Sofia Nøt
Ikona populárnej kultúry, aktivista, provokatér, umelecký priekopník, filantrop, inovátor, legenda. Človek s veľkým srdcom, ktorého tvorba je nepredstaviteľne obsiahla, hoci nás opustil v mladom veku. Vysoké umenie skrížil s populárnym svetom a radosť zobrazoval rovnako prirodzene ako vážne témy.
Keith sa narodil v roku 1958 v Pennsylvánii, kde vyrastal s rodičmi a troma mladšími sestrami. Už ako malý chlapec sa začal zaujímať o umenie, ku ktorému ho nasmeroval otec, ktorý bol síce inžinier, ale zároveň aj amatérsky karikaturista. Keith si najviac obľúbil svet Walta Disneyho a zajačika Bugsa Bunnyho. V neskoršom tínedžerskom veku prestopoval krajinu, pričom si zarábal predajom tričiek s vlastnými motívmi. Dizajny tričiek zahŕňali napríklad hippie kapelu Grateful Dead alebo motívy proti vtedajšiemu americkému prezidentovi Richardovi Nixonovi. Ako dvadsaťročný opustil brány univerzity komerčného umenia, keď si prečítal knihu z roku 1923 The Art Spirit od umelca Roberta Henriho. V rovnakom čase mal aj prvú samostatnú výstavu, po ktorej sa presťahoval do New Yorku, kde začal na škole vizuálneho umenia študovať maľbu. Popri škole pracoval ako čašník v nočnom discoklube.
O dva roky neskôr si ho začala verejnosť všímať pre grafiti, ktoré tvoril v podzemí newyorského metra. Nemaľoval vandalským štýlom po stenách, jeho plátnom boli nevyužité reklamné plochy. Bielou fixkou či kriedou v metre tvoril jednoduché a príznačné grafiti, pričom jeho najcharakteristickejším symbolom bolo „ožiarené dieťa“, kresba plaziaceho sa novorodenca. Ďalšími zapamätateľnými symbolmi a témami, ktoré sa vyskytovali v jeho prácach a dostali sa do povedomia širokej verejnosti, boli štekajúci pes, lietajúce taniere či srdcia. Vďačí za to aj faktu, že newyorské metro je jedno z najfrekventovanejších na svete.
Na tvorbu mladého Haringa mala veľký vplyv beatnická generácia na čele s Wiliamom Burroughsom a jeho partnerom Brionom Gysinom. Spomínaní beatnici využívali metódu cut-up, ktorá spočívala v hre so zamieňaním slov. Využíval ju aj Keith, a to na vytváranie falošných novinových titulkov, ktoré sa začali vyskytovať v uliciach Manhattanu s provokatívnymi odkazmi ako Reagana zabil hrdinský fízel, alebo Pápež je zabitý a rukojemníci prepustení.
V rovnakom roku mu vyšla ďalšia provokatívna práca, tentoraz reklama na francúzsku odevnú značku Chardón, ktorá bola vystavená pri vstupe do metra na Times Square. Na plagáte bola zobrazená žena objímajúca mužov rozkrok, pričom prvé písmeno značky bolo stmavené a tak vzniklo zo slova Chardón, slovíčko „hardon“, teda tvrdý.
V roku 1982 sa Keithove diela začali vyskytovať nielen v metrách, ale aj na vonkajších verejných priestranstvách. Vznikli ikonické práce ako obrovská maľba na múre Houston Bowery znázorňujúca farebný psychadelický LSD svet plný ľudí a vysmiatych tvárí s tromi očami.
V jeho ďalšej ikonickej práci Untitled z rovnakého roka figurujú dve mužské postavy držiace veľké ožiarené srdce. Táto práca vyzdvihovala smelosť homosexuálnej lásky a stala sa významným kultúrnym odkazom. Keith pracoval celé dni, pričom niekedy stihol za deň nakresliť aj štyridsať diel. V tomto období sa objavil aj na spoločnej výstave s významnými umelcami ako Andy Warhol alebo Jean-Michel Basquiat.
Celebrita z metra
Ďalšou ikonickou prácou bola živá maľba, a teda konkrétne pomaľovanie celého nahého tela choreografa Billa T. Jonesa. Jeho maľby a symboly sa začali vyskytovať aj vo svete módy, pričom nechýbali ani na kúskoch od Vivienne Westwood alebo iných svetových návrhárov. Sukňu z kolekcie od Vivienne mala na sebe aj Keithova blízka priateľka Madonna vo videoklipe na singel Borderline. Z Keitha sa stala už verejne známa celebrita a vďaka svojmu umeniu začal cestovať po svete. Jeho maľby už neboli dostupné len na uliciach New Yorku, ale aj v Sydney, Riu de Janeiro, Amsterdame a jeho výstavy prichýlili mestá ako Londýn či Benátky.
Jeho popularita enormne rástla a svedčí o tom aj ním navrhnutá poštová známka vypustená do sveta v roku 1985. O rok neskôr navštívil aj západný Berlín. Na múre oddeľujúcom východnú a západnú časť vytvoril legendárne grafiti dlhé tristo metrov. Obrovská maľba znázorňovala dlhú „ľudskú reťaz“ symbolizujúcu zjednotenie východnej časti so západnou.
Okrem maľovania múrov, spoluprác s odevnými značkami či aktivizmu vytváral Keith aj obaly na albumy, a to napríklad pre Davida Bowieho, Malcolma McLarena, Run DMC alebo discohviezdu Sylvester. Ďalším významným kúskom, tentoraz s protidrogovým posolstvom, z rovnakého obdobia bol farebný múr s odkazom Crack is Wack. Táto outdoorová maľba bola miestnou políciou vyhodnotená ako vandalizmus a Keith skončil v base, rovnako ako pred rokmi, keď začínal v staniciach metra.
Boj o život
V ďalšom roku otvoril Keith vlastný obchod s tričkami, plagátmi, šálkami a iným merchom, za čo bol kritizovaný v umeleckej sfére, ktorá mu vyčítala komercializáciu vlastnej tvorby. Obchod sa volal Pop Shop a po jeho otvorení začali jeho práce reflektovať viac sociálno-politické témy ako boj proti apartheidu, informovanie o AIDS-e či škodlivosť cracku a iných tvrdých drog. V roku 1987, rok po otvorení obchodu, mu bol ako dvadsaťdeväťročnému diagnostikovaný AIDS. Haring ako otvorený gej vo svojej tvorbe často prezentoval lásku k rovnakému pohlaviu. V tom istom roku so svojím milencom Juanom Riverom pomaľovali exteriér detskej nemocnice v Paríži. Repliky, prvky a motívy jeho tvorby sa vyskytujú vďaka svojej farebnosti a pozitivite v detských nemocniciach na celom svete doteraz.
Od začiatku choroby začal upozorňovať na dôležitosť chráneného sexu a nebezpečenstva HIV. Pred koncom života sa začali v jeho prácach objavovať religionistické prvky, keďže od mala bol vedený k evenjelickej viere, ktorá ho silne ovplyvnila. Jeho posledné diela znázorňujú život Ježiša Krista, pričom oba religionistické triptychy sa nachádzajú v katedrále episkopálnej cirkvi v San Franciscu. Rok pred smrťou založil nadáciu Keitha Haringa, ktorá zabezpečovala financovanie osvety o AIDS a podporovala detské nadácie. Jeho spomínaná maľba Untitled z roku 1982 sa v roku 2017 predala za neuveriteľných šesť a pol milióna dolárov.
Keith Haring zomrel na AIDS vo februári 1990. Mal vtedy 31 rokov a za svoj krátky život toho stihol neuveriteľne veľa. Svojím umením zanechal množstvo posolstiev, angažovanosti, dobrej nálady, ale aj odkazov na vážne témy. Farebnosť a bezstarostnosť jeho prác vie doteraz vyčariť na detských tvárach úsmev a dospelých vie uniesť do krajín, kde neexistujú hranice, len nekonečná láska a dobrá nálada. Keith Haring je jednou z najväčších osobností pop-artu, ktorá výrazne ovplyvnila populárnu kultúru. Značky ako Adidas, Lacoste, Reebok či Supreme do dnešného dňa využívajú produkty s jeho tvorbou, ktorá vzišla z ulice. Jeho maľby sa nachádzajú na múroch miest rôznych kontinentov, ale aj v tých najváženejších galériách sveta.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk