Ako sa žije LGBTI+ ľuďom tri roky po teroristickom útoku na Zámockej? Aké vyhliadky čakajú dúhovú komunitu na Slovensku? Je stále nádej, že by sa postavenie LGBTI+ ľudí na Slovensku mohlo v dohľadnej dobe zlepšiť? A kde v ťažkých chvíľach hľadať silu? O týchto otázkach bola debata Tepláreň naživo, kde diskutovali Radka Trokšiarová, ktorá prežila útok na Zámockej, a bývalá prezidentka Zuzana Čaputová. Diskusiu moderoval Roman Samotný.
Fyzická bolesť, to je prvé, čo príde Radke Trokšiarovej na myseľ, keď si spomenie na teroristický útok pred Teplárňou. Má za sebou tri operácie nohy, ktorá ju bolí aj po troch rokoch. „V druhom rade je to ale psychická bolesť. My sme naozaj dúfali, že sa spoločnosť pohne vpred, ale otočila sa úplne opačne a zbytočne sa ubližuje LGBTI+ ľuďom. Teraz naozaj pociťujem bolesť. Dva až tri mesiace po útoku boli všetci solidárni, cítila som obrovskú nádej, teraz však cítim opak,“ hovorí.
Po útoku jej dodali energiu ľudia, s ktorými bola v kontakte. Nešlo len o kamarátov, ale aj ľudí, o ktorých by nikdy nepovedala, že by jej napísali. „Úprimne som nechápala, že je toľko dobra pretaveného do článkov a do spoločnosti. Pre mňa bola tá vlna solidarity dôvodom, prečo som sa rozhodla nevzdať to a ďalej bojovať,“ spomína Radka Trokšiarová.
Zuzana Čaputová si presne pamätá, čo robila 12. októbra 2022 aj čo prežívala. „Bolo to od šoku, ľútosti, spoluúčasti, s pozostalými a s Radkou, až po hnev. Pamätám si, že týždne aj mesiace sme varovali predtým, že rastie verbálne násilie voči LGBTI+ ľuďom. A zrazu tu boli dôsledky verbálnej nenávisti. Z LGBTI+ ľudí sa robili terče, podceňovali sa verbálne trestné činy a zrazu sme čelili tomu hroznému faktu,“ hovorí Zuzana Čaputová.
Príbehy otvárajú srdcia
Hoci sa rétorika mnohých politických strán po vražde ešte zhoršila a vlna solidarity sa nepreliala do zrovnoprávnenia LGBTI+ ľudí, Radka Trokšiarová aj Zuzana Čaputová vidia nádej v individuálnych príbehoch.
„Mám výpovede kamarátov, blízkych a známych, že moje články posielali rodičom a starým rodičom, ktorí nás brali ako strašiakov. Potom mi písali správy, ako zmenili svoje vnímanie. Ľudia si to začnú posúvať a to je celá skladačka, kedy aj malou vecou môžeme prispieť k lepšej spoločnosti. Na mňa to isto malo veľmi pozitívny vplyv,“ vysvetľuje Radka Trokšiarová.
Spomína aj na to, ako jej prišla správa z prezidentskej kancelárie, že prezidentka čítala rozhovor s ňou. „To bol asi taký najsvetlejší bod, že keď to povedala pani prezidentka, tak ja musím pokračovať ďalej. Obidvaja ste boli zdrojom toho, že tie rozhovory vyšli a že som sa dokázala postaviť a bojovať,“ dodáva smerom k Zuzane Čaputovej a Romanovi Samotnému.
Kto nás naozaj ohrozuje?
Napriek zhoršujúcej sa spoločenskej atmosfére a tomu, čo prežila, sa cíti na Slovensku relatívne bezpečne. „Stálo ma to ale veľa úsilia. Keď počúvam politické narážky, že viac-menej nie ste človek a patríte na okraj spoločnosti, tak sa nedivím, že sa mnohí necítia bezpečne,“ vraví. Veľmi by si priala, aby politici a političky už prestali brať životy LGBTI+ ľudí ako nejaký nástroj na získavanie politických bodov.
Podľa Zuzany Čaputovej je nepriaznivá situácia LGBTI+ ľudí na Slovensku ovplyvnená aj globálnym dianím. „Bolo by korektné, keby sa politici zaoberali, či ich motivuje autentická nenávisť, alebo je to len rétorika. Určite je tam do istej miery politický kalkul, lebo je to globálny trend, na ktorom sa dajú kumulovať emócie a hlavne strach z niečoho, čo nás ‚ohrozuje‘, prípadne ‚ohrozuje‘ naše deti. Na tom sa dobre mobilizuje verejnosť,“ myslí si bývalá prezidentka.
Mrzí ju, ako mnohých dokáže ovplyvniť strach z neznámeho. Vníma však, že už aj články s príbehmi dokážu prekonať tieto obavy. A ešte silnejšie na zmenu postojov je osobné stretnutie. „Keď si prečítajú rozhovor, stretnú konkrétnych ľudí, tak tá obava sa mení na neutralitu a rešpekt, prípadne pozitívny vzťah ku konkrétnym ľuďom. Stojí za to komunikovať a vytvárať mosty. Najsilnejšia nie je argumentácia, ale osobná emócia. Zdá sa, že cesta vedie práve tam – stretávať sa a viesť dialóg, tam, kde sú ľudia ochotní ho viesť,“ dodáva.
Ľudskosť nie je slabosť
V čase, keď v spoločnosti cítiť čoraz viac napätia a nárast agresivity, je občas náročné nájsť svetlý bod a odhodlanie. Obom hostkám sa to však predsa len stále nejako darí.
„Odmietla som sa obťažovať veľkosťou cieľa a odosobnila som sa od toho, že som zodpovedná za výsledok. Ja som zodpovedná len za môj podiel na ňom a keď sa budeme každý snažiť robiť si poctivo svoju robotu v našom poli, tak každý môžeme prispieť k veľkému výsledku. Nenechajme sa znechutiť tým, že cieľ, ktorým je rovnosť a spravodlivosť, sa dnes zdá ako nedosiahnuteľný,“ vraví Zuzana Čaputová. Dodáva, že okrem snahy o záchranu demokracie a ďalších vecí v tom vonkajšom svete, zabúdame na starostlivosť o seba.
Radke Trokšiarovej v ťažkých momentoch veľmi pomohla policajtka, ktorá bola pri nej tesne po útoku. Neskôr sa stali z nich dokonca kamarátky. Policajtka ju naučila žiť v prítomnosti, sústrediť sa na najbližších dvanásť hodín.
„Treba si sám v sebe spraviť pokoj a dať seba na prvé miesto. A keď sa to naučíš, vieš od toho veľa vecí odvíjať. To je žiť v prítomnosti najbližších dvanásť hodín. Prešiel mi totiž celý život pred očami, keď som sa skrývala sama sedem minút v Teplárni a nevedela som, či ten vrah vojde dnu a či to prežijem. Dá ti to obraz, že musíš žiť v prítomnosti. A to mi robí psychickú pohodu a to ma drží pri živote,“ objasňuje.
Radka Trokšiarová aj Zuzana Čaputová tiež vidia, že situácia paradoxne prispela k sieťovaniu a solidarite ľudí, na ktorých práva politici siahajú. „Stále sú tu ľudia, ktorí bojujú, stále sú tu združenia. Toto je pre mňa svetlý bod, že bude lepšie, len treba vytrvať. Ako vravela pani prezidentka – ľudskosť nie je slabosť,“ uzatvára Radka Trokšiarová.
Celú debatu si možno pozrieť na tomto linku. Tepláreň naživo je sériou diskusií, ktorá ukazuje rôzne aspekty života LGBTI+ ľudí a približuje otázky, ktoré rieši dúhová komunita na Slovensku. Podujatie podporila Rosa Luxemburg-Stiftung, zastúpenie v Českej republike.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
