Akú úlohu zohráva nočný život v prípade queer komunity? Ponúkajú nočné kluby len únik od bežných starostí a zábavu? Alebo vytvára queer underground aj zázemie a pocit bezpečia? Rozprávali sme sa o tom s vizuálnym umelcom Petrom Barényim, ktorý sa venuje vo svojej tvorbe aj femonému nočných klubov. A odpovede sme hľadali aj s DJ Transmisia.
Saša, alias DJ Transmisia, sa ocitla na prvej queer párty náhodou. Len šla do klubu, kde hral DJ, ktorého hudbu mala rada. „Bola som celkom prekvapená tým, že som sa konečne ocitla v prostredí, kde boli moji ľudia. Nemusela som sa báť toho, že budem vytŕčať, alebo si ma niekto bude nejako veľmi všímať, keďže naokolo boli queer ľudia. Bolo to veľmi príjemné,“ spomína Saša.
Na základe tohto zážitku sa začala viac zaujímať o akcie, kde by mohla byť viac sama sebou. Nemuselo pritom ísť nevyhnutne o eventy, ktoré boli zamerané len na LGBTI+ ľudí, ale aj o podujatia či miesta, ktoré boli priateľsky naladené voči rôznorodým ľuďom. Išlo napríklad o undergroundové kluby či alternatívnu scénu, keďže podľa jej skúseností sú ľudia v subkultúrach viac otvorení voči menšinám a inakosti.
Mainstreamovým priestorom sa skôr vyhýba. Nie vždy sa tam dočkala priateľského privítania alebo pocitu bezpečia. „Keďže je to smerované na heterosexuálnu väčšinu, tak jednoducho vytŕčam. Cítim pohľady a že niekto sa o mne rozpráva. Aj na bráne mi dajú pocítiť, že tam nepatrím. Na takýchto podujatiach sa často necítim vítaná, až sa cítim trápne, že čo tam robím, lebo som úplne iná ako všetci ostatní,“ opisuje svoju skúsenosť Transmisia.
Paradoxne, už aj na teplých akciach sa stretla s tým, že jej dal ktosi najavo jej odlišnosť. Ako transrodová žena vnímala, že niektoré teplé párty boli silne maskulínne a cielené len na gejov. V novej generácii však vidí výrazný rozdiel, už to nie je len o gejoch a maskulinite, ale aj dav je oveľa pestrejší. Už vidí na tanečnom parkete aj trans a nebinárnych ľudí.
Slobodne sa prejaviť
Vizuálny umelec Peter navštívil prvý raz queer párty, keď bol v Berlíne, a to na základe odporúčania kamaráta. Najväčší dojem v ňom zanechal pocit rôznorodosti a slobody. Ocenil tiež, že sa mohol stratiť v dave.
Hoci sa na Slovensku pohybuje v prostredí, kde iná orientácia či rodová identitu nie sú témou, uvedomuje si rozdiel medzi queer akciami a tými pre majoritu. „Ten pocit je najmä v tom, že sa cítim viac viac slobodne a môžem sa slobodne prejaviť bez toho, aby sa na mňa niekto krivo pozeral,“ vysvetľuje Peter.
Ďalším dôležitým faktorom je pre neho téma bezpečia. Už vopred sa snaží predchádzať problémom, tak si radšej dôsledne vyberá, kam sa ide baviť, a vyhýba sa priestorom, kde by bola väčšia pravdepodobnosť konfliktu. Teší ho, že v Bratislave pribúda miest, kde sa cíti bezpečne. V porovnaní s minulosťou to vníma ako veľkú zmenu. Nielenže pribúda queer friendly podujatí, postupne sa podľa jeho slov aj spoločnosť otvára a takéto podujatia s každým rokov viac akceptuje. Široká ponuka a rôznorodosť klubov vraj odzrkadľuje, čo sa deje v spoločnosti, teda aspoň v tej bratislavskej.
Podobnú skúsenosť s nočným životom v Bratislave má aj Transmisia: „Je to čím ďalej, tým lepšie. Sú miesta, kde prídem a budem sa cítiť bezpečne. Viac sa dáva priestor queer umelcom a umelkyniam, rovnako aj pribúdajú queer podujatia.“ Obaja sa zhodujú, že dôležitým záchytným bodom je však naďalej alternatívna scéna, ktorá vďaka vytváraniu bezpečného priestoru neraz pôsobí ako katalyzátor nových spoločenských trendov a zmien.
Peter si však pritom myslí, že v undergroundových kluboch sú vlastne len také pravidlá, ktoré by mali byť prirodzené vo všetkých priestoroch: „To znamená, že sa cítite bezpečne, že sa personál o vás stará. A že sa ľudia vo vašom okolí do vás nestarajú, keď nemusia, a naopak starajú sa, keď musia.“
Záznam celej diskusie Tepláreň naživo si môžete pozrieť na Youtube Queer Slovakia. Tepláreň naživo je sériou diskusií, ktorá ukazuje rôzne aspekty života LGBTI+ ľudí a približuje otázky, ktoré rieši dúhová komunita na Slovensku. Podujatie podporila Rosa Luxemburg-Stiftung, zastúpenie v Českej republike.