in ,

„Mali by sme prijať svoje túžby a pocity,“ hovorí farebný Robert z Veľkého Krtíša

Foto: Robert Pintér

Ako sa u nás žije LGBTI+ ľuďom? Rozhodli sme sa, že vás budeme spovedať, aby aj prostredníctvom nášho magazínu zazneli príbehy queer ľudí z rôznych kútov Slovenska. Ak si pozriete TikTok alebo Instagram mladého Roberta z Veľkého Krtíša, vaše oko uchváti plno farieb. Jeho štýl je hravý, fresh a veľmi gen Z. Bezprostrednosť a hravosť z jeho videí priam sršia a popri práci kuchára sa stíha venovať aj sociálnym sieťam a herectvu. 

Veľmi sa mi páči tvoja bezprostrednosť a svojskosť v postoch, či už na Tiktoku alebo Instagrame. Ako ťa vníma tvoje okolie? Kamaráti si už asi zvykli, ale čo širšie okolie? Stretávaš sa s nechápavými/neprajnými pohľadmi alebo sa niekedy ocitneš v konfrontácii s cudzím človekom?

Ďakujem. Už odmalička som natáčal rôzne videá. Buď som natáčal svoje okolie a ľudí navôkol, alebo väčšinou seba ako spievam. Čo sa týka okolia, tak s tým to nebolo vždy ľahké. Na druhom stupni základnej školy som bol terčom šikany spolužiakov za svoju inakosť. Bol som pre nich nový a už vtedy som sa inak obliekal… V takom malom meste to nebolo veľmi zvykom a už v tom čase som z davu vytŕčal. Červené, fialové, žlté nohavice, vybíjané opasky, zaujímavé svetre a tričká – toto stačilo na to, aby sa mi spolužiaci vysmievali, že som gej. V škole som kamarátov nemal a kvôli posmeškom som svoju homosexualitu navonok potláčal a snažil som sa správať ako „bežný heterochalan“.

Moja rodina mala zo začiatku trochu hlúpe poznámky voči LGBTI ľuďom, ale myslím, že to bolo iba tým, že vyrastali v inej dobe a s touto tématikou sa dovtedy veľmi nestretávali. Časom si však zvykli a už sa to zlepšilo. Teraz mám ich plnú podporu a akceptujú ma takého, aký som. 

Na ulici si občas ešte vypočujem nejaký posmešok, ale už sa nad tým iba pousmejem a idem ďalej. Na sociálnych sieťach mi v komentároch ľudia občas vynadajú do teplošov, ale šikana zo základky zo mňa spravila silnejšieho a odolnejšieho človeka, takže toto mi už nemôže ublížiť.

„Mali by sme prijať svoje túžby a pocity,“ hovorí farebný Robert z Veľkého Krtíša
Foto: Robert Pintér

Keď už sme pri tom, aký bol tvoj coming-out pred rodinou a kamarátmi?

Už ako malý chlapec som vedel, že sa mi páčia iní chlapci. Coming-out pred rodinou a kamarátmi som urobil v devätnástich rokoch. Niektorí boli dosť šokovaní. 

Tento rok som bol v relácii o varení, kde sa ma produkční narovinu spýtali na moju orientáciu. Trochu ma to zaskočilo a nevedel som ako reagovať, no nakoniec som povedal, ako sa veci majú. Kamoške som potom ihneď písal, že som práve urobil coming-out v televízii pred celým Slovenskom. Nakoniec som tomu ale veľmi rád, pretože sa cítim, že nemusím nič skrývať. Moja rodina ma podporuje a vie, že som to stále ja.

Niektorí kamaráti to o mne vedeli a s tými, čo s tým majú problém, sa jednoducho nestretávam.

„Mali by sme prijať svoje túžby a pocity,“ hovorí farebný Robert z Veľkého Krtíša
Foto: Robert Pintér

Máš nejaký idol alebo inšpiruje ťa niekto konkrétny svojimi lookmi?

Idoly som mal, keď som bol mladší, teraz sa snažím byť idolom ja sám. Čím som starší, tým viac sa snažím byť jedinečným originálom, ktorý inšpiruje druhých. A tiež ma inšpirujú príbehy ľudí. Veľmi rád sa rozprávam a spoznávam s novými ľuďmi a pozorne počúvam ich príbehy.

Ak by si mal porovnať svoju generáciu (gen Z) s ostatnými generáciami LGBTI+ ľudí (millennials, boomers) na Slovensku, čo by si najviac vypichol? Ako vnímaš rozdiely medzi týmito generáciami, prípadne čo si myslíš, že by sa mohli tieto generácie vzájomne od seba naučiť? 

Myslím si, že tie generácie pred nami to mali o dosť ťažšie. Zoznamovanie medzi LGBTI+ ľuďmi, aj celkovo sebaprijatie, bolo náročnejšie. Táto téma bola veľké tabu a ak sa niekto aj odhodlal urobiť coming-out, väčšinou to musel byť asi veľký škandál z pohľadu vtedajšej spoločnosti. Myslím, že kvôli tomu ešte aj teraz veľa ľudí vedie dvojitý život. Je mi veľmi ľúto, že to takto fungovalo, a zároveň som veľmi vďačný, že som sa narodil do tejto doby, kedy je to už o niečo ľahšie. 

A čo by sme sa mali navzájom od seba naučiť? Staršie generácie by sa mohli prestať toľko báť a vyautovať sa svojmu okoliu. Takým životom v utajení prichádzajú o veľa. 

Naopak, pri dnešnej generácii mám pocit, že veľa mladých žije v otvorených vzťahoch. Ja som skôr oldschool a verím v monogamiu a v uzavretý vzťah dvoch osôb. Nikoho tým nechcem súdiť, je to len môj názor na vec.

Aké sú tvoje plány do budúcnosti? Vidíš sa skôr ako aktívny influencer na sociálnych sieťach, alebo je nejaké iné odvetvie, v ktorom by si sa videl? 

Ak ma niečo táto doba naučila, tak to, že robiť si plány je zbytočné. Veci sa veľmi rýchlo menia, a tak sa snažím neplánovať si nič až tak dopredu, no veľmi ma to ťahá k filmu, herectvu a spevu. Nevylučujem ani sociálne siete, keďže ma baví komunikovať s ľuďmi a ich interakcie, ktoré sú dennou samozrejmosťou môjho života.

Čo si myslíš, ako konkrétne môže tvoja generácia LGBTI+ ľudí podľa teba pomôcť s akceptáciou queer ľudí na Slovensku, a čo by naopak robiť nemala? 

Myslím, že by sme sa nemali hanbiť za to, kým sme. Transparentne pomenúvať svoje pocity a dojmy z vecí. Prijať svoje túžby a pocity, že nie sme menej alebo viac ako ostatní, že sme rovnocenní a každý sme originál a každý máme potenciál zlepšiť tento svet. 

Napriek tomu si však myslím, že by sme nemali nútiť do coming-outu ľudí, ktorí nie sú na to ešte pripravení. Každý to cíti inak a každý sám uzná za vhodné, kedy tak urobiť. Takýto nátlak môže mať skôr opačný efekt pre komunitu. Rozhodne sa však netreba hanbiť o tom rozprávať. 

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?