Jaro Hochel
Prinášame vám výber filmov s LGBTI+ tematikou, ktoré sa objavia na tohtoročnom festivale Jeden svet, a to od 5. do 11. novembra.
Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorý každoročne organizuje občianske združenie Človek v ohrození, prináša slovenským divákom už viac ako dve desaťročia filmy s tematikou ľudských práv v najširšom zmysle slova. Ako uvádzajú organizátori, ich „ambíciou je prinášať svetovú kvalitu v dokumentárnom filme, kvalitu pre všetkých bez rozdielu rodu, rasy, veku, sociálneho statusu a zdravotnej spôsobilosti. Chceme ľuďom priblížiť zložité vzťahy, prepojenia spoločností, krajín, kultúr, histórie, životného prostredia a ekonomík v globalizovanom svete. Chceme, aby všetci z Jedného sveta odchádzali s otvorenou mysľou, s novými perspektívami a obohatení o umelecké zážitky.“
V programe festivalu sa nezabúda ani na filmy s LGBTI+ tematikou, ktorá jednoznačne patrí do ľudskoprávnej oblasti – tu a teraz azda ešte viac než kedykoľvek predtým, aj keď napríklad film švédskeho režiséra Magnusa Gerttena sa začína celkom inde pred takmer ôsmimi desaťročiami. Nelly a Nadine (Nelly & Nadine), nepravdepodobný, a predsa skutočný príbeh lásky dvoch žien, ktoré sa do seba zamilovali v koncentračnom tábore Ravensbrück, zostával dlhé roky utajený.
Na Štedrý večer roku 1944 požiadajú v jednom baraku belgickú väzenkyňu, opernú speváčku Nelly Mousset-Vos, aby zaspievala vianočné koledy. Po niekoľkých piesňach sa z tmy ozve hlas: „Zaspievaj niečo z Madame Butterfly!“ Nelly zaváha, ale potom zaspieva Un bel di vedremo, áriu o čakaní na milovanú osobu. Z tmy sa vynorí žena, ktorá si tú pieseň vyžiadala. Pobozká Nelly a povie: „Dobrý Pán bol k nám milostivý.“ Volá sa Nadine Hwang a v tej chvíli sa z Nelly a Nadine stáva pár, trávia spolu toľko času, koľko sa len dá… Príbeh vo filme odkrýva Nellina vnučka Sylvie, ktorá nachádza v osobnom archíve svojej starej mamy dobové fotografie, ľúbostné listy, kotúče filmu i Nellin denník. Vo výsledku vzniká pozoruhodný príbeh o vojnovom utrpení, tajomstvách, láske napriek všetkému, liečivej sile hudby, dobre strážených tajomstvách a komplikovaných rodinných príbehoch ľudí, ktorí prežili koncentračný tábor a stále sa snažia vyrovnať s duchmi minulosti.
Ako naznačuje už titul izraelského filmu Terapia (Ha Tipul, The Therapy) režiséra Zviho Landsmana, tento dokument sa kriticky zaoberá tzv. konverznou terapiou, ktorej cieľom je „vyliečiť“ homosexualitu. Lev je 54-ročný rozvedený ortodoxný žid, ktorý navštevuje túto terapiu v nádeji, že opäť uzavrie manželstvo so ženou. Zúčastňuje sa na individuálnych terapeutických sedeniach aj na skupinovej terapii a verí, že jeho nežiaduca náklonnosť k rovnakému pohlaviu zmizne. Pochybnosti však začne pociťovať 23-ročný študent sociálnej starostlivosti Ben, ktorý absolvoval konverznú terapiu počas siedmich rokov. Vyrastal v židovskom ortodoxnom svete, kde ho učili, že homosexualita je choroba, ktorá sa dá „liečiť“. Keď však prišiel na univerzitu, prekvapilo ho, že konverzná terapia sa v tomto prostredí považuje za škodlivú a nebezpečnú. Ben sa pustí do výskumu, aby objavil pravdu o konverznej terapii, a pritom zistí, že cesta von je ťažšia, ako si myslel…
Kritika na Landsmanovom filme oceňuje, že režisér ide ďalej ako iní tvorcovia, rozkrýva tému zvnútra a dokumentuje priamo to, čo sa deje v terapeutickej miestnosti; zaoberá sa politicky podfarbenou témou bez moralizovania a zdôrazňuje protirečenia ľudskej povahy. Pritom nechýbajú emócie: je to „dokument, ktorý vám rozbije srdce na tisíce kúskov“ (Goel Pinto).
Gruzínska režisérka Jana Ugrechelidze, ktorá pôsobí v Nemecku, siahla po téme zo života transrodových ľudí. Jej dokument s veľavravným názvom Návod na prežitie (Anleitung zum Überleben, Instructions for Survival) zobrazuje príbeh lásky medzi transrodovým mužom Alexandrom a jeho priateľkou Marie. Alexander je pre svoju transrodovú identitu a označenie „žena“ v cestovnom pase nútený viesť tajný život. Ľuďom ako on hrozí v jeho vlasti Gruzínsku prenasledovanie a smrť. V snahe uniknúť z beznádejnej situácie sa Marie rozhodne stať náhradnou matkou a zabezpečiť si tak financie na útek do Európy, kde budú môcť konečne žiť slobodne. Postupne však ich plán skrachuje, pretože si obaja zamilujú dieťa, ktoré Marie nosí pod srdcom…
S transrodovou témou spojenou s tínedžerským vekom hlavnej postavy prichádza maďarská režisérka Alexa Bakony vo filme Tobi vo farbách dúhy (Tobi színei, Colors of Tobi). V zapadnutej dedinke v Maďarsku žije Éva so svojou rodinou. Jej šestnásťročné dieťa sa svojim blízkym nedávno zverilo, že je transrodové, a teraz žije pod zvoleným menom Tobi. Po počiatočnom šoku sa zíde celá rodina, aby ho podporili, hoci Évu potichu priam dusí pri pomyslení, že by prišla o dievča, ktoré doteraz vychovávala.
Tobi je odhodlaný spraviť všetko, aby mohol žiť ako muž, a tiež aby nebol závislý od rodiny, a to v ťažkom období dospievania. Éva sa pokúša byť matkou, ktorú jej syn potrebuje, a stáva sa nadšeným spojencom komunity LGBTI+, kým Tobi začína spochybňovať hranice, ktoré si nastavil ako transrodový muž.
Dlhoročná cesta Évy a Tobiho je emotívnym príbehom oslobodenia sa, akceptácie – a nachádzania seba samého. Režisérka o svojom filme hovorí: „V príbehu Tobiho a Évy sa nesústreďujem ani tak na fyzickú zmenu, ako skôr na zmeny v živote rodiny. Je to extrémny príbeh o dospievaní, v ktorom je dôležité vidieť emocionálnu dynamiku medzi Tobiasom a jeho matkou Évou a tiež, ako porovnávajú svoje hranice. Rada by som týmto filmom ukázala ľudskú stránku rodiny a to, aké ťažké je byť súčasťou LGBTI+ komunity dokonca aj vtedy, keď vás rodina podporuje. Chcela by som, aby mal divák, ktorý si pozrie tento film, pocit, že chce ísť domov a tráviť čas so svojou vlastnou rodinou.“
Veľkú časť programu festivalu Jeden svet bude možné sledovať prostredníctvom webovej stránky www.jedensvet.sk, na ktorej nájdete aj ďalšie informácie o festivale. V offline svete bude jeho hlavným dejiskom A4 – priestor súčasnej kultúry, kde budete môcť aj podporiť iniciatívu Dúhová stužka, ktorá spája LGBTI+ organizácie a iniciatívy naprieč Slovenskom. Premietať sa bude i v kine Mladosť a v kine Klap na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk