Zuzana Soukupová
Opičie kiahne nie sú HIV, a nie sú ani COVID-19. Rýchly rast potvrdených prípadov ochorenia v Európe (od mája vyše 14 tisíc), ako aj výskyt ochorenia na Slovensku, nás však núti nepodceňovať možné riziká a osvojiť si poznatky o ochorení, ktoré bolo donedávna považované za exotické.
Hoci väčšina prípadov, ktoré boli zaznamenané v európskom regióne, sa vyskytla medzi mužmi, ktorí majú sex s mužmi (MSM), zdôrazňujeme, že nejde o ochorenie, ktoré sa týka výlučne gejov. Toto ochorenie preto nemôže sprevádzať stigma.
Je tu predpoklad, že MSM komunita nepodceňuje podozrivé príznaky, ktoré sa neraz spájajú aj s pohlavne prenosnými ochoreniami, a preto gejovia a bisexuálni muži bezodkladne vyhľadávajú pomoc a diagnostiku na špecializovaných klinikách. Vážnych zdravotných rizík sú si mnohí jej členovia zvlášť vedomí po tragickom nástupe ochorenia AIDS – najmä, ak majú viacerých sexuálnych partnerov či známosti „na jednu noc“.
„Najskôr sme videli prípady, ktoré súviseli s cestovaním na PRIDE podujatia v rôznych krajinách. Avšak potom sme zaznamenávali viac prípadov, ktoré sa mohli vyskytnúť jedine v dôsledku lokálneho prenosu,“ hovorí v článku WHO talianska profesorka infektológie Cristina Mussini.
Opičie kiahne sa netýkajú iba jednej komunity
Ochorenie sa teda netýka výhradne gejov a bisexuálnych mužov. „Opičie kiahne sa môžu rozvinúť u každého, kto má blízky osobný kontakt s infikovaným jednotlivcom alebo jeho kontaminovanými predmetmi,“ pripomína doktorka.
Členovia MSM sú v súčasnosti vystavení vyššiemu riziku nákazy opičím kiahňam aj pre existujúce sociálne a sexuálne siete, do ktorých ochorenie preniklo a v ktorých sa choroba dokáže šíriť najrýchlejšie. Väčšina prípadov je preto naďalej hlásená medzi mužmi, ktorí boli vírusu priamo vystavení – deje sa tak vzhľadom na prirodzené okolnosti, ktoré sprevádzajú intímny kontakt a zároveň umožňujú prenos vírusu, a to napríklad aj bez penetrácie.
Opičie kiahne nie sú sexuálne prenosným ochorením, čiže nepatria medzi pohlavne prenášané choroby, akými sú napríklad syfilis či kvapavka. Heterosexualita a ani absencia sexuálneho života neslúžia ako zaručená ochrana. Prípady opičích kiahní boli zistené aj u žien a detí – na prenos totiž môže stačiť aj kontakt kože na kožu, objatia a bozky. K prenosu môže dôjsť aj cez bežné osobné predmety, akými sú použité oblečenie či uteráky.
Práve preto by prejavy ochorenia a mechanizmy prenosu mala poznať aj široká verejnosť. Lekári si takisto musia byť pri hodnotení príznakov akéhokoľvek pacienta vedomí toho, že nemôžu okamžite vylúčiť diagnózu opičích kiahní iba preto, že ide o osobu mimo MSM komunity.
Prejavy opičích kiahní nie sú vždy ako „z príručky“
K prenosu nákazy z človeka na človeka dochádza priamym kontaktom s infekčnými léziami (vyrážkami), telesnými tekutinami alebo veľkými kvapôčkami priamo z tváre do tváre počas priameho a dlhodobého kontaktu (face-to-face, pričom je potrebný rádovo dlhší čas než v prípade ochorenia COVID-19), alebo nepriamo, napríklad kontaminovanou posteľnou bielizňou, oblečením, ako aj sexuálnymi hračkami.
Oplatí sa vedieť, že inkubačný čas ochorenia je 6 až 13 dní, avšak môže byť 5 až 21 dní. Od infekcie po prejavy ochorenia tak neraz môže uplynúť pomerne dlhý čas, a preto je vhodné nestrácať obozretnosť aj týždne od rizikového kontaktu.
Vo všeobecnosti o tomto ochorení vieme, že často začína príznakmi podobnými chrípke – horúčka, únava, bolesti svalov, zimnica, objavuje sa aj opuch lymfatických uzlín. Predpokladá sa, že vírus opičích kiahní môžu prenášať už osoby s týmito príznakmi. Do troch dní od nástupu prvotných nešpecifických príznakov sa zvyčajne objavuje už aj typická vyrážka.
Výsyp obvykle začína na tvári a následne sa rozširuje na iné časti tela vrátane dlaní, nôh a genitálnej oblasti. Vyrážka má (podobne ako ovčie kiahne) niekoľko štádií. Začína sa makulami, ktoré sa postupne menia na papuly, vezikuly, pustuly až chrasty.
Výsyp nemusí byť rozsiahly, často sa objavujú prípady len s niekoľkými léziami, prípadne len jednou, ktoré sa ďalej nerozširujú. Ojedinelá vyrážka sa môže objaviť napr. na genitáliách, v ústach, v konečníku. Taktiež sa zaznamenali prípady, keď sa neobjavili všetky/žiadne prvotné príznaky, alebo sa prejavili až po výsype.
Európski lekári z praxe však u pacientov zaznamenali aj príznaky mimo obvyklého opisu ochorenia. Preto nie je dobrý nápad s diagnostikou vyčkávať až na výskyt „typickej“ vyrážky.
Môže ísť aj o nenápadný vriedok v ústach, alebo iba opuch lymfatických uzlín, dokonca opuch prostaty. „Niektorí z našich pacientov, ktorí mali pozitívny test na opičie kiahne, mali horúčku, zápal v oblasti hrubého čreva a konečníka, zatiaľ čo iní mali na brade, hrudníku a bruchu pľuzgierovité lézie,“ opísala pre WHO infektologička Mussini.
Prečo sú odborníci v pozore, ak nejde o nové HIV?
Úvodné medializované informácie o opičích kiahňach mnohým pripomenuli nástup AIDS v MSM komunite pred niekoľkými dekádami. Napriek niekoľkým podobnostiam sa dnes nachádzame v značne odlišnej situácii.
Vírus spôsobujúci opičie kiahne totiž nenapáda imunitný systém spôsobom, akým vírus HIV vyvolá u pacienta AIDS. Okrem toho symptómy opičích kiahní odznievajú po pár týždňoch, a teda nie je potrebná celoživotná liečba, ako je to v prípade HIV infekcie. Ide o podstatný rozdiel. Opičie kiahne si napriek tomu zaslúžia našu pozornosť.
Každá epidémia infekčného ochorenia mimo krajín, v ktorých sa obvykle vyskytuje, je v zdravotníckych kruhoch dôležitá udalosť. Zisťuje sa, prečo ohnisko vzniklo, a podobne ako v prípade opičích kiahní, prečo sa začalo šíriť mimo obvyklého prostredia a s čiastočne odlišnými prejavmi.
Je poslaním verejných zdravotníkov, infektológov či lekárov všeobecne, mikrobiológov a výskumníkov v príslušných oblastiach, aby našli odpovede na tieto otázky a na základe objektívnych vedeckých poznatkov chránili zdravie ľudí a zraniteľné skupiny obyvateľov. Cieľom informovania verejnosti o opičích kiahňach v žiadnom prípade nie je vytvárať paniku a ani „kaziť radosť zo života“.
Odborníci sa snažia napĺňať svoje profesijné či životné poslanie tým, že sa pokúšajú svoje zistenia o infekciách a chorobách pretvárať do zrozumiteľnejšieho jazyka a poskytnúť každému človeku informácie a nástroje, ktorými sa dokáže chrániť. Pandémia COVID-19 v každom z nás zanechala odporne horkú pachuť, no to neznamená, že sa má ľudstvo dobrovoľne pripraviť o cenné nástroje, ktoré umožňujú ľuďom žiť zdravšie a dlhšie ako kedykoľvek predtým.
