Roman Samotný
V práci otvorene hovorí o svojej orientácii a snaží sa vytvárať bezpečné prostredie aj pre ostatných kolegov z dúhovej komunity či iných menšín. Matej Ftáčnik je jeden zo zakladateľov slovenskej IT firmy Vacuumlabs. Porozprávali sme sa s ním o comingoute na pracovisku a zodpovednosti firiem pri vytváraní férovej spoločnosti.
Spomínaš si na svoj prvý comingout na pracovisku?
Od začiatku kariéry som bol podnikateľ. V tom IT svete som spolupracoval s programátormi, ktorí boli najmä heterosexuáli, a ja som bol ich nadriadený alebo kolega. Mal som obavy, aké to bude vyautovať sa, či neodídu, či sa nebudú hnevať alebo sa na mňa nejako zvláštne pozerať. Ale postupne som to zvládol, najprv som o orientácii povedal pár kolegom. Zistil som, že je to v pohode a že sa toho netreba báť. Najmä v Bratislave a medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi to bolo vlastne úplne v poriadku.
Na pracovisku som sa nestretol so žiadnou diskrimináciou. Môže to byť aj tým, že som väčšinou bol zamestnávateľ a nie zamestnanec, takže je tam aj jemná výhoda tohto faktoru. Na druhej strane, v práci som to bol práve ja, kto mal na starosti predaj a získavanie klientov po celom svete, a pri tých zahraničných cestách som musel pamätať na okolnosti. Keď som išiel napríklad robiť biznis na Blízky východ alebo do Číny, tak bolo rozumné dať si dole dúhovú vlajku z košele. Doteraz zažívam situácie, ako by som sa vracal späť do closetu. Sú niektoré oblasti v zahraničí, kde sa necítim dostatočne bezpečne, aby som sa vyautoval pri pracovných záležitostiach.
Myslíš si, že by ti to mohlo skomplikovať pracovné vzťahy?
Určite áno. Ak sa snažíš presvedčiť obchodného partnera na druhom konci planéty, že sa môže na teba spoľahnúť, a jeho vierovyznanie alebo osobné presvedčenie hovorí, že LGBTI ľudia nie sú kvalitní alebo sú nejako divní, tak môj comingout môže mať negatívny vplyv aj na spoluprácu. V takýchto chvíľach riešim v sebe dilemu, či budem verný presvedčeniu, že chcem byť vždy out, alebo prídem o obchod. V posledných rokoch som však na 95 % out a ak sa ma niekto spýta na stretnutí, čo moja manželka a deti, tak poviem, že mám partnera a spolu žijeme. Nehovorím to teda proaktívne, nemám na sebe dúhové veci, ale ak sa niekto spýta, tak mu poviem, ako to naozaj je.
Máš nejaké odporúčania, ako spraviť comingout na pracovisku, resp. čo tebe pomohlo?
Určite si nájsť na pracovisku kamaráta alebo kamarátku, o ktorých vieme, že sú tolerantnejší. Možno si všimnúť, či na sociálnych sieťach nezdieľajú liberálne alebo dokonca priamo LGBTI témy. Sú aj firmy, kde sú zamestnanecké skupiny podporujúce LGBTI komunitu, v takom prípade je dobré ich vyhľadať a ísť sa s nimi porozprávať. Začať na týchto jednoduchších miestach a potom postupovať ďalej. Tiež je fajn porozprávať sa o tom s HR (ľudské zdroje), kde je to prirodzená téma.
Pre vašu firmu Vacuumlabs je toto dôležitá téma. Podporujete dokonca aj viacero queer projektov. Prečo ste sa rozhodli do toho ísť a ako reflektujete LGBTI tému na pracovisku?
Keďže som jeden z troch majiteľov spoločnosti a som aj gej, tak je pre nás LGBTI otázka relevantná. Rád prispejem k sociálnej zmene a budem pozitívne vplývať na spoločnosť, aby téma viac rezonovala v tom dobrom zmysle.
Pre nás ako firmu to znamená, že ideme nad rámec platných zákonov, ktoré sú diskriminačné voči LGBTI ľuďom, a snažíme sa im vytvoriť rovnaké podmienky ako iným kolegom a kolegyniam. Máme napríklad bonus pre ľudí, ktorí majú svadbu, tak chceme rovnaký bonus dať aj ľuďom z dúhovej komunity, ktorí sa rozhodnú povedať si niekde pri vŕbe, že sú svoji. Aj keď nemôžu mať oficiálny papier, chceme k ním pristupovať rovnako.
Teraz máme takú novinku, že posielame oteckov na povinnú dvojtýždňovú rodičovskú, keď sa narodí dieťa, aby pomohli mamičke. Keď sme to zavádzali, tak sme sa hneď dohodli, že to platí aj pre manželky mamičiek alebo aj manželov otcov, ak si napríklad adoptujú dieťa. Snažíme sa teda vytvoriť taký špeciálny balíček benefitov pre LGBTI ľudí, aby sme vedeli vyrovnať tie nerovnosti, ktoré vidíme v spoločnosti. Myslím si, že je to na Slovensku relatívne výnimočná vec, pretože to nerobí veľa firiem. Zároveň však nie je náročné niečo takéto ponúknuť zamestnancom, je to len o tom byť tolerantný a zamyslieť sa nad tým, čo tie minoritné spoločnosti potrebujú.
Pre veľa ľudí je comingout na pracovisku až posledným krokom pri sebaprijatí. Myslíš si, že im takéto priateľské podmienky v práci môžu naopak pomôcť aj pri tom, aby sa vôbec pustili do celého procesu comingoutu?
To je vlastne celospoločenská téma, aby bolo lepšie vidieť tie pozitívne vzory, že aj ako LGBTI človek môžeš byť úspešný a môžeš mať rovnaké práva a nebyť diskriminovaný. Vďaka tomu, že máme v kancelárii vyvesené dúhové vlajky a že sme aj podpísali Chartu diverzity, tak verím, že sa u nás ľudia neboja vyautovať. Ak by bolo v spoločnosti viac pozitívnych príkladov, že je to v poriadku a že sa svet nekončí vyautovaním, tak by to bolo ľahšie pre všetkých.
A zároveň by som chcel dodať, že hoci sa vnímame ako firma priateľská voči LGBTI komunite, nijako nebažíme po tom, aby sme zisťovali, kto má akú sexuálnu či rodovú identitu. Len chceme vytvoriť prostredie pre všetkých ľudí, aby sa cítili bezpečne a aby mohli byť tými, kým sú.
Akú rolu hrajú podľa teba firmy v sociálnej zodpovednosti a pri takýto spoločenských témach?
To bol jeden z dôvodov, prečo som založil LGBTI banku Daylight v USA. Ak som skalopevne presvedčený, že misiou organizácie je podporovať LGBTI ľudí a zlepšovať ich životy, tak vytvoríme také perpetum mobile. Pomôžem komunite, aby sa mala lepšie, potom bude viac míňať, to na druhej strane pomôže mne a ja môžem pokračovať v podpore. Tým pádom sa bude postupne zlepšovať životný štandard a prístup k financiám. Každá jedna revolúcia alebo zmena v spoločnosti vznikla cez peniaze.
Myslím si, že ak sa dokážeme postarať o financie našej komunity, tak následne umožníme, aby sa nám žilo lepšie, aby sme mali väčšie bezpečie, pevnejšie zdravie, dlhšie žili a menej sa báli. Firma je predĺžená ruka jej zakladateľov a manažérov. A ak sú oni presvedčení, že treba dosiahnuť nejakú spoločenskú zmenu, tak firma je jeden z mechanizmov, ako sa to dá spraviť.
Ja osobne som presvedčený, že na Slovensku treba zlepšiť prístup k LGBTI ľuďom, využívam teda v rozumnej miere mechanizmy a prostriedky našej organizácie a to, čo sme sa naučili, stavať digitálne banky a robiť revolúcie v bankovníctve. Každá firma má niečo špecifické, ako môže pomôcť, napríklad Innocent Store predávajú doplnky pre mobily alebo Fusakle ponožky, ale sú to dlhoroční partneri LGBTI komunity. Každá firma môže spraviť niečo pre ľudí, ktorí sú jej blízki. Každý pozitívny príklad postupne mení spoločnosť.
Jedným z takýchto nástrojov je aj Fond pre podporu LGBT+ komunity v Nadácii Pontis. Čo bolo pre teba motiváciou, keď si spoluzakladal tento fond?
Fond sme založili spolu s Rišom Fekete zo Slovenskej sporiteľne pred dvomi rokmi. Vzniklo to ako iniciatíva, keď predošlá ministerka kultúry Laššáková zrušila dotácie pre dúhové projekty. Vtedy sme presvedčili naše organizácie, aby sme vytvorili tento fond a podporili už aj tak finančne podvýživené LGBTI združenia. Je to taký prvý pokus a veríme, že sa pridá viac a viac organizácií a spoločností. Aby nielen deklarovali diverzitu na pracovisku, ale aj podporili svoje slová financiami a umožnili tak vznik konkrétnych projektov, ktoré majú schopnosť preukázateľne zlepšiť život LGBTI ľudí na Slovensku.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk