Michal Dudoň
Slová sú mocné. Dokážu rozdeľovať aj spájať. Ako používať slová tak, aby menili spoločenskú atmosféru k lepšiemu? Aj o tom je kniha Hovorme o sebe s rešpektom, ktorá sa dostala do výberu desiatich najkrajších kníh Slovenska v súťaži Bibiany.
„Ak chceme v spoločnosti docieliť zmenu naratívu o queer ľuďoch, je potrebné iniciovať zmenu práve prostredníctvom tých, čo majú dosah a vplyv,“ hovorí Eleonóra Barcziová, ktorá bola hlavnou hybnou silou pri vzniku knihy Hovorme o sebe s rešpektom. Témam diverzity a inklúzie sa profesionálne venuje už skoro 15 rokov. Ako koučka a konzultantka v téme firemnej kultúry a sociálnych otázkach spolupracovala okrem iných firiem aj s komunikačným a dizajnovým štúdiom Milk, ktoré stojí za vydaním knihy.
Nemali skúsenosť s LGBTI+ človekom
Motiváciu na vznik knihy mala Nora veľmi podobnú ako pri vytvorení webovej stránky Duhovykompas.sk. Prvý podnet vychádzal z Eurobarometra 2019, v ktorom len 31 percent Slovákov a Sloveniek súhlasilo s tým, že lesby, gejovia a bisexuálni ľudia by mali mať rovnaké práva ako heteroľudia.
„Na základe tohto desivého poznania spoločnosť Büro Milk v spolupráci so Združením rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí, Dúhovými rodinami a agentúrou 2Muse vypracovali prieskum, ktorým sme sa snažili pochopiť hlbšie tieto postoje voči LGBTI+ ľuďom v našej spoločnosti,“ vysvetľuje Nora.
Najviac rezonovala skutočnosť, že veľká časť respondentov a respondentiek nikdy nemala osobnú skúsenosť s queer človekom. Ďalšou kľúčovou informáciou bolo, že práve pre chýbajúci priamy kontakt si ľudia tvorili obraz o LGBTI+ ľuďoch na základe obrazu z médií.
Kniha je teda určená práve aj pre médiá. „Myslím si, že médiá – novinári, novinárky, rovnako aj firmy, organizácie a inštitúcie, v rámci svojej externej, ale aj internej, komunikácie dokážu zasiahnuť najväčšiu masu ľudí. Tak môžu formovať a kultivovať aj jazyk, akým o LGBTI+ ľuďoch hovoríme, a tým aj to, ako ich vnímame,“ hovorí Nora. Aby mohli médiá alebo iné organizácie či jednotlivci s veľkým vplyvom rešpektujúco komunikovať, musia najprv rozumieť témam a výrazom, ktoré sa týkajú života LGBTI+ ľudí. Cieľom knihy je priniesť dostupný, jednoduchý, ale aj atraktívny, nástroj na vzdelávanie v tejto téme.
Pri tvorbe knihy Noru však motivovalo aj čosi osobnejšie: „Či už šlo o Dúhový kompas, alebo knihu, obe sú mojím rozhodnutím nebyť nečinnou a prispieť k tomu, aby sme spoločne vytvorili svet, ktorý je prívetivejší pre všetkých – vrátane mojich najbližších – rodiny, priateľov, detí.“
Kniha aj kompas dokážu poslúžiť aj jednotlivcom v bežnej komunikácii. Môžu tak obohatiť kohokoľvek, kto má otvorenú hlavu a chuť učiť sa.
O čom je vlastne rešpekt?
Knihu sa dá rozdeliť na tri časti. Prvá je skôr o príbehoch a snaží sa sprostredkovať práve skúsenosť s LGBTI+ ľuďmi, ktorá mnohým v našej spoločnosti chýba. Ide o pohľad 10 queer ľudí na to, čo pre nich znamená rešpekt. A tiež o queer histórii na Slovensku, ktorú prináša kniha očami historičky Jany Jablonickej Zezulovej a umelkyne Anny Daučíkovej, ktorá vo svojej tvorbe reflektuje život queer človeka v rôznych časoch vývoja našej spoločnosti.
V tejto časti sa venujú aj slovenskému jazyku a jeho „queer“ špecifikám. Odborný príspevok jazykovedkyne Lucie Molnár Satinskej v knihe doplnili o pohľad arodovej osoby Fipah. V knihe sa nachádza aj pohľad štyroch odborníkov a odborníčok na to, čo sa deje v spoločnosti a v živote jednotlivcov, pokiaľ rešpekt chýba.
Druhá časť je veľmi praktická. Prináša odporúčania médiám: novinárka Ria Gehrerová spracovala na základe rešerše a analýzy mediálneho obsahu konkrétne odporúčania pre novinárov a novinárky, ako queer témy a informácie o queer ľuďoch pokrývať v médiách. Analýzu dopĺňa krátky rozhovor s mediálnym expertom Michalom Bočákom. V knihe sú odporúčania určené aj firmám, inštitúciám a organizáciám, ktoré komunikujú nielen interne so zamestnanectvom, ale aj smerom von.
Poslednú časť knihy tvoria informácie z Dúhového kompasu. Čitateľstvo si v nej nájde slovník dúhových pojmov, vysvetlenie dúhových vlajok či základné princípy, ako rešpektujúco hovoriť o queer ľuďoch a témach. Súčasťou sú aj odporúčania, ako citlivo pristupovať k vizuálnemu zobrazovaniu queer ľudí, a tiež prehľad dúhových organizácií na Slovensku.
Praktický nástroj pre pestrejší svet
„Myslím, že práve spojením týchto častí dokážeme tému rešpektu vysvetliť v širšom kontexte, ale aj priniesť veľmi praktické odporúčania, ako sa s niektorými výzvami v rámci verbálnej alebo vizuálnej komunikácie popasovať,“ dopĺňa Nora. Verí, že kniha prispeje k tomu, aby sme vytvárali pestrejší svet, kde sú všetci videní/počutí a kde sa všetci vidia.“
Knihu tvorili viaceré autorky a autori. Za ich výberom bol rešpekt voči ich odbornosti a osobnej autentickej skúsenosti. Podľa Nory sa podarilo vyskladať pestrý a po všetkých stránkach vyvážený tím. O vytvorenie knihy sa nakoniec pričinilo viac ako 50 ľudí. Usilovala sa aj o to, aby knihu tvorili najmä queer ľudia. Nielen ako respondenti/ky, ale aj ako autori/ky.
Jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská v rozhovore pre knihu povedala, že „keď sa chceme vyjadrovať kultivovane, mali by sme si tému najskôr naštudovať.“ Pod jej výrok sa podpisuje Nora aj celý tvorivý tím. „Myslím si, že ako spoločnosť sa môžeme posunúť vtedy, keď sa budeme vzdelávať, a na to treba mať vhodné nástroje,“ pokračovala.
Dúhový kompas aj knihu Hovorme o sebe s rešpektom považuje za jednotný a zjednocujúci zdroj informácií. Verí, že pomôže slovenským médiám a inštitúciám, firmám a organizáciám v lepšej orientácii v dúhových témach, pojmoch, organizáciách. Knihu alebo jej online verziu je možné získať prostredníctvom stránky Hovormesrespektom.sk.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk