Marek Hudec
Inscenácia Requiem pre priateľa je na Slovensku jedinečná. Hovorí o prípade, ktorého by sa iné divadlá zľakli. Režisér Tomáš Procházka dostal za hru aj ocenenie.
Pokiaľ si umelec, patríš do našej komunity a máš aj svoju platformu, tak máš povinnosť pomáhať pri zachovaní LGBTI histórie a povinnosť bojovať v prvej línii, hovorí divadelný tvorca Tomáš Procházka. Koncom novembra získal významnú Cenu Nadácie Tatra Banka ako mladý tvorca v kategórii divadlo za inscenáciu Requiem pre priateľa. Spracoval v nej príbeh kamaráta, queer aktivistu Dušana Veselovského, ktorý pred piatimi rokmi nečakane zomrel na zástavu srdca.
„Dušan bol pre mňa veľkým vzorom, kvôli nemu som sa zrejme začal venovať určitej forme aktivizmu. Odkedy som sa dozvedel, čo sa dialo po jeho smrti, vedel som, že raz ten príbeh porozprávam.”
Je mi na vracanie, keď si predstavím, o koľkých prípadoch nevieme
Dušanov otec spochybnil vzťah, ktorý mal jeho syn s partnerom. „Nechcel mu uznať nárok na akékoľvek dedičstvo. Nastal nesmierne ponižujúci proces, ktorý znie ako zo zlého filmu: vypisovanie čestných prehlásení, že naozaj spolu žili, bločky zo spoločných nákupov,” vysvetľuje Tomáš.
Z pochopiteľných príčin Dušanov partner Libor neskôr unavený a znechutený odstúpil z jednania v prospech otca. Prípad poukazuje na bežný problém, ktorému LGBTI ľudia čelia, keďže na Slovensku nemôžu uzatvárať manželstvá ani registrované partnerstvá. „Keď si predstavím, o koľkých podobných prípadoch ani nevieme, je mi na vracanie,” dopĺňa Tomáš.
Pred písaním príbehu sa obrátil na Libora a požiadal ho o požehnanie. „Rešpektoval som, že konkrétne on sa nechcel vracať k tomuto tragickému okamihu, ale bolo veľa ľudí z komunity, ktorí mu v tom čase pomáhali a na základe hodinových rozhovorov s nimi som mohol zrekonštruovať kľúčové situácie a dialógy po Dušanovej smrti.” Veľká väčšina textu sú teda citácie z autentických rozhovorov, ktoré Tomáš prepísal do dialógov.
Po Dušanovej smrti sa z komunity stala rodina
Jednoaktovka Requiem pre priateľa je súčasťou väčšej inscenácie HEY! Slováci, v ktorej sú ďalšie dva príbehy. Tým, že hovorí aj o živote queer komunity, je na Slovensku skôr vzácnosťou.
„Kamenné divadlá sa týchto tém boja, povedia ‘lebo Slovensko’. Na jednej strane im rozumiem, na druhej strane sa čudujem – nemá predsa divadlo v náplni práce posúvať spoločnosť vpred? Som rád, že Robo Pakan a NoMantinels robia festival Drama Queer, ale pozrite sa na obsadenie domácej tvorby,” poukazuje Tomáš.
Inscenácia vznikla pre Mestské divadlo Žilina, v meste, ktoré má viacero LGBTI friendly miest, napríklad Stanicu Žilina-Záriečie alebo bar Bosorka.
Inscenáciu HEY! Slováci môžete najbližšie vidieť na doskách 10. decembra. Tomáš je okrem divadelnej tvorby známy aj svojou drag osobnosťou La Cuntessy Adory Bulginy a je spoluzakladateľom zabehnutého queer zoskupenie House of Garbage, v ktorom pôsobí spolu s ďalšími drag queens – Tonic Garbage, Just Karen a Miss Petty.
Svoju tvorbu sa v súčasnosti snaží rozvíjať najmä v Prahe a potenciálne v Berlíne, no so Slovenskom sa profesionálne nerozlúčil. Na jar uvedie svoj prvý sólový projekt “Večer, chvíle pred tým, ako som spáchal samovraždu”. Na Queerslovakia môžete čítať aj jeho blogy s názvom Darkroom Diaries.
Dôvod, prečo sa snaží angažovať v LGBTI téme, zhrnul jednoducho: „To, ako sa naša komunita zomkla v čase po Dušanovej smrti, je len dôkaz, že LGBTI scéna nie je len komunitou, ale predovšetkým rodinou.”
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk