Martin Orsha
Vyrastal v detskom domove a už od malička si šiel vytrvalo za svojimi snami. Dnes je z Karola úspešný tanečník, ktorý má tisíce fanúšikov aj na Instagrame. Jeho čarovný úsmev a životná energia sa nákazlivo šíria všade, kam príde. Čo všetko dosiahol a čo ešte chystá, sa dozvieš v článku nižšie.
Kedy si zistil, že ťa to ťahá k tanečnej kariére?
Tento príbeh rozprávam rád. Keď som bol malý, tak som chodil na športovú školu so zameraním na ľadový hokej. Neskôr som navštevoval umeleckú školu, kde som začal hrávať na husle, no postupne som objavil čaro tanca a odvtedy sa venujem už iba tomu. Na ZUŠ mi navrhli, aby som sa zúčastnil prijímacích skúšok na konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave, kde ma neskôr aj prijali. Stále neverím tomu, ako som sa od hokeja dostal k tancu (smiech).
Išiel si po dokončení konzervatória študovať aj na vysokú školu?
Nie, nešiel. Ani neviem, či to bola zlá alebo dobrá voľba. V každom prípade som momentálne spokojný so svojim životom. Ak budem mať pocit, že by som potreboval vyštudovať VŠ, myslím si, že to nebude problém urobiť aj neskôr.
Čo považuješ za najväčšie úspechy vo svojej tanečnej kariére?
Za jeden z najväčších úspechov považujem účasť v šou Tanec snov, kde som skončil na druhom mieste a mojou tanečnou partnerkou bola speváčka Kristína. Ďalším by bol určite titul majstra Európy v tanečnom štýle kubánske latino (salsa, reaggeaton a pod.). Taktiež som chvíľu tancoval na zaoceánskych plavbách a bol súčasťou tribute koncertu pre Whitney Houston. Všetky tieto úspechy pre mňa znamenajú veľa.
Čomu sa venuješ teraz?
Momentálne pôsobím ako sólista v jednom pražskom divadle a popri tom natáčam seriály a reklamy, okrajovo sa venujem aj modelingu. Po vypuknutí pandémie som začal ešte aj učiť deti tancovať.
Čo ťa priviedlo k tomu, aby si zmenil lokalitu? A prečo Praha?
Dôvodom bolo aj to, že je tu viac pracovných príležitostí, no kľúčové bolo, že sa sem presťahovalo vela mojich kamarátov a rodina.
Vyrastal si v detskom domove. Ako si spomínaš na to obdobie? Prešiel si comingoutom práve tam?
Mne detský domov doslova zachránil život. Vážil som si každého dospelého, ktorý mi dával nádej, lásku a podporu. Celé týždne som však trávil v Bratislave v škole a na internáte, domov do Topoľčian som chodil len občas, a tak som veľmi comingout v domove neriešil. Som si však istý, že by ma podržali a bez problémov podporovali aj naďalej.
A aký bol comingout pred tvojimi blízkymi?
Ja som vlastne žiaden comingout ani nezažil. Išlo to všetko tak nejako prirodzene. Viem, že pre niekoho to môže znieť trochu čudne, ale o mne to okolie tak nejak tušilo už od mala. Keď som teda s niekym začal chodiť, tak to nebolo žiadne prekvapenie, ale skôr hotová vec.
Ako vnímaš queer scénu na Slovensku a ako v Česku?
Ja toto veľmi neriešim. Nemám nejakú potrebu zúčastniť sa každej gej party či pochodu. Nehanbím sa za to, kto som, ale tiež to nepotrebujem nonstop niekomu podsúvať pred nos. Myslím si, že ak nás chce väčšina brať vážne, tak by sa rozhodne niektorí z nás nemali pretŕčať na prideoch v latexových oblekoch a s obojkami na krku. Toto mne nie je úplne pochuti.
Plánuješ sa v budúcnosti vrátiť na Slovensko?
Neplánujem, ale to neznamená, že sa tak nestane. Momentálne som spokojný v Prahe a na Slovensko sa vraciam občas za kamarátmi a rodinou.
Aké sú tvoje ďalšie plány, či už v tanci alebo v súkromí?
Momentálne mám rozbehnutý jeden krásny projekt pre deti. Myslím si, že také niečo tu ešte nebolo, ale nechcem prezrádzať viac. Venujem sa teraz hlavne tomu, ale samozrejme aj naďalej chcem hlavne tancovať a rozbehnúť vlastný tanečný biznis.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk