Marek Hudec
Radi sa s priateľom prechádzajú po uliciach rodnej Bratislavy. Pri prechádzkach si všímajú okolie a pozerajú sa aj pod nohy. Umelec Peter Tirpák vníma nielen krásu mesta, ale aj nedostatky v teréne a vo verejnom priestore, napríklad prázdne miesta po chýbajúcich dlažobných kockách. Vypĺňa ich novými, dúhovými.
„Keď sa tento rok zrušil Pride v uliciach a bol len v online verzii, povedal som si, poďme dať mestu trochu farby,“ vysvetľuje Peter. Pomaľuje doma dlažobnú kocku a potom jej hľadá v uliciach správne miesto. Dúhu pridáva aj na kamene, ktoré potom necháva na náhodných miestach.
Inšpirovala ho práca sochára Petra Rollera, ten nechal v uliciach Bratislavy a iných miest už údajne viac ako 20-tisíc kameňov s akousi vlastnou abecedou, znakmi, nazýval ich petrogramami.
„Dúfam, že sa k tomu číslu tiež dopracujem, zatiaľ som tých svojich dúhových nechal, najmä v uliciach Bratislavy, okolo sto. Práca pána Rollera bola pre mňa prvotným impulzom, jeden jeho kameň sme našli a hovoril som si, že tiež by som rád po sebe zanechal stopu.“ Medzi svoje vzory zaraďuje aj španielsky street art, napríklad pestré maľby San Miguela Okudu.
Výzva k tolerancii
Peter zvykol na internete aj uvádzať súradnice miest, kde kamene zanechal. Raz však jedno svoje dielo s dúhou nechal vo výklenku hradu, a na druhý deň kocku našiel zhodenú a dosprejovanú.
Na Moste SNP ho nedávno zaujala výstava plagátov Tolerancia, ktorú organizovalo Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS) a týkala sa aj solidarity k LGBTI menšine. Grafiky vytvorili autori a autorky z desiatok krajín, putovali po celom svete.
„Povedal som si: konečne! Vedenie mesta má môj obdiv, že išlo v tejto dobe do niečoho podobného.“ Pri ďalšej prechádzke vošli partneri do kostolíka pod hradom, kde sa náhodou dali do reči s pani, ktorá patrila do organizačného tímu výstavy.
Dozvedeli sa, že plagáty čoskoro zvesia z mosta a Peter sa rozhodol vyjadriť im vďaku. Anonymne nechal pri plagátoch na moste aj čerstvo namaľovanú tehlu s dúhovým logom BKIS.
Keď sa výstava potom presunula do Klarisiek, organizátori a organizátorky vyložili aj tie plagáty, ktoré vandali dotrhali alebo posprejovali, a okrem nich aj Petrovo dielo. „Vyrazilo mi dych, že to ocenili a pochopil som, že chceli poukázať na rôzne reakcie, ktoré výstava vyvoláva.“
Nech sa verejný priestor rozžiari
Dúhové kamene vníma aj ako formu aktivizmu. „Asi áno, bol by som rád, keby sa ľudia nad tým pozastavili a zamysleli sa. Farby dúhy reprezentujú rozmanitosť. A keď už tu raz ako LGBTI komunita sme, hoci mnohí z nás sa skrývajú, napriek tomu, že prispievajú tomuto štátu rovnako ako všetci ostatní, nech je tu už konečne rovnoprávnosť na všetkých úrovniach.“
Porovnáva to so Španielskom. „Tam sa toleranciou ku gej komunite pýšia, vytešujú, mestá sú posiate dúhovými vlajkami. Aj v Bratislave začal byť Pride viditeľnejší len v posledných rokoch.“
Petrovým cieľom preto je, nech sa verejný priestor viac rozžiari pestrými farbami, nech ho netvoria len šedé dlažobné kocky.
Maľbe sa v súčasnosti venuje vo voľnom čase popri práci. Uvažuje, že by svoju činnosť rozšíril aj na väčšie nástenné projekty, napríklad také, aké má spomenutý San Miguel Okuda alebo Keith Harring, ktorý v 80. kreslil v newyorskom metre piktogramy na steny.
Petrovu tvorbu môžete sledovať na profiloch TIR.PAK.ART a fillitwithrainbow.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk