké témy riešia v týchto mesiacoch LGBTI ľudia? O svojich skúsenostiach nám porozprávala Katy Franeková. Pôsobila ako psychologička v inPoradni zameranej na dúhovú komunitu, aktuálne poskytuje terapie v Inlande.
Ako hodnotíš takto spätne rok 2020?
Minulý rok bol veľkou skúškou našej schopnosti prispôsobiť sa, a to rýchlo. Ukázal nám, že zo dňa na deň môžeme prísť o istoty, ukázal nám, akí sme zraniteľní. Bol to ťažký rok, ktorý nám drsným spôsobom pripomenul, že ani zďaleka nemáme nad všetkým kontrolu. Okolo seba vidím veľké vyčerpanie, no aj to, ako nás táto kríza robí psychicky odolnejšími.
Čo tebe osobne najviac dodávalo silu?
Veľkou oporou bola pre mňa moja partnerka Dana, od začiatku sme to celé prežívali spolu. Tiež mi dosť pomáhalo, že aj napriek covidu sa mi ďalej darilo realizovať svoj sen – robiť počas roka postupné kroky smerujúce k stavbe domu. Všetko síce išlo pomalšie, ale dávalo mi to pocit, že môj život sa nezastavil a bude pokračovať ďalej.
Aké témy minulý rok riešili ľudia v inPoradni?
Ústrednou témou boli vzťahy – partnerské, rodinné, priateľské či pracovné v kontexte pandémie. Určite rezonovalo vyrovnávanie sa s nechcenou zmenou, ktorá priniesla obmedzenie slobody a stratu komfortu. Čoraz častejšie sa objavujú témy starostlivosti o seba a svoje duševné zdravie, čo vnímam ako pozitívny vplyv pandémie – ľudia viac cítia, že sa potrebujú o seba starať, a hľadajú nové stratégie pomoci.
Veľa LGBTI ľudí čerpá silu z komunity, ktorá má pre mnohých status rodiny. Vďaka sociálnej izolácii a lockdownom komunitný rozmer zo života do veľkej miery vypadol, a mnohí tak prišli o významný zdroj blízkosti a podpory. Významná preto bola a stále je aj téma osamelosti. Mnohí mladí LGBT ľudia musia tráviť tento čas s rodinou, ktorá ich identitu neprijíma až potláča, a majú pocit, akoby sa vrátili naspäť do closetu. Pandémia ublížila špecificky transrodovým ľuďom v procese tranzície, ktorým sa posúvali vyšetrenia a operácie, čo u niektorých prehlbovalo zážitky disfórie.
Ak by sme napríklad porovnali pandémiu, obdobie pred voľbami alebo referendum „za rodinu“, čo bola podľa teba pre LGBTI komunitu väčšia záťaž?
Zaujímavá otázka. Pandémia je záťažou pre nás všetkých bez ohľadu na sexuálnu orientáciu či rodovú identitu. Ide teda o kolektívnu traumu, cez ktorú prechádzame spoločne, hoci jej dosahy môžeme prežívať rôzne. Vnímam v tejto ťažkej skúsenosti skôr jej potenciál spájania. Štvavú predvolebnú kampaň a referendum za rodinu vnímam naopak ako rozdeľujúce. Boli veľmi špecificky zacielené proti LGBTI ľuďom a záťaž teda predstavovali iba pre túto časť populácie.
Kde podľa teba LGBTI ľudia nachádzali najväčšiu oporu?
Je to rôzne, no mám pocit, že pandémia ukázala stav našich vzťahov – či už partnerských, rodinných alebo priateľských. Ak sme sa o ne dobre starali už predtým, počas pandémie nás držia. LGBTI ľudia žijúci vo fungujúcich a prijímajúcich vzťahoch nachádzajú oporu práve v nich. Veriaci LGBTI ľudia nachádzajú oporu vo svojej viere. LGBTI mladí nachádzajú oporu často na sociálnych sieťach. My všetci sme viac nútení hľadať oporu v sebe. Čo sa týka vplyvov na mentálne zdravie, výskumy ukazujú, že najťažšie je toto obdobie pre single ľudí a pre seniorov, ktorí neudržujú online kontakt so svetom.
Ukázala pandémia, že dúhové rodiny sú rovnako funkčné ako heterorodiny?
Ako vravím, pandémia celkovo preveruje funkčnosť vzťahov, v dúhových aj v heterorodinách. Posvietila nám všetkým na to, do akej miery sú naše rodiny funkčné alebo nie. Zrazu sme boli nútení byť so svojimi rodinami oveľa viac času. Nefunkčnosť, pred ktorou sme predtým utekali do iných sfér života, teda viac vyskočila, už sa jej nedalo vyhnúť. Rovnako funkčnosť mohla byť žitá intenzívnejšie, lebo v čase krízy, keď sme sa napríklad báli, že ochorieme, keď sme prišli o prácu, naša rodina stála pri nás.
Čoho by sme sa mali držať, ak si chceme zachovať dobré psychické zdravie?
Snažte sa v najvyššej možnej miere napodobniť svoj bežný život aj pri aktuálnych obmedzeniach.
Udržujte sociálny kontakt (online, telefonicky), pohyb, relaxáciu, samotu, plnenie realisticky nastavených povinností s ohľadom na vaše možnosti (práca, štúdium).
Dajte si pozor na chyby životného štýlu, ktorým bežne prepadáme (alkohol, prokrastinácia, ponocovanie).
Zamerajte svoju pozornosť aj mimo seba – znížite tým stres a umožníte pozitívne pocity. Pomôžte druhým čímkoľvek, čo máte a viete – počnúc nákupom až po spoločné online cvičenie.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk