Mery Kościuszko
V českom vydavateľstve Adolescent sa zrodil spontánny nápad. Atrin Matuštík a Aleš Kauer cítili potrebu neostať ticho a reagovať na ohavný útok na slovenskú queer menšinu, ktorý sa udial pred dvomi mesiacami pred Teplárňou. Pohotovo oslovili celú českú aj slovenskú básnickú komunitu s požiadavkou na autorský text, ktorý bude bez ohľadu na rod alebo pohlavie autorstva reflexiou lásky a akceptácie.
Za krátky čas prišli do vydavateľstva desiatky textov. Básne pochádzajú od autorstiev, ktorých mená v česko-slovenskom priestore rezonujú dlhšie (Derek Rebro, Ola Gluštíková, Jíří Šimčík, Anna Štičková, Marcela Spiššáková), ako aj od tých, ktoré doposiaľ verejne svoju tvorbu nepublikovali.
Editorský výber básní je veľmi pestrý. Reflektuje tak rozmanitosť queer komunity, ktorá nie je jednoliatou masou. Šesťdesiat strán textu plného nenávisti, odsudzovania, obviňovania, ktorý pred spáchaním činu spísal sám vrah, kolektív autorstva symbolicky neguje 60 stranami lásky, odhodlania a bojovnosti. Druhého decembra tak oficiálne vyšla zbierka českej a slovenskej queer poézie s názvom Toto je môj coming out, ktorá je venovaná Jurajovi a Matúšovi. Básne umocňujú emotívne ilustrácie, ktoré pochádzajú od slovenského umelca Andreja Dúbravského.
Rôznorodosť textov predsa len niečo spája. Styčným bodom je snaha vymedziť a zobrať si priestor, ktorý je queer menšine v spoločnosti dlhodobo a systematicky upieraný. Ako píše Atrin Matuštík v záverečnej eseji, hlavným cieľom tejto zbierky je vytvoriť bezpečie a nechať slobodne zaznieť hlasy ľudí, akými boli Matúš a Juraj. Hlasy nás všetkých, o ktorých životoch sa často diskutuje ako o potenciálnej spoločenskej hrozbe, pričom v politických kruhoch sa verejne a bez servítky polemizuje, do akej miery vlastne máme právo (slobodne) existovať.
Antológiu symbolicky otvárajú dva krátke texty. Citácia z kultového českého muzikálu Starci na chmelu a mrazivo aktuálna báseň amerického queer poeta Roberta Duncana:
Jak hluboko až sahá zneuctění.
Uzdrav se.
Je tolik tváří, tvarů.
Uzdrav se.
Tolik svévolných rozdělení.
Nechci plout po proudu.
Konec. PROMĚNA.
Tematicky v textoch neprevláda snaha priamo reagovať na útok a jeho dôsledky. Autorstvo často vzťahuje pozornosť skôr smerom k intimite. Hrubosť sa snaží zjemniť láskou (nielen tou romantickou). Okrem lásky je v básňach silne prítomná aj emócia strachu a hnevu. Niekde ju nájdeme v podobe ťaživej úzkosti, inde má jasné kontúry:
„…Jdu truchlit do klubu
dresscodem je latex
na počest vyčnívajícím
také chci vyčnívat…“
– Anna Beata Háblová-
Láska pomyselne otvára aj uzatvára kruh. No queer láska, ktorá dostala nálepku akejsi „ideológie“, je vytláčaná za hranice tohto kruhu a ľúbiť niekoho sa tak stáva radikálnym činom. „A tak nakonec to nejradikálnější, co někdy můžeme udělat, abychom změnili tento svět, je žít šťastný a naplněný život…“, ukončuje Atrin Matuštík esej, ktorá sa nachádza na konci básnickej zbierky.
Toto je môj coming out je na prvý pohľad maličká a útla kniha, ktorá ale v sebe skrýva veľký potenciál (obzvlášť pre queer ľudí, pre ktorých sú posledné týždne náročným obdobím). Okrem snahy uchrániť nás pred nenávisťou môže slúžiť taktiež ako zdroj sily. V závere edičnej poznámky nájdeme citát z talmudu, ktorý prináša obrovskú nádej a prísľub, že v boji s nenávisťou láska nakoniec vždy zvíťazí:
„Co je zaseto násilím a nepravdou, chřadne, hnije a beze stopy mizí.“
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk