Martin Orsha
Queer scéna sa rozvíja vo viacerých slovenských mestách. Veľa zaujímavého sa deje aj Banskej Bystrici. Pôsobí tam aj Patrik Štancel alias Trick Richard, ktorý vydal album Labyrinth. Má 21 rokov a sníva o tom, že sa mu podarí uspieť so svojou tvorbou.
Ako si sa dostal k tvorbe hudby?
V našej rodine bola hudba často hobby, no ja som ju nikdy nevnímal ako voľnočasovú záľubu. Neviem si predstaviť deň bez počúvania alebo tvorenia hudby. Hudbu som odmala cítil. Už na besiedkach v škôlke som dostával priestor na spievanie v popredí, lebo som ako jeden z mála už vtedy ako-tak intonoval a ukazoval sa môj hudobný sluch. Neskôr som začal písať poéziu a prózu, ktorá taktiež na súťažiach zožala úspech. Keď som mal 12 rokov, začal som chodiť na hodiny klavíra a do speváckeho zboru. Potom sa to všetko pospájalo dokopy a od trinástich rokov tvorím hudbu.
Tvoje umenie nesie prvky dragu, no neviem, či ťa úplne zaradiť medzi drag queens. Kto je Trick Richard?
Za drag queen sa určite nepovažujem. Zároveň som nikdy nemal potrebu Tricka špecifikovať. Vždy som Tricka Richarda vnímal ako svoje alter ego, ktoré nesie silnejšiu stránku mojej osobnosti.
Ok, tak za drag queen sa nepovažuješ, no úzko spolupracuješ napríklad s House of Q z Banskej Bystrice. Ako vznikla táto spolupráca a si aj ty súčasťou House of Q?
S Jasmine Richart som sa spoznal náhodne v jednom gejbare a odvtedy niečo naše cesty spojilo. Samozrejme ide o Petra, keďže o Jasmine sa vtedy ešte ani nesnívalo, no som neskutočne rád, že som mohol byť súčasťou jej zrodu. Chantall sme spoznali spolu s Jasmine na pride v Banskej Bystrici. Ja aj Peter (Jasmine) sme šli na afterparty v dragu, a tak sme si pozornosť Chantall ľahko získali. Potom sme viedli pár internetových konverzácií a po presťahovaní do BB sme spolu začali fungovať ako kamaráti. Nechcem toho veľa prezrádzať, no počas nabližšej Queertime show, ktorá sa bude konať 21. 4. 2023, bude House of Q vítať viacerých nových členov.
Z čoho myslíš, že vyplýva túžba byť známy, a čo si myslíš, že ponúkaš iné ako napríklad niektorí tvoji rovesníci?
Je ťažké povedať, v čom sa líši to, čo môžem ponúknuť ja, od toho, čo môžu ponúknuť moji rovesníci. Podľa mňa má každý jedinec čo ponúknuť. Odmala ma lákalo byť na očiach a aby sa o mne rozprávalo. Zároveň chcem, aby tu po mne niečo zostalo. Aby sa na meno Trick Richard a jeho tvorbu nezabudlo, keď tu raz nebude. Čo však prinášam svojou hudbou, je príbeh. Myslím, že každému už pomohla hudba v istom bode života alebo v životných situáciach. Rád svojou hudbou dám ľuďom vedieť napríklad, že je v poriadku cítiť sa zle, je v poriadku zlyhať, ale rád aj zdvihnem sebavedomie. Pieseň Better Than Her je napríklad čistý egotrip a pri jej počúvaní sa každý môže cítiť ako bad bitch. Rád teda ponúkam emócie a príbeh.
Ako u teba prebieha proces tvorby hudby a čo by si chcel svojou hudbou okoliu povedať?
Proces je takmer vždy iný. Niekedy urobím prvú hudbu, inokedy mám zas v hlave melódiu alebo text, prípadne skrátka začnem improvizovať do mikrofónu a odrážam sa od toho. Všetko, čo je na albume Labyrinth, je vytvorené mnou. Každý jeden nástroj, každý jeden vokál, každé slovo (samozrejme okrem spoluprác, ktoré sa na albume nachádzajú).
Moja tvorba obsahuje hlavne reflexiu na ľudské city, spoločenské problémy, šteklivé metafory, a hlavne necenzúrovanosť.
Aké sú tvoje plány do budúcna? Skús možno opísať nejaké krátkodobejšie a dlhodobejšie plány.
Nový album už je v procese. Popravde som ho začal písať pár mesiacov pred vydaním Labyrinthu. Určite chcem osloviť viac miest, kde by som mohol vystupovať, a tak ho propagovať. Máme taktiež naplánovaných pár videoklipov k Labyrinthu. No hlavný plán je tvoriť, kým sa nedostanem do bodu, v ktorom budem spokojný.
Keď som počúval tvoj posledný album Labyrinth, nemohol som si nevšimnúť, že si sa zrejme nechal inšpirovať napr. Lady Gagou, Kim Petras a pod. Hádam dobre?
Lady Gaga je pre mňa asi najväčšou inšpiráciou. Kvôli nej som začal so spevom. Veľmi sa to podľa mňa odráža na mojej hudbe. Ďalej ma veľmi inšpiruje napríklad Sia. Ale podnietiť k tvorbe ma dokáže hocičo. Napríklad k napísaniu piesne City Of Ghosts ma inšpirovalo spojené obočie jedného pána, ktorý sedel na zastávke, keď som cestoval autobusom. Kinda funny, ale naozaj ma dokáže inšpirovať čokoľvek.
Vravel si, že hudba bola vo vašej rodine vždy. Čo rodina hovorí na tvoje umenie? Podporuje ťa v tom?
U drvivej väčšiny členov rodiny dokážem nájsť podporu. Som jeden z tých šťastných, ktorí sa narodili do milujúcej rodiny. Samozrejme, sú veci, s ktorými nie sú úplne stotožnení, no stále ma v ničom neobmedzujú a nechávajú ma rozhodovať o svojom živote tak, ako chcem ja.
Okrem hudby sa venuješ aj mejkapu, nepremýšľal si aj nad touto kariérnou cestou?
Svoju kariéru nechcem posúvať iba jedným smerom. Ak mám chuť venovať sa mejkapu, venujem sa mu. Ak mám chuť robiť hudbu, robím ju. Nedokázal by som sa venovať čisto jednej veci. A práve preto plánujem zdokonaľovať sa nielen v hudbe, ale aj v mejkape a herectve.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk