David Benedek
“Môj film sa dotýka veľmi komplikovaného vzťahu medzi LGBTI komunitou a cirkvou. Aj keď sa o tom často nehovorí, súčasťou queer komunity sú aj veriaci ľudia, ktorí musia zvádzať ťažký vnútorný boj a často sa cítia cirkvou (či dokonca Bohom?) odmietaní,” hovorí Michaela Prablesková, ktorá vyštudovala scenáristiku na VŠMU. Jej krátky dokument o Ondrejovi Prostredníkovi s názvom “Dreamer“ si budete môcť pozrieť v októbri na Filmovom festivale inakosti online.
Čo ťa viedlo k tomu, aby si začala študovať film?
K filmu som sa dostala cez literatúru. Od malička som veľmi rada čítala. Dokonca mi to mamka niekedy zakazovala a brala mi knihy, lebo sa jej zdalo, že to preháňam a ničím si zrak. Ale jej snaha nebola veľmi úspešná. Keď som nemala po ruke žiadnu knihu, tak som čítala hoci aj návod od vysávača. Neskôr som začala písať aj vlastné poviedky a to ma doviedlo k štúdiu scenáristiky. Film bol len taký príjemný bonus.
V roku 2018 si doštudovala scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Ako hodnotíš svoje pôsobenie na škole?
Päť rokov, ktoré som strávila na škole hodnotím ako veľmi príjemný čas. Na VŠMU som spoznala množstvo inšpiratívnych a talentovaných ľudí, s ktorými sa dodnes rada stretávam. Až teraz, s odstupom času, si naplno uvedomujem, koľko príležitostí táto škola ponúka. Toľko priestoru a možností realizovať svoje nápady človek už inde tak ľahko nedostane.
Venovala si sa niekedy vo svojej tvorbe queer postavám alebo queer témam?
Pri písaní sa týmto témam venujem skôr okrajovo. Keďže sama nie som súčasťou queer komunity, myslím si, že nikdy nebudem schopná plne obsiahnuť všetky problémy a otázky, ktoré rieši. Na Slovensku máme dostatok talentovaných umelcov priamo z tohto prostredia, ktorí dokážu sami najlepšie vyjadriť, čo cítia a čo ich trápi. Aj keď tieto témy nie sú tým, čo vo svojej tvorbe primárne riešim, často vytváram napríklad vedľajšie queer postavy, pretože sú legitímnou súčasťou našej spoločnosti a chcem, aby ich ľudia vnímali ako niečo absolútne normálne a prirodzené. Rovnako sa rada zapájam do projektov s queer tematikou. Momentálne napríklad spolupracujem ako dramaturgička na filme Tvár ženy od Lukáša Víznera a Miriam Fulmekovej, ktorý sa zaoberá aj týmito témami.
Aké bolo pôvodné zadanie k cvičeniu, z ktorého vznikol tvoj film Dreamer?
Film vznikol ako školské cvičenie na predmet dramaturgia a realizácia dokumentárneho filmu s pani profesorkou Ingrid Majerovou. Cieľom bolo, aby sme si ako scenáristi vyskúšali aj natáčanie v „skutočnom svete“, kde nemáme toľko priestoru zasahovať a ovplyvňovať dianie. Téma bola voľná, ale keďže sme mali nulový rozpočet (a tiež nulové skúsenosti), odporúčali nám vybrať si niečo jednoduché.
Prečo si sa rozhodla natočiť film o Ondrejovi Prostredníkovi?
Ondreja Prostredníka poznám ešte z čias, keď pôsobil ako farár v mojom rodnom meste – Nitre. Už dlhšie sme síce neboli v bližšom kontakte, no sledovala som udalosti ohľadom jeho vystúpenia na Dúhovom Pride aj nasledujúcu reakciu biskupov evanjelickej cirkvi. Už vtedy som mala pocit, že je to silný príbeh a médiá mu nevenujú toľko pozornosti, koľko by si zaslúžil. Keď sme v škole dostali zadanie natočiť dokument, jeho príbeh bol tým prvým, čo mi napadlo.
Bol ihneď ochotný spolupracovať?
Mala som šťastie, že som pána Prostredníka poznala, takže bolo pre mňa jednoduché ho osloviť. Jeho reakcia bola veľmi príjemná. Potešil sa, že sa o jeho príbeh zaujímame a hneď súhlasil s natáčaním. Dokonca nás bez váhania pozval k sebe domov, aj napriek tomu, že bol sviatok a už mal vytvorené plány.
Ako prebiehalo natáčanie?
Pri natáčaní som spolupracovala s mojou dobrou kamarátkou Ivkou Szabovou, vďaka ktorej išlo všetko hladko. Pána Prostredníka sme najskôr navštívili na univerzite, kde v tom čase ešte pôsobil ako výskumný pracovník. Najpodstatnejšia časť však bola natočená priamo u Prostredníkovcov doma v Pezinku, kam nás symbolicky pozvali 1. októbra, teda v 500. výročie Lutherovej reformácie. Bolo to veľmi príjemné natáčanie, na ktoré stále rada spomínam.
Ako film prijali v škole?
Veľmi dobre, dostala som áčko.
Videl Ondrej Prostredník tvoj film? Aká bola jeho reakcia?
Áno, pravdaže. Ešte pred zverejnením som mu film poslala na „odobrenie.“ Mala som trochu obavy, aká bude jeho reakcia na paralelu s Lutherom, ktorú sme vo filme vytvorili, ale bol z toho nadšený. Celkovo nemal žiadne výhrady a film pravidelne zdieľa na sociálnych sieťach, tak myslím, že je spokojný s našim zobrazením jeho príbehu.
Čo chceš aby si ľudia odniesli z tvojho filmu?
Môj film sa dotýka veľmi komplikovaného vzťahu medzi LGBTQ komunitou a cirkvou. Aj keď sa o tom často nehovorí, súčasťou queer komunity sú aj veriaci ľudia, ktorí musia zvádzať ťažký vnútorný boj a často sa cítia cirkvou (či dokonca Bohom?) odmietaní. Chcem, aby si ľudia z môjho filmu odniesli, že nezlučiteľnosť viery a LGBTQ komunity je len umelo vytvorený koncept, ktorý pretláčajú niektorí predstavitelia cirkvi. Naproti nim však stoja ľudia ako Ondrej Prostredník, ktorí ukazujú aj inú cestu: cestu lásky a tolerancie.
Myslíš si, že je queer reprezentácia v slovenskej kinematografii dostatočná? Čo by sa podľa teba malo zmeniť?
Som presvedčená, že máme dostatok talentovaných tvorcov, ale bohužiaľ nedostávajú toľko priestoru, ako by si zaslúžili. Aby sa situácia zmenila, tak sa musí v prvom rade zmeniť postoj vlády, ktorá akoby na kultúru často zabúdala a často škrtá aj dotácie pre projekty s takouto tematikou. Zároveň si však myslím, že veľký vplyv majú aj komerčné médiá, ktoré queer témam dávajú len minimálny priestor a tých ich v podstate tabuizujú. Je najvyšší čas, aby sme ako spoločnosť prestali vytláčať ľudí na okraj pre ich inakosť.
Chceš spoznať aj ďalších tvorcov a tvorkyne, ktorí sa venujú LGBTI téme? Odporúčame tieto články:
Denník princeznej, ktorá skrýva tajomstvo
O svojej inakosti a vzťahu s mamou nakrútil dokument mladý filmár
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk