David Benedek
„Často ma zaráža, že režiséri mimo queer komunitu majú LGBTI+ ľudí zaškatuľkovaných v stereotypoch. Majú tendenciu zobrazovať tieto typy postáv rovnakým výsmešným spôsobom. A to queer ľudí uráža,“ prezradil Lukáš Vízner, režisér filmu Bytosť. Na snímke spolupracoval so scenáristkou Miriam Fulmekovou. Ich film si budete môcť pozrieť na Filmovom festivale inakosti online.
Ako ste sa dali vy dvaja dokopy ako tvorcovia?
Miriam: Keď som bola na magisterskom stupni scenáristiky, dostali sme cvičenie, v ktorom sme si mali vyskúšať režírovať vlastný projekt. Vymyslela som si krátky film, no potrebovala som, samozrejme, zohnať celý štáb, a tak dostal sa ku mne Lukáš, ktorý mi robil produkciu. Skamarátili sme sa a začali sme si rozumieť aj po ľudskej stránke. Potom bola rok pauza, pretože bol v Prahe. Keď sa vrátil, povedal mi, že by si tiež chcel skúsiť réžiu, a predostrel mi námet na Bytosť.
Bytosť teda vznikla z vašej vlastnej iniciatívy. Nebolo to zadanie do školy?
Lukáš: Úplne prvá myšlienka vznikla v Prahe, kedy som si po rokoch študovania produkcie uvedomil, že nechcem iba organizovať iné projekty, ale chcel by som predstaviť vlastné myšlienky a témy, o ktorých si myslím, že treba hovoriť.
Aká bola inšpirácia za námetom k Bytosti?
Lukáš: V tom období som sa spoznal s pár novými ľuďmi, a začal som sa zamýšľať nad ich životmi, ako myslia a ako ich vníma spoločnosť. Jeden z nich bol naozaj pornoherec, ktorý bol síce veľmi obľúbený, ale ľudia ho za jeho chrbtom odsudzovali. A druhý bol chlapec, ktorý sa venoval dragu a ja som neskôr zistil, že bol taký nešťastný, že spáchal samovraždu. Čiže Bytosť inšpirovali skutoční ľudia, práve pri nich vznikol prvotný nápad.
Ako pokračoval tvoj proces?
Lukáš: Začal som písať. Mal som isté predstavy, o čom by to malo byť, ale nemal som žiadne skúsenosti s písaním scenára. Potom som si spomenul, že mám vlastne dobré skúsenosti s Miriam a došlo mi, že to je tá správna osoba, ktorú môžem osloviť. Ozval som sa jej, opísal, o čom by mohol byť film, a keď som sa vrátil z Prahy, tak sme na tom začali spoločne pracovať.
Začali ste písať scenár?
Lukáš: Začali sme to celé prekopávať, lebo ten môj počiatočný scenár bol tragédia. Miriam do toho veľmi rada išla a uvedomili sme si, že nám to naozaj spolu klape v rámci spolupráce a aj v rámci vzťahov.
Miriam, teba ten námet hneď zaujal?
Miriam: Myslela som si od začiatku, že je to zaujímavá téma. Taktiež sa mi páčilo, že išlo o dlhší film, v ktorom sa budú dať lepšie vyrozprávať vzťahy. Videla som, že je to ešte surový materiál, ale začali mi hneď napadať scény a obrazy, akoby to mohlo vyzerať vo finále. Tak som sa do toho pustila.
Bolo pre vás náročné nájsť si štáb?
Lukáš: U mňa bola dosť výhoda, že som mal skúsenosti aj z VŠMU, aj z FAMU. A tým, že sa Bytosť natáčala v Kežmarku, tak sme tam poznali veľa ľudí, čo nám tiež pomohlo. Pôvodne sa mal celý film odohrávať v tatranskom hoteli, žiaľbohu sa nám nepodarilo žiaden zohnať. To bolo pár týždňov pred natáčaním, tak som obehal celý Kežmarok a vymysleli sme plán B. Čo sa ešte týka toho štábu a ľudí… Pri niektorých hercoch som mal od začiatku jasnú predstavu, napríklad s Richardom Pekárkom, ktorý hrá hlavnú postavu, som rátal od začiatku. So štábom bol ale prvotný kontakt náročnejší, pretože sme to museli budovať od úplnej nuly. Ale tak je to pri každom projekte.
Ty si pracovala na natáčaní aj ako asistentka réžie?
Miriam: Áno, bolo to super. Mňa veľmi potešilo, že som si prešla celým tým procesom, nielen písaním scenára. Bola to pre mňa skvelá skúsenosť, práca s hercami bola pre mňa tiež zaujímavá, veľmi ma to posunulo.
Ja som čítal, že vám sa podarilo natočiť tento film za tri a pol dňa. Môžete mi povedať, ako sa vám to podarilo?
Lukáš: Bolo to najmä vďaka obrovskej ochote ľudí. Točilo sa od štvrtka do nedele doobeda. Musím povedať, že to bolo veľmi veľké psychické aj fyzické vypätie. Pomohlo nám, že všetci tomu naozaj verili, a vďaka nim to reálne vzniklo. Jasné, boli momenty, kedy sme si povedali: „Do pekla, my to nedotočíme.“ Ale napriek tomu, že sa veľa vecí riešilo priamo na mieste, všetci do toho šli naplno, zapálení pre náš projekt.
Miriam: Myslím si, že zohralo úlohu aj to, že ľudia vedeli, čo majú na pľaci robiť. Nikdy sa nestalo, že by niekto nevedel, čo sa deje alebo čo je jeho úlohou.
Film mal veľkú premiéru v Kine Lumière. Aké boli ohlasy na film?
Miriam: Ja som bola prekvapená, pretože som čakala zmiešané reakcie, no nakoniec boli pozitívne. Bola som rada, že ľudí táto téma zaujala. Páčilo sa im, že sa natočilo niečo slovenské a queer. Nevedeli, do čoho idú, ale boli príjemne prekvapenÍ. Ešte to však nevideli moji rodičia, oni sú veľmi kritickí, čo sa týka filmov.
Lukáš: Ja som úprimne nevedel, čo očakávať. Bol som nastavený tak, že keď sme si to už natočili, tak si to poďme odprezentovať. Mali sme nakoniec vypredané. Boli sme veľmi milo prekvapení z reakcií, lebo boli vyslovene povzbudivé.
Zarazilo ťa to?
Lukáš: Mňa zarazil fakt, že nie sme prví, ktorí tieto témy spracúvajú, queer filmy sa naozaj točia. My sme však Bytosti urobili veľké promo a boli sme prekvapení z toho, prečo to tvorcovia nerobia častejšie. Toto je možno sčasti aj chyba školy, že sa tak trochu schovávame, a potom mám z toho pocit, ako keby Bratislava ani nevnímala, že tu máme filmárov. Tých filmov sa totižto robí dosť veľa nato, aby s nimi išli autori na verejnosť.
Počas vášho štúdia na VŠMU ste už niekedy pracovali na queer filmoch?
Miriam: Ja som mala vo svojich scenároch queer postavy a môj magisterský scenár mal dokonca queer tému. Čiže mám k tomu blízko, ale čo sa týka vyslovene natočených filmov, tak žiaden z nich nemal queer tému. Určite takí režiséri na škole sú, ale ja som s nimi nespolupracovala.
Myslíte si, že queer tvorcovia dokážu vo filme zobraziť queer skúsenosti lepšie ako heterosexuálni tvorcovia?
Lukáš: Ja si myslím, že keď má filmár veľký rozhľad a naozaj sa zaujíma o tie témy, ktoré chce točiť, tak nezáleží na tom, či je z queer komunity. Je to možno o niečo jednoduchšie pre queer filmárov z toho hľadiska, že môžu hovoriť z vlastných skúseností.
Miriam: Mne sa nepáči, keď niekto pracuje s queer postavami len preto, že ide o nejaký trend alebo že chce vyskúšať niečo nové. V takýchto prípadoch by sa mal tvorca hĺbkovo ponoriť do tejto témy a mal byť mať aspoň kontakt s queer ľuďmi. Z niečoho to predsa musí prameniť. Film by mal byť dôveryhodný.
Lukáš: To je pravda. Mňa napríklad dosť často zaráža, že režiséri mimo queer komunitu majú LGBTI+ ľudí zaškatuľkovaných v stereotypoch. Majú tendenciu zobrazovať tieto typy postáv rovnakým výsmešným spôsobom. A to queer ľudí uráža. Každý z nás je totižto niečím iný.
Vy máte vo svojom postave dve gejské postavy, ale obe sú úplne iné. Bolo to pre vás dôležité?
Miriam: Pre mňa bolo veľmi dôležité, aby jadrom filmu nebolo to, že sú gejovia. Sexualita našich postáv je už hotová vec, neriešime to. Sú komplexnými osobnosťami, ktoré reprezentujú oveľa viac než len sexuálnu orientáciu. Chceme hovoriť o témach, ktoré sa týkajú úplne všetkých, ale v tomto prípade sú ovplyvnené okolnosťami, ktoré zažívajú queer ľudia. Každý človek má podľa mňa vlastnú individuálnu cestu. Nechcem, aby si diváci z kina odniesli iba to, že to bolo o gejoch, ale to, že ľudské vzťahy prinášajú univerzálne problémy a skúsenosti bez ohľadu na orientáciu.
Máme pre vás tip aj naj ďalší rozhovor s podobnou témou: O svojej inakosti a vzťahu s mamou nakrútil dokument mladý filmár
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
