David Benedek
Do povedomia slovenských divákov sa dostal v roku 2018, kedy súťažil v televíznej šou Superstar. Nedávno spravil verejný comingout, o ktorom exkluzívne rozprával pre Queer Slovakia.
V roku 2018 si sa zúčastnil speváckej šou Superstar. Ako takto spätne hodnotíš túto skúsenosť?
Skúsenosť je to veľmi dobrá, avšak všetko má svoje pozitíva aj negatíva. Táto skúsenosť nie je výnimkou. Mal som možnosť na pár mesiacov zažiť svoj detský sen, keď som si v posteli pred spaním predstavoval, ako vystupujem na veľkom pódiu pred masou ľudí. Podpisujem kartičky so svojou fotkou, ktorá, mimochodom, bola otrasná. Chceš, aby ťa ľudia spoznávali na ulici, aj keď tvrdíš, že ťa to nezaujíma. Ale keď si opitý v bare, tak po tom až tak netúžiš. Alebo vlastne aj áno. Panáky zadarmo neodmietne nikto. Na druhej strane som sa po súťaži uzavrel a odmlčal. Z extroverta sa tak na chvíľu stal introvert. Teraz som však opäť vo svojej koži a pripravený na všetky výzvy, ktoré mi život nadelí.
Mal si počas účinkovania v Superstar motiváciu na comingout alebo si sa to snažil držať v tajnosti?
Snažil som sa to držať v tajnosti. Keď sa ma pri rozhovoroch pýtali, aký je môj typ ženy, tak som musel zapojiť svoju fantáziu. Cítil som sa mizerne a najradšej by som vykričal celú pravdu, no nebol som vtedy pripravený. Mnohým ľuďom to „docvaklo“.
Myslíš, že by ľudia na teba reagovali inak, keby si bol už v tom období vyautovaný?
Myslím si, že áno. Hejtu bolo dosť, a to som ani nebol vyautovaný. Neviem si predstaviť, ako by ľudia reagovali. Avšak po comingoute som dostal podporu aj od takých ľudí, od ktorých by som to nikdy nečakal. Takže naozaj neviem.
Pred pár dňami si sa rozhodol pre verejný comingout. Prečo práve teraz?
Netuším, čo sa vo mne zlomilo. Možno by sa to mohlo niekomu zdať, že je to kalkul a že to robím len preto, aby som sa viac zviditeľnil. A to je tá posledná vec, pre ktorú som to spravil. To, že som teplý, nie je vec, ktorou by som sa chcel pýšiť. Je to skôr nejaká vnútorná očista. Ani neviem, ako to pomenovať. Skrátka som to chcel dostať zo seba von. Postupne som sa zdôveril rodine a kamarátom. Potom som si povedal, že sa s mojím príbehom môže niekto stotožniť a v časti sa v ňom nájsť. Viem, že takých ľudí je mnoho. A možno táto moja spoveď niekomu pomôže a dodá odvahu. Je veľmi príjemné, keď prídeš na návštevu k rodine a už sa ťa nepýtajú, kedy si konečne nájdeš priateľku.
Aké boli reakcie verejnosti?
Ako som spomínal, boli veľmi príjemné a povzbudzujúce. Pár ľudí mi napísalo, že zažívajú podobnú situáciu a že im moja spoveď pomohla. Nechcem sa tu hrať na nejakého spasiteľa ani nič podobné. Ale je nesmierne príjemné vedieť, že to čo som spravil, malo zmysel a pomohlo to druhým ľuďom. Našlo sa len niekoľko jednotlivcov, ktorí mali potrebu rozpútať v komentároch vojnu. Ak sa im uľavilo, tak to tiež malo zmysel.
Bolo pre teba ťažšie povedať o orientácii rodine alebo verejnosti?
Jednoznačne rodine. Sú to ľudia, na ktorých mi záleží, a čo si myslí sused, je mi s prepáčením ukradnuté. Vedel som, že moja rodina je veľmi open-minded a môj comingout akceptuje bez problémov. Ale tam niekde, hlboko v podvedomí, si človek vytvára obavy, ktoré tejto situácii vôbec neprospievajú. Teraz už viem, že boli zbytočné.
Aký máš vzťah s rodičmi a ako vzali tieto novinky?
S mamčou mám úžasný vzťah. Neviem, ako som si to zaslúžil. Je to veľmi vzácne puto, na ktoré nedám dopustiť. Podporuje ma vo všetkom, čo robím. Stojí pri mne vždy, keď to potrebujem. A ja jej to s láskou opätujem. Trochu ju mrzelo, že som jej o tom nepovedal skôr, ale potom pochopila, že som sa s tým musel vyrovnať najprv sám. S otcom sa tak často nestretávame, ale sme v kontakte. Zobral to tiež veľmi dobre, a to ma teší. Jediná vec, ktorá neteší jeho, sú moje nalakované nechty.
Myslíš si, že tvoj comingout pomôže mladým ľuďom, ktorí tiež prežívajú podobnú situáciu ako ty?
Pevne v to dúfam. Nemyslím si, že po mojom comingoute teraz budú všetci behať po ulici s dúhovou vlajkou a deliť sa o svoje tajomstvá s verejnosťou. Len dúfam, že som niekoho aspoň trochu… motivoval? Inšpiroval? Neviem, ako to sformulovať, aby som nevyznel ako influencer. Všetko má svoj čas. Netreba sa nikam ponáhľať. Môj čas prišiel až teraz. Ak toto čítaš a si v podobnej situácii, tak vedz, že nie si sám. Aj keď sa ti to tak môže niekedy zdať. Si jedinečný/á a tvoja sexuálna orientácia nedefinuje to, kým si. Tvoju podstatu definujú srdce a myseľ.
Akú máš rád hudbu? Máš nejaké hudobné vzory?
Veľa žánrov je mi sympatických a počas života zisťujem, ktoré mi vyhovujú. Napríklad minulý rok som pričuchol k vážnej hudbe. Nikdy by som nepovedal, že ma tento žáner zaujme, a opak bol pravdou. Ktovie. Možno budúci rok pôjdem na nejaký metalový koncert. Milujem alternatívne veci. Aurora je moja srdcovka. Nedávno som sa mi do uší dostala aj Moyka a poviem vám, že je to balzam na dušu. Čo sa týka kapely, tak je to určite London Grammar. Pop. Milujem pop. Troye Sivan, ktorého určite pozná množstvo queer ľudí, je moja gayikona. Posledných pár mesiacov s priateľom ulietavame na Miley Cyrus. Páči sa mi jej terajšia aesthetic a neviem sa dočkať, čo bude ďalej. Určite checknite jej novú skladbu Prisoner v spolupráci s ďalšou divou Dua Lipa.
Aké sú tvoje kariérne predstavy a plány do budúcnosti?
Otázka, na ktorú nikdy neviem presne odpovedať. Mám toho pred sebou ešte veľa a netuším, kam ma chodníčky povedú. Reálne neviem, čo budem robiť za dva týždne. Bojím sa plánovania, pretože nie vždy moje plány vyjdú tak, ako by som si predstavoval. A načo si spôsobovať zbytočné sklamania?
Myslíš si, že budeš v budúcnosti vo svojej hudbe otvorenejší ohľadom svojej orientácie?
Pri skladbe Lost som bol veľmi otvorený. Možno spievam v inotajoch, ale podstata je tam zachytená. Je to pieseň o tom, ako som stratený v mnohých ohľadoch. Bol som stratený aj pri hľadaní odpovedí, ktoré sa týkali mojej sexuálnej orientácie. Ale áno. Už môžem bez akéhokoľvek strachu či predsudkov napísať do piesne he, a nie she.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk