Marek Hudec
Veľkovýpravný nový seriál RTVS s názvom Čas nádejí opisuje osudy niekoľkých generácií dvoch rodín počas zložitých okamihov 20. storočia. A hoci len na krátko, v prvej jeho epizóde sa objaví aj postava Willyho Belsberga, mladého vojaka, ktorého otec pošle na vojnu, „aby z neho spravil chlapa“. Hoci by nám mohlo byť ľúto, že nedostal väčší priestor, pre scenáristku Scarlett Čanakyovú bolo dôležité reflektovať, že queer ľudia tu boli aj v období prvej svetovej vojny. Inšpiroval ju výskum Jany Jablonickej Zezulovej a ponúka aj dlhšiu verziu scény, v ktorej sa Willy vyautuje kamarátovi. V seriáli si ho zahral Vladislav Plevčík.
Mali ste inšpiráciu pre postavu Willyho Belsberga?
Pamätám si, ako mi to napadlo, že rozpor v jednej z rodín v príbehu by mohol vzniknúť z dôvodu homosexuality postavy. Kým matka s tým problém nemá, otec pošle Willyho, ktorý je jemný a odmieta byť mäsiarom a pracovať s mäsom, za vojaka. Lebo „vojna z neho urobí chlapa“. Na jednej strane bol príbeh a na druhej inšpirácia niekým, koho poznám a komu otec po coming-oute naordinoval tvrdú prácu s veľmi podobným sloganom: „Ja z teba urobím chlapa!“
Pokiaľ nie ste empatickí a vidíte len seba, nie je rozdiel v nazeraní na homosexualitu v časoch Rakúsko-Uhorska a dnes. S tým rozdielom, že homosexualita už u nás nie je trestná. Ak ste však iní než ostatní, ste často citliví. A neprijatie tie veci iba zhoršuje. Práve o tú bolesť z neprijatia mi tematicky šlo. O to, aby zarezonovala aj v širšej verejnosti. Ako to, že sa z milovaného dieťaťa odrazu stane nežiaduce bremeno? Ako to, že to ako rodičia dopustíme? Naozaj je viac, čo si o nás myslí spoločnosť a väčšina?
Zisťovali ste si niečo viac o živote queer ľudí v čase prvej svetovej vojny?
Čítala som denníky Samuela Činčuráka z prvej svetovej vojny, pretože obsahujú autentický opis života a ťažkých podmienok na fronte, čo som pre bližšiu predstavu potrebovala. Bol to ale pohľad heterosexuálneho veriaceho človeka. Vtedy mi napadlo, čo asi zažívali ľudia s inou orientáciou. Môj Willy, teda moja postava, to riešila nadviazaním vzťahu s nadporučíkom, ktorý ho v konečnom dôsledku poslal na smrť. Willy Belsberg nebol hlavnou postavou seriálu, ale nesmierne dôležitou pre charakteristiku celej rodiny, pre jej rozpad, pre jej tragédiu, len preto, že niekto nevie pochopiť vlastné dieťa.
V čase, keď som koncipovala svoju postavu, som narazila na výskum Jany Jablonickej Zezulovej o Imrichovi Matyášovi, našom prvom gejskom aktivistovi. A narazila som na neho tak, že sme spolu s kreatívnym producentom Tomášom Kaminským neskoro zistili, že mala o ňom v Teplárni prednášku. Bolo to v roku 2018. Tak som si o ňom zisťovala informácie dodatočne. Na fronte mu zachránil život rumunský dôstojník a on z vďačnosti začal robiť všetko pre to, aby homosexualita nebola trestná. Ale môj Willy nebol bojujúci intelektuál. Moja postava bol stratený krehký mladý muž, ktorého zabilo primárne nepochopenie a, samozrejme, vojna.
Zdalo sa vám dôležité pripomenúť, že queer ľudia tu boli aj na začiatku minulého storočia?
Nesmierne. Človek má okrem sexuality predovšetkým dušu a duchovný rozmer. Chcela som cez Willyho postavu ukázať, že to tu bolo vždy. A chcela som ukázať jeho bolesť z nepochopenia. Na ilustráciu vám teraz ponúknem ukážku zo svojho storylineu, do scenára sa potom pretavila kratšia verzia, ktorá tak zostala aj kvôli temporytmu.
Ukážka:
Willy podíde ku kľačiacemu Gézovi a chytí ho za rameno: Vysvetlím ti to.
Géza mu odsotí ruku: Netreba.
Willy: Nebuď taký povýšenecký, Géza. To ja som mal ostať doma. Celý svoj posratý život otec vie, že zo mňa mäsiar nikdy nebude! A tak si vybral teba. Mňa bolo treba odpratať. Vieš, prečo som tu?
Géza na neho unavene hľadí.
Willy: Ty Rózu nemiluješ, ale ja niekoho milujem. A ten muž miluje mňa!
Géza: Otec to vie?
Willy prikývne: Našiel mi listy. Všetky ich predo mnou spálil. (Willy sa odmlčí, je mu ťažko) Je za to basa, Géza. Dva roky natvrdo! … Aké šťastie, že nám zastrelili cisára, čo? Vieš, čo mi povedal? Alebo sa z tej vojny vrátiš ako chlap alebo sa nevracaj vôbec! (Ticho.) … Veril by si, že som bol kedysi jeho milovaný syn?
Willy sa rozplače. Géza nevie, ako zareagovať.
Willy sa cez slzy usmeje: Ja nie som dôstojnícka štetka, len mi je občas smutno. … Neudaj nás, prosím.
Príbeh Willyho ste ukončilo pomerne skoro. Rozmýšľali ste, či jeho príbeh nerozvíjať aj v ďalších érach?
Nie, bola to epizódna postava pre ukázanie životnej rozmanitosti. Tak ako na území Rakúsko-Uhorska žili mnohé národnosti, tak tam žili aj mnohé konfesie a etniká a ľudia mnohých názorov a presvedčení. A svet je taký dodnes. Život je strašne bohatý a pestrý a treba mu tú rozmanitosť a pestrosť dožičiť bez súdenia.
A či sa ešte objaví v seriáli podobný motív? Tým, že išlo o vedľajšiu postavu, opakovať rovnaký alebo podobný motív by ságe neprospelo. Ale verím, že múdry a empatický človek to posolstvo pochopí aj na malom priestore, ktorý mu bol venovaný.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk