Žiť dôstojne a byť rešpektovaný ako ľudská bytosť – transrodoví ľudia túžia po úplne obyčajnej akceptácii, ich životy sú však neustále zneužívané v politickom boji.
Budem sa opakovať a nepoviem nič prevratné. Trans komunita v roku 2025 čelila najväčším útokom, odkedy si spomínam. Tento rok som bola niekoľkokrát na hranici psychického zrútenia z transfóbnych zákonov v mojej druhej domovine Británii. Na jar tam totiž ústavný súd vydal usmernenie, že sa má zohľadňovať rod určený pri narodení a trans ženy nie sú ženy ani po zmene dokladov, avšak tiež nemôžu byť terčom diskriminácie pre svoju identitu. Úplný oxymoron, ktorý si politickí extrémisti schválne dezinterpretovali s cieľom de facto vylúčiť trans ľudí z rodovo oddelených priestorov, ako sú napr. toalety, skúšobné kabínky, ženské bazény v londýnskom Hampstead Heath, ženské oddelenia v nemocniciach a podobne.
Dokonca médiá ako BBC či The Telegraph začali namiesto výrazu trans ženy používať „biologický muž“. Stalo sa aj niekoľko incidentov, kedy aj na cis ženy zavolali iné ženy na toalete esbéeskára, lebo sa im dotyčná nezdala dostatočne ženská. Paranoja a kontrola každého každým. Déjà vu? Tiež sa stalo, že po desaťročiach zrazu vylúčili trans ženy z niektorých ženských spolkov. Kvôli tomu som tento rok zrušila niekoľko prác v krajine a väčšinu času strávila mimo Británie.
Ľahostajnosť väčšiny, osamelosť trans ľudí
Neskôr poľovačka prepukla aj tu na Slovensku, kedy slovenská verzia Orbánovcov na jeseň zmenila ústavu a zakotvila, že existujú len dve pohlavia a týmto sa pokúsila vymazať existenciu trans a intersex ľudí. Smejem sa cez slzy z kognitívnych schopností ľudí, ktorí zjedia návnadu aj s navijákom.
Neprestajne som musela vymýšľať, ako zostať pri zmysloch, ak vás chcú vymazať a odstrániť na inštitucionálnej úrovni. Zároveň som sa cítila neskutočne sama pre ľahostajnosť a reakcie ľudí po zmene slovenskej ústavy alebo hystérii okolo toaliet v Británii, a to nielen pre postoj verejnosti, ale aj mojich kruhov a rodiny, až na výnimky na prstoch jednej ruky.
Aj keď je trans menšina prvá v okresávaní základných slobôd, všetci ostatní prídu po nás. Domino efekt funguje. Nagy köszönet (veľká vďaka) mojej anyu (mamičke), bez ktorej by som tu dnes nebola. Bola tu pre mňa zakaždým, keď to bolo najhoršie, aj keď si iní išli svoje. Ponúkla mi bezpečie, nielen emocionálne, ale aj materiálne ako strecha nad hlavou, a povzbudenie, že všetko zlé raz musí skončiť. Veľká pravda, aj najmocnejšie ríše a režimy raz zaniknú.
Žiaľ, časté je nepochopenie našej identity nielen medzi „konzervatívcami“, ale dokonca aj v rámci kvír komunity. Ponižovať a vylučovať niekoho len kvôli výzoru a identite… Hodnotiť výzor trans osoby a porovnávať ho so šablónou, ako má vyzerať správna žena a muž a potom následne tomu prispôsobiť svoje správanie?! Ani tie najznámejšie a „najkrajšie“ baby či chalani nie sú celý život v rozpuku svojej krásy. Začiatky sú najkritickejšie a najzraniteľnejšie obdobie u každej trans osoby. No bez ohľadu na výzor, trans a kvír ľudia celkovo sú zakaždým stigmatizovaní. Veď aj po oslobodení preživších holokaustu boli tieto duše naďalej kriminalizované.
Nestratiť podstatu
Stratila som vieru v ľudstvo. Od svojho počiatku sme to dotiahli až na pokraj vyhubenia planéty, avšak stále verím v jednotlivcov a skupinky ľudí, čo napriek všetkému venujú svoju limitovanú energiu vzdelávaniu ostatných, pomoci tým v núdzi, či už ľuďom alebo celkovo živému svetu, podpore slabších, ktorí práve teraz nevládzu. Skupinky ľudí, ktorí sa nedajú kúpiť ani funkciou ani niečím iným a hľadajú riešenia aj pre blaho druhých, pretože každý problém musí mať hádam riešenie. Tento svet nepotrebuje viac superinteligentných alebo mega krásnych ľudí, ale ľudí, ktorí nestratili svoju podstatu – ľudskosť, a s láskou sa naďalej starajú o svet okolo. Osveta, školstvo, ľudská spolupráca, základné znalosti z biológie o prirodzenom spektre identít a orientácií v živom svete, do ktorého patria aj ľudia. Toto si prajem namiesto žabomyších vojen.
Už ma vyčerpáva stále obhajovať tému trans ľudí, alebo že niekto je iný než cis a hetero. Mávame transparentmi, že sme rovnakí ľudia, ako vy – vy väčšina. Prosím vás, nezabíjajte nás! Prosím vás, pustite nás na toalety! Prosím vás, umožnite nám zdravotnú starostlivosť! Prosím vás, nechajte nás žiť naše životy! Stačilo.
To, že sa niekedy objavíme v médiách, ešte nevyrieši naše životy a to najzákladnejšie jadro problému: že väčšina ľudí stratila ľudskosť voči ostatným, ktorí sú v čomkoľvek iní. To, že konkrétne ja som trans a mám maďarskú národnosť, nie je gro môjho života, avšak neprestajné bojovanie so snahou zbaviť ma ľudských práv pre moju identitu ma oberá o možnosť riešiť úplne bežné veci života a najmä oveľa pálčivejšie aspekty bytia, a to platí aj pre ostatných, ako napríklad klimatická kríza. Mikroplasty v krvi a ovzduší. Kolabovanie atlantickej cirkulácie a následné globálne dopady na úrodu a základný chod spoločnosti. Už sa to deje. Island už vypracúva stratégiu ako prežiť, ale u nás to nie je téma. Malo by to byť všade a nie tu riešiť vojny a vykorisťovanie, pretože ľudia narodení s génom krutosti či tuposti si vždy musia uzurpovať moc nad všetkým.
Tí vyvolení
Nerozumiem takémuto konceptu bytia… Sme viditeľné/í, ale to nám nevyrieši tieto problémy. Píše sa o nás, objavujeme sa na obrazovke, ale nič to nemení na našej realite. Práve teraz sa zaoberáme vymazávaním trans ľudí, ale namiesto toho by sme mali riešiť reálne hrozby pre túto spoločnosť. Slovko „trans“ je ako atrakcia v aréne, aby sa ľud nesústredil na skutočnosť, že po predstavení nemá doma čo jesť. Príde mi to dehonestujúce.
Pomaly som vo veku – totiž nedávno ma jedna sedemdesiatnička z britskej trans organizácie nazvala „trans elder“, keď toto už skutočne riešiť nechcem. Naopak, svoju energiu chcem rozlievať do bežných vecí od záhrady po maľbu, rodinu, čokoľvek iné, úplne bežné veci, nie ako ostať nažive, alebo ako sa bez ujmy vycikať na toalete letiska. Je milión vecí, ktoré sa dotýkajú každej živej duše na tejto planéte, konkrétne na Slovensku pretrvávajúce sucho, nízka hladina tokov riek a namiesto riešení sa ľudia kántria a určujú, kto je dostatočná žena, aby mohla na toaletu a vôbec, dostatočný človek na to, aby dostal povolenie žiť. Aktuálne ho nemám, a ani Palestínčania/ky či Rómovia/ky a táto naša „skupinka vyvolených“ sa vždy mení podľa aktuálneho politického smerovania dejín.
Rok pre všetkých ľudí
Narodila som sa trans a spolu s inými kvír ľuďmi sme tu boli dávno predtým, než prišlo akékoľvek náboženstvo, mocenské usporiadanie sveta a štruktúry patriarchátu. Máme bližšie k zázrakom zo všelijakých hrubých kníh kúziel rôznych náboženstiev, než tí, ktorí tieto knihy zneužívajú na ubližovanie iným. Sme prirodzenou súčasťou živého sveta tejto planéty s plejádou identít a orientácií rovnako, ako u ostatných druhov živočíchov, s tým rozdielom, že človek má svoje náboženstvo a rôzne ideológie, ako by to malo fungovať so ženským či mužským telom, potratmi, telesnou autonómiou a právom sebaurčenia.
Technologicky môžeme byť v budúcnosti, ale fungovanie nášho sveta je pudové, ešte z čias prežívania v jaskyniach. Možno som naozaj naivná a stará škola. Doteraz odmietam ChatGPT, ale verím, že globálne by sme ako ľudstvo už naozaj mali vystúpiť z tmy a riešiť skutočné problémy našej doby alebo namiesto nenávisti radšej pozerať a analyzovať napríklad seriál o hokejistoch Heated Rivalry alebo riešili acidifikáciu oceánov v každom bloku správ. Nech je rok 2026 pre každého človeka ľudskejší.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
