David Benedek
Speváčka a skladateľka Nina Kohout vo svojej hudbe spája tajomné odtiene starého slovenského folklóru, vážnej hudby a sviežosť inovatívneho triphopu. Nina má za sebou štúdium na prestížnej londýnskej hudobnej škole The BRIT School, na ktorej pôsobili aj Adele či Amy Winehouse. Naživo ju budete môcť počuť najbližšie na Tepláreň stagi na festivale Pohoda, ktorý sa začína už vo štvrtok 6. júla.
Ako si spomínaš na svoje hudobné začiatky?
Ešte predtým než som sa sama začala hudbe venovať prostredníctvom účasti v speváckom zbore, folklórnom súbore či hry na nástroje, svetu hudby som bola predstavená spôsobom pasívnym, z pozície nasávateľa. Tatino, Peter Kohout, sa vždy postaral o to, aby pri každom jedle, výlete či voľných chvíľach našej rodiny hrala nejaká hudba. Až teraz spätne chápem, že skladby, ktoré som si myslela, že vypĺňajú len čisto úlohu podmazu, sa stali zásadnými v mojej budúcej tvorbe a ťažím z nich doteraz.
Čo v tebe spúšťa túžbu tvoriť?
Vždy niečo iné a vždy niekto iný. No ak by som v tom mala nájsť nejaký vzorec, najviac ma jednoznačne inšpirujú medziľudské vzťahy, najmä také, ktoré sa ma bytostne dotýkajú. Fascinuje ma ich komplexnosť, dosah a ich jedinečná emočná politika. Prostredníctvom skladieb na tieto vzťahy dokážem hľadieť z niekedy veľmi príjemného, inokedy veľmi bolestivého, nadhľadu.
A aký je tvoj proces tvorby?
Čo sa týka procesu pretavovania nápadu do skladby, dávam mu tú najväčšiu voľnosť, akú človek, ktorý miluje kontrolu nad životom, dokáže. Viem, že len vtedy, keď na nič netlačím a procesu dovolím nabrať akúkoľvek potrebnú tvár, vznikajú najnaozajstnejšie, a teda najsilnejšie, skladby.
Kto ťa hudobne inšpiruje?
Ako prví mi napadajú dvaja hudobní mágovia, a to Nick Cave a David Bowie. Myslím si, že práve neskoršia tvorba týchto dvoch géniov mala nielen na zvuk mojej tvorby, ale aj na prehlbovanie môjho hudobného vedomia, najväčší vplyv. Okrem nich som veľmi inšpirovaná umelkyňami a producentkami Imogen Heap, Kimbra a Björk, kráľmi zvukových plôch sú pre mňa zas Sigur Rós a absolútne fascinujúcou je pre mňa napríklad aj Lisa Gerrard a Sinéad O’Connor, ktorých hlasová interpretácia emócií ma asi nikdy neprestane dojímať.
Ako si spomínaš na vznik svojho debutového singla Blue Sunray?
Tvorivý proces svojho debutu vnímam ako obzvlášť veľmi krásnu spomienku. Bola to speváčka Yael z kapely Lola Marsh, ktorá vo mne odblokovala dlhoročný kreatívny blok spôsobený mojimi veľkými nárokmi na prvú skladbu. Tým, že mi dala zadanie napísať skladbu s konkrétnou témou do konkrétneho dátumu, bola som prinútená sa do toho pustiť a v priebehu jedného dňa, samozrejme posledného pred termínom, som skladbu napísala. Bol to čarovný proces.
Zaujíma ma, ako sa ti vystupovalo s kapelou Lola Marsh.
Bol to jednoznačne jeden z mojich hudobných zážitkov, na ktoré len tak ľahko nezabudnem. Vystúpiť na mojom obľúbenom festivale vedľa kapely, s ktorou mám taký krásny vzťah, pred naozaj morom ľudských tvárí bol obrovský zážitok.
Ako vzniklo tvoje debutové EP Pandemonium?
Tvorba Pandemonia sa veľmi líšila od tvorby Blue Sunray, najmä preto, že v EP som svoj hlavný záujem presunula z akustických nástrojov na čo najšialenejšie a najzaujímavejšie zvukové farby. V čase tvorby EP som sa pomerne rýchlym tempom zoznamovala so svetom hudobnej produkcie a Pandemonium som vnímala ako ihrisko, na ktorom som sa mohla vyšantiť a svoje znalosti praktizovať. Bol to veľmi intenzívny proces a skladby, ktoré vznikli počas môjho štúdia v Londýne, boli pomerne temné, bolestivé, no zároveň veľmi láskavé, takže som sa pri tvorbe EP musela úplne zraniteľne obnažiť, aby som dosiahla čo najlepší výsledok.
Prečo sa volá EP práve Pandemonium?
Na slovo „pandemonium“ som narazila približne v polovici tvorby EP a hneď som vedela, že musí byť názvom môjho debutového celku. S významom ako „chaos, zmätok“ a jeho využitím v historických textoch som mala pocit, že takmer dokonale vystihuje náladu skladieb. Okrem iného som piesne napísala v čase pandémie, čo mi prišla ako pekná slovná hračka.
Nedávno si vydala nový singel s názvom Little Butterfly, ako vznikol?
Veľmi impulzívne, presne tak, ako keď sa niekto potrebuje vykričať z hnevu. Zvukovo bol proces celkom komplikovaný, farebne skladba predstavuje niečo úplne iné ako piesne, ktoré som doteraz vydala, takže bolo v procese určite veľa zoznamovania sa s nepoznaným, čo bolo síce strašidelné, no veľmi ma to bavilo. Nahrávanie vokálov bol pravdepodobne najliečivejší aspekt tvorby skladby a mám skutočne dojem, že som v štúdiu dostala zo seba všetko, čo bolo treba, a to myslím, že aj v skladbe cítiť.
Ako ťa ovplyvnil teroristický útok v Teplárni?
O útoku v Teplárni som sa dozvedela v britskom Brightone, v snáď najviac otvorenom, bezpečnom a tolerantnom meste, v akom som kedy bola. V meste, kde nikto ani len nemihne okom pri pohľade na dve ženy či mužov držiacich sa za ruku, spájaných ničím, len láskou, teda tým najčistejším, čo svet má. Už pri čítaní správ zo Slovenska sa mi srdce roztrieštilo na tisíc nahnevaných, sklamaných a zničených kusov, a to, čo museli prežívať rodiny dvoch mladých ľudí, ktorých rovnako ako v Brightone spájal ten najčistejší ľudský cit, len v inom meste, som si nevedela absolútne predstaviť. Ťažko sa mi to hovorí a priznáva, no s čoraz väčším počtom príbehov, ktorých podstatou je krutá nenávisť a obmedzenosť, si Slovensko postupne zatvára dvere predo mnou a stovkami iných, ktorí túžia po slobodnej a tolerantnej krajine. Nič viac.
Tento rok budeš vystupovať na festivale Pohoda na Tepláreň stage. Čo môžu návštevníci festivalu čakať?
Cítim veľkú vďaku za to, že keď už nemôžem spraviť nič viac, môžem aspoň zlu protirečiť hudbou, teda niečím, čo je v mojich očiach s láskou porovnateľné. Tak ako minulý rok, aj tento sa bude môj set na Pohode orientovať okolo už spomínaného debutového EP s tým rozdielom, že do repertoáru pribudli aj nové, úplne inak odvážne a zvukovo zafarbené skladby. Trúfam si povedať, že publiku tento rok predstavím sebavedomejšiu a odvážnejšiu Ninu.
Aké sú tvoje sny a ciele do budúcnosti?
Musím povedať, že v tomto bode života pociťujem obrovskú vďaku za všetko, čo mám, a za dni, ktoré žijem. Mojím cieľom teda je, aby sa táto spokojnosť udržala čo najdlhšie. Hudobne sa momentálne najviac sústredím na tvorbu nového albumu a namiesto aktívneho hrania po Slovensku a Česku toto leto strávim okrem niekoľkých koncertov pomaly, v Brightone pri mori, tvorením, na čo sa veľmi teším.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk