Martin Orsha
Zažili ste to už aj vy, že pri pozeraní filmu ste zrazu pri niektorej z postáv mali pocit, že musí byť určite queer, aj keď sa to vo filme vôbec neriešilo? Jednoducho ste to vedeli a s charakterom tej postavy ste sa dokázali stotožniť. Nebola to náhoda. Išlo o queer coding.
Vo svojej podstate je queer coding priradenie „teplého správania“ nejakej postave vo filme, seriáli, knihe a podobne, pričom sexualita postavy nemusí byť vždy explicitne potvrdená. Zaužívané sú rôzne stereotypy a klišé o teplých ľuďoch alebo na druhej strane rôzne symboly a náznaky, ktoré sú pre publikum ľahko rozpoznateľné.
Ak sa vrátime v čase o 90 rokov, tak zistíme prečo toto queer kódovanie vzniklo. V roku 1930 prešiel v USA vo väčšine štátov tzv. Haysov kód. Išlo vlastne o cenzúru filmu. Zákon bol pomenovaný po vtedajšom prezidentovi Americkej filmovej asociácie, ktorý bol jeho autorom. Bol známy aj pod názvom „kód výroby filmu“.
Tento kód niesol v sebe odporúčania a zákazy o tom, čo vo filme byť nesmelo, a naopak, čo by tam určite byť malo. Medzi zakázané veci patrila napríklad akákoľvek nahota, zábery zobrazujúce sexuálnu hygienu alebo pôrod, vzťahy medzi ľuďmi inej farby pleti, zosmiešňovanie náboženstva a samozrejme hocičo „perverzné“, kam vtedy spadalo zobrazenie homosexuálnych vzťahov.
Boj proti cenzúre
S touto cenzúrou sa queer tvorcovia museli nejako vysporiadať a tak začali vsúvať do filmov veľmi jemné náznaky homosexuality u niektorých postáv. Či už to bolo feminínne správanie u muža, maskulínne ženy alebo rôzne metafory, queer coding sa postupne v Hollywoode ujal. Teplá komunita si tieto náznaky a odkazy na obrazovkách ľahko všimla, nakoľko sa vedela s nimi stotožniť, a homofóbovia často o ničom netušili.
Dokumentárny film The Celluloid Closet sa zaoberal tým, ako film zobrazoval LGBTI+ komunitu. V roku 1995 patril k jedným z prvých, ktoré na túto tému poukazovali. Ak ovládate angličtinu, tak si ho môžete celý pozrieť na Youtube.
Queer coding zohral teda význanú úlohu v období, kedy teplé identity neboli verejnosťou dobre prijímané, a poslúžil ako forma prejavu vtedajším queer umelcom v zábavnom priemysle. Svoj význam má však aj v súčasnoti.
Žiaľ, aj v dnešnej dobe existujú krajiny, kde je queer coding priamo žiaduci. Napríklad v Číne je to bežná prax kvôli prísnej cenzúre. V seriály The Untamed musia byť postavy kódované, hoci v pôvodnej predlohe sú otvorene queer.
V pasci stereotypov?
Čo však v prípade, kedy sa queer coding používa výhradne pri záporných postavách? S týmto má bohatú skúsenosť Disney. Áno, rodinná zábava pre všetkých kódovala záporné postavy vo svojich filmoch mnohokrát. Za spomenutie určite stojí feminínny Jafar z filmu Aladdin, Scar z Levieho kráľa, Hades v Herkulovi, no a zlá morská čarodejnica Ursula bola dokonca inšpirovaná jednou z najznámejších drag queen – Divine.
Vďaka tomuto kódovaniu negatívnych postáv sa veľmi ľahko môže vytvoriť negatívny postoj k menšine, ktorá je takto reprezentovaná. Vyzerá to ale tak, že si to uvedomili aj v Disney a tak tu máme čoraz viac filmov so „záporákmi“ ako hlavnými protagonistami (Maleficent, Cruella).
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk