Môžu byť aj LGBTI+ ľudia homofóbni a transfóbni? Prečo sa niektorí vyhraňujú voči dúhovej komunite a odmietajú sa s ňou stotožniť? A kto vlastne určuje, ako „má“ vyzerať správny gay, lesba, bi či trans osoba?
O internalizovanej homofóbii, transfóbii, hanbe a sebaprijatí diskutovali v Teplárni naživo režisér a hudobník Gregor Valentovič a psychologička Kristína Kasanová z Inporadne. Debatu moderoval Roman Samotný.
Ale ja nie som ako oni
Gregor Valentovič si spomína, že pri coming-oute často cítil potrebu odlíšiť sa od iných kvír ľudí. „Keď som robil coming-out, vždy, keď som tú vetu vyslovil, tak som mal potrebu dodať: ‚Ale ja nie som ako oni.‘ Čo je typický prejav internalizovanej homofóbie,“ spomína.
Vysvetľuje, že sa dlhé roky snažil prispôsobiť predstave o „normálnom“ mužovi. „U mňa konkrétne to bolo tak, že sa budem inak pohybovať, inak správať, v podstate všetky svoje vonkajšie vyjadrovacie prostriedky premením na tie, ktoré sa odo mňa ako od muža očakávajú,“ vraví.
Hanbiť sa prestal až po niekoľkých rokoch. Pomohli knihy, sociálne médiá a aj pobyt na Erasme v Lisabone, kam podľa vlastných slov prišiel ešte s odporom voči vlastnej inakosti, ktorého si nebol úplne vedomý. „Prišiel som na drag show do kvír baru s kamarátom a bol som úplne znechutený, že ja tam nepatrím, a o štyri mesiace už som bol na pódiu s nimi. Strašne pomohlo, že každý, komu som to povedal, mal reakciu v štýle: uhm, no a čo?“ dodáva.
Bizarné figúrky, alebo tí, ktorých treba ľutovať
Zvnútornená homofóbia (resp. dnes sa preferuje slovo homonegativita) má podľa psychologičky Kristíny Kasanovej korene v detstve. „Mnohí sa veľmi nezamýšľajú nad tým, odkiaľ pochádzajú ich negatívne postoje. Počúvajú o tom, akí sú kvír ľudia, počúvajú to ako nadávku, od politikov, z médií,“ vysvetľuje.
LGBTI+ ľudia potom často bojujú s vnútorným konfliktom – vedia, že sú iní, ale nechcú patriť do skupiny, ktorú spoločnosť zosmiešňuje. „Niet divu, že kvír ľudia majú oveľa vyššiu mieru depresií, úzkostí aj samovrážd než majorita,“ dodáva psychologička.
Gregor Valentovič vníma mierny posun medzi dospievaním kvír ľudí v súčasnosti a v 90. rokoch, keď vyrastal aj on. Hoci sa jeho rodičia nevyjadrovali o kvír ľuďoch s odsúdením, v ich tóne bola ľútosť. „Raz sme šli autom a v rádiu padlo slovo homosexuál, tak som sa pýtal, kto to je a odpoveď bola v štýle, to sú takí smutnejší ľudia, ale treba ich mať rád. Už v tom je zakódovaná homonegativita. Kvír ľudia boli bizarné figúrky v médiách, alebo divní ľudia, ktorých treba ľutovať,“ spomína.
Boj za ľudské práva má byť pre každého
Internalizovaná homofóbia či transfóbia sa často prejavuje medzi samotnými kvír ľuďmi. „Prešli sme od toho, že byť gejom alebo lesbou je ‚okej‘, ale keď si to človek ‚nechá na doma‘. Aj z radov kvír ľudí zaznieva, že im prekáža, keď si muž lakuje nechty alebo nosí šperky, a niektorí berú takého človeka ako niekoho, kto kazí imidž ostatným kvír ľuďom,“ hovorí Kristína Kasanová.
Podobné napätia vznikajú aj vo vzťahu k bisexuálnym či transrodovým ľuďom. „Mnoho gejov a lesieb hovorí bisexuálnym ľuďom, že je to fáza. A negatívne postoje voči transrodovým ľuďom zo strany cisrodových ľudí sa zhoršujú tým, ako ich politici zneužívajú, a žiaľ, funguje to aj na cisrodových ľudí z dúhovej komunity. Pýtajú sa ‚prečo je toho tak veľa‘ alebo ‚už sme mohli mať adopcie, keby sa toto neriešilo‘. Uniká im ten kontext, že práva majú byť pre všetkých a keď bojujeme za ľudské práva, tak pre každého,“ upozorňuje.
Valentovič dodáva, že stereotypy sú nástrojom moci. „Akákoľvek majorita potrebuje držať minoritu v represívnom nastavení. To, že my sme si dovolili viditeľne vstúpiť do verejného priestoru a odmietnuť ten odtlačok hanby, tak to ich strašne štve,“ hovorí.
Od hanby k hrdosti
Ako sa z hanby dostať k hrdosti? Kristína Kasanová tvrdí, že základom je sebauvedomenie.
„Rozprávať nahlas o tom, ako to mám, prekonať hanbu a priznať si pred sebou, že v týchto momentoch sa hanbím. Povedať si, prečo mám tieto pocity, prečo to vo mne vyvoláva odpor, odkiaľ sa to vo mne vzalo,“ radí.
Gregor Valentovič súhlasí: „Najdôležitejšie je sa najprv vyliečiť z tej hanby a potom sa o nej rozprávať s ľuďmi, ktorých to zaujíma.“ Dodáva, že mlčanie nepomáha: „Našou povinnosťou je mať naštudované odpovede, byť argumentačne vystrojení a ísť do debaty s týmito ľuďmi. A to je aj otázka na hetero ľudí, aby zápasy viedli s nami a nenechali strýka na oslave trieskať homofóbne blbosti a povedali mu, že ak neprestane, tak si odsadnete od stola. Takto mu niekto ukáže, že má kvír kamoša a že o ňom nikto nebude zle rozprávať,“ vyzýva.
Podľa Kristíny Kasanovej má veľký význam aj osobná skúsenosť s komunitou. „Strašne by som dopriala kvír ľuďom, ktorí si v sebe nesú internalizovanú homonegativitu, aby boli na tom Pride, videli páry rôzneho veku, rodiny, a zažili, aké to je,“ hovorí. Zážitok spolupatričnosti podľa nej mení optiku – z pocitu „som iný“ na „som súčasťou“.
Celú debatu si možno pozrieť na tomto linku. Tepláreň naživo je sériou diskusií, ktorá ukazuje rôzne aspekty života LGBTI+ ľudí a približuje otázky, ktoré rieši dúhová komunita na Slovensku. Podujatie podporila Rosa Luxemburg-Stiftung, zastúpenie v Českej republike.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
