Marek Hudec
Svetová hviezda bude zasadať v porote septembrového Ball of Shame v Bratislave.
Vo vogue je ikonou, začínal s legendárnym Willi Ninjom, ktorého ste mohli vidieť v dokumente Paris is Burning. Javier Ninja sa narodil v newyorskom Queense v roku 1984 a už v tínedžerskom veku sa dostal do ballroom komunity. Svojím charizmatickým pohybom zaujal Madonnu, ktorá ho prizvala na slávne vystúpenie počas Super Bowl v roku 2012. Javier inšpiroval aj našich domácich umelcov Moniku Prikkelovú a Viktora Bukového, ktorí ho už čoskoro privítajú v Bratislave na každoročnom Ball of Shame, ktorý sa bude konať 23. septembra.
Najprv si sa vzdelával v balete a potom ti učaroval vogue.
Áno, prvé vogue vystúpenie som videl, keď som mal 14. Kamaráti ma raz cez víkend vzali na Christopher Street, ktorej sa vravelo aj ulica gejov, a bolo tam plno rôznych ľudí, vôbec prvý raz som stretol niekoho ďalšieho z komunity. Hoci som trochu zažil kultúrny šok, videl som, ako sa bavia, a vravel som si, okej, vedel by som zapadnúť.
Skamarátil si sa s legendárnym Willi Ninjom, ktorého poznáme aj ako starého otca vogue. Bolo ťažké dostať sa do jeho skupiny, do House of Ninja?
Prvý raz sme sa stretli v klube, kde som ho videl vystupovať, a bol som ohromený, ako vedel narábať so svojím telom. O pár mesiacov neskôr som na jednom podujatí battlil proti Bennymu Ninjovi, ktorý bol vtedy otcom skupiny. Po súťaži za mnou prišiel a pýtal sa, kto som. Ja som odpovedal: „A kto si ty?“ A on: „Ja som otcom House of Ninja.“ „Aha, počul som o vás, poznám Williho.“ „Poznáš Williho? Nechcel by si sa k nám pridať?“
Bolo to veľmi jednoduché, upokojujúce, prijali ma s otvorenou náručou.
Ako si sa potom spoznal s Madonnou?
Najprv ma jeden z mojich kamarátov zoznámil s jedným z jej tanečníkov, Normannom Shayom, ktorý s ňou vtedy absolvoval už tri turné. Bol som nadšený, že sa môžeme stretnúť a kamarátiť sa, spýtal sa ma, či som už niekedy Madonnu stretol. A ja: „Preboha, nie, ale strašne túžim s ňou aspoň raz účinkovať.“
Raz mi z ničoho nič zavolal, že musím v istý čas prísť na isté miesto. Prišiel som a ocitol som sa v sále plnej tanečníkov. Normann povedal, že onedlho privedie Madonnu a my máme urobiť takzvaný cypher (kruh, z ktorého vždy jeden tanečník vystúpi a niečo odimprovizuje), takže každý z nás sa bude môcť predviesť.
Skutočný šok som zažil, keď skutočne prišla, Normann sa na mňa pozrel a naznačil mi, nech vojdem do kruhu. DJ spustil hudbu, ja som vyskočil vpred a spravil, čo som vedel. Keď som prestal, Normann si ma k sebe zavolal: „Toto je Madonna.“ Celé moje vnútro kričalo, no podarilo sa mi svoje pocity ovládnuť, iba som jej povedal: „Som váš veľký fanúšik, ďakujem za všetko, čo pre nás robíte, a prajem vám pekný večer.“ Potom som sa dozvedel, že keď ju Normann viezol domov, jediné meno, ktoré vyslovila, bolo moje: „Kto to bol? Úžasne tancoval.“
Neskôr mi Normann znovu zavolal, aby som sa zúčastnil konkurzu na Madonnine vystúpenie počas Super Bowl, a hneď po tanci mi povedal, že ma berú. Musel som tri mesiace chodiť na skúšky, bolo to veľmi intenzívne, ale boli to tri najlepšie ťažké mesiace môjho života, každá jedna minúta stála za to. Madonna je úžasná, milujem ju.
Sľúbil si Willimu, že urobíš všetko pre to, aby sa vogue dostal do celého sveta, a podarilo sa ti to. Čím si vysvetľuješ, že je po ňom teraz všade taký hlad?
Áno, sľúbil som mu to a myslím si, že sa mi to aj podarilo, bol som spolu s Bennym a Archiem Burnettom jedným z prvých učiteľov, ktorí vogue v zahraničí učili. Tento žáner odvtedy nabral neuveriteľné rozmery a myslím si, že za to môžeme vďačiť aj YouTubu, bez neho by som napríklad ani ja neuspel. S vogue som začal súťažiť v roku 2005, v rovnakom roku, keď sociálnu sieť založili. Moje prvé video malo neuveriteľný úspech a postupne som si získaval fanúšikov aj na Instagrame. Začali sa mi ozývať záujemcovia, najprv ma zavolali do Japonska. Potom ma Archie vzal na svetovú súťaž do nemeckého Düsseldorfu, ktorú som vyhral. Tu ma spoznali mnohí organizátori a organizátorky podujatí na celom svete. Musím len dodať, že som neuveriteľne vďačný, že som mohol toľko cestovať, inšpirovať toľko deciek a predstaviť vogue novej generácii. Verím, že by moja matka Willi bola na mňa hrdá.
Od tancu si si dal v posledných rokoch pauzu, nevadilo by ti o tom hovoriť?
Venoval som sa vogue bez prestávky 10 rokov, napredoval som a telo mi začalo zlyhávať. Cítil som sa veľmi unavene, neustále som bol v lietadle, vyučoval som, ani som sa poriadne nevrátil domov a už som znovu utekal do práce. Navyše, keďže som to prežíval zväčša sám, začal som trpieť depresiami a už sa to nedalo ďalej zvládať. Unikali mi podujatia s rodinou a priateľmi, tí sa začali vydávať a mať deti, moje netere vyrastali a nebol som na ich narodeninách. Stále som bol preč. Nakoniec som sa rozhodol, že si dám pauzu, ktorá trvala 5 rokov.
A nedávno si cítil, že ti to všetko chýba?
Chýbalo mi cestovanie, priatelia zo zahraničia. Zostal som v kontakte s mnohými organizátormi a organizátorkami vogue podujatí a stále sa ma pýtali, kedy sa vrátim. V House of Ninja sa ma stále pýtali, kedy budem znovu cestovať. Chýbal som im a postupne som sa začal vracať do vogue kolobehu. V súčasnosti sa ešte rozhodujem veľmi opatrne, akú prácu vezmem, neprijímam všetky ponuky. Snažím sa aj viac počúvať svoje telo, nech ho príliš neunavím, a zároveň budem mať čoskoro 40. Keď sa tancu človek venuje tak dlho, zaplatí za to istú daň, riešim nejaké svoje zranenia a musím si dávať pozor, aby som sa vedel bez problémov hýbať aj neskôr.
Počul som, že máš teda viacero prác, čomu sa ešte venuješ?
Cez týždeň robím svadobného štylistu a cez víkend pracujem v klube. Stále som na nohách sedem dní v týždni, no nepracujem už tak dlho, a navyše tieto dva ďalšie džoby sú sranda.
Ako budeš posudzovať účinkujúcich a účinkujúce na bratislavskom Ball of Shame?
Všímam si hlavne štyri veci: výraz, jazyk, akým sa telo vyjadruje, realizáciu a prvky konkrétnej kategórie. Na tanečníkoch, tanečniciach, tanečníctve si vždy všímam aj to, ako vedia tancom vyjadriť svoju osobnosť a pocity.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk