David Benedek
Filmová ponuka 18. ročníka Filmového festivalu inakosti je tradične rozdelená do niekoľkých sekcií, tak, aby festival ponúkol z hľadiska žánrov, druhov, spracovaných tém i krajín pôvodu, čo možno najrozmanitejší program. Tento rok sa diváctvo môže tešiť na sekcie Panoráma – súčasný kvír film, Kraťasy – medzinárodná súťaž, Kraťasy – špeciálne uvedenie, Teplé ČeskoSlovensko, Classics a Detská zóna.
V sekcii Panoráma – súčasný kvír film uvedie festival zahraničné tituly z posledných dvoch rokov. Tohtoročná edícia ponúkne veľký výber filmov, ktoré boli uvedené na významných svetových filmových festivaloch ako Berlinale, festival v Cannes či v Benátkach.
Transpamäti (Trans Memoria, réžia: Victoria Verseau)
Victoria, Athena a Aamina prechádzajú procesom sebaobjavovania, pri ktorom skúmajú ženskosť aj vďaka pocitu straty či pozorovaním samých seba a toho, čo v živote ľutujú, ako aj toho, čo si do budúcnosti želajú. Ide o poetický dokument o prijatí svojej skutočnej identity.
Dokument sa premietal na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary, kde bol nominovaný na cenu súťaže Proxima.
Korytnačky (Les Tortues, réžia: David Lambert)
Očarujúca dráma z Belgicka, ktorá skúma život Henriho a Thoma, gejského páru na pokraji rozvodu. Slzy, záchvaty kriku a snaha prinútiť druhého manžela žiarliť robia tento film očarujúcim, smutným a zároveň rozkošným.
Ponyboi (réžia: Esteban Arango)
Je deň sv. Valentína v New Jersey. Pre prostitúta Ponyboia je to však bežný rušný deň, ale len do chvíle, keď sa dozvie, že mu umiera otec, s ktorým roky nemal žiaden kontakt. Táto správa oživí spomienky na dospievanie intersexuálneho dieťaťa v tradičnej salvádorskej rodine a rozkol, ktorý v nej spôsobila identita potomka. Aby toho nebolo na jeden deň málo, nevydarený drogový obchod ho donúti utekať pred svojím násilným pasákom. S pomocou záhadného kovboja Brucea sa vydáva na divokú 24-hodinovú cestu útrobami veľkomesta, aby tak našiel svoju slobodu a zistil, kým vlastne naozaj je.
Film sa premietal na Sundance Film Festival 2024.
Rivière (réžia: Hugues Hariche)
Sedemnásťročná Manon opúšťa švajčiarske Alpy, aby našla svojho dlho strateného otca. Stretnutia s novými ľuďmi a nečakaná prvá láska ju však motivujú aj splniť si sen a stať sa profesionálnou hokejistkou.
Film bol nominovaný na dve ceny na tohtoročnom Swiss Film Prize (národné filmové ceny udeľované v Švajčiarsku).
Všetko to ticho (Todo el Silencio, réžia: Diego del Río)
Herečka Miriam, ktorá je aj učiteľkou znakového jazyka, hoci nie je nepočujúca, sa bude musieť vyrovnať s novou životnou skutočnosťou – sama čoskoro ohluchne. Hoci má nepočujúcu partnerku aj príbuzných, predstava života v tichu je pre ňu neznesiteľná, pretože miluje hudbu a divadlo, ruch veľkomesta, skrátka život, ktorý je pre ňu plný zvukov. Ako diváci jej beznádej vnímame jej ušami – svet okolo sa postupne mení na neurčitý šum, až sa celkom ponorí do ticha. Výborne spracovaný komplexný a silný film o potrebe vyrovnať sa so životnými zmenami, ktorým nedokážeme uniknúť.
Mosty (Passage, réžia: Levan Akin)
Lia, učiteľka na dôchodku, sľúbila svojej zomierajúcej sestre, že nájde svoju neter Teklu, ktorej sa rodina pre jej transidentitu zriekla. S mladým susedom Achim sa vydávajú z Gruzínska do Istanbulu, kam údajne Tekla ušla. Práve Istanbul hrá vo filme kľúčovú úlohu. Jeho spletité uličky, ukryté susedstvá a svojrázni obyvatelia predstavujú nádej nielen na nájdenie Tekly, ale aj na nové priateľstvá, obzory a hodnoty. Švédsky režisér Levan Akin spracúva ťažkú tému veľmi ľudsky, s empatiou a humorom, a príbeh sa tak môže dotknúť každého a každej z nás.
Film sa premietal na tohtoročnom Berlinale, kde získal cenu poroty v kategórii Teddy Award (medzinárodná filmová cena pre filmy s LGBTI+ tematikou, ktorú udeľuje porota ako oficiálnu cenu Berlinale). Režisér Levan Akin v minulosti natočil film Kým sa tancuje (And Then We Danced), ktorý sa premietal na FFi v roku 2019.
Všetko bude dobré (Cung ci jihau, réžia: Ray Yeung)
Angie a Pat žili desaťročia v láskyplnom vzťahu, ktorý rešpektovala aj Patina najbližšia rodina. Pat, ktorá bola vždy plná života, odmietala myšlienku na smrť a nikdy nespísala závet, čo sa ukáže ako osudová chyba. Po jej smrti sa totiž Angie, jej partnerka a životná láska, stáva v očiach pozostalého príbuzenstva len „rodinnou priateľkou“ bez akýchkoľvek práv, dokonca aj na byt, v ktorom spolu 30 rokov bývali. Musí sa preto pustiť do neľahkého boja o vlastnú dôstojnosť.
Film sa premietal na Berlinale 2024, kde získal ocenenie Teddy za najlepší hraný film.
Mladé srdcia (Young Hearts, réžia: Anthony Schatteman)
Štrnásťročného Eliasa priťahuje jeho nový sused Alexander. Čoskoro si uvedomí, že je prvýkrát skutočne zamilovaný. Interakcie s jeho priateľmi a rodinou prinášajú viac otázok ako odpovedí. Elias, zmätený svojimi narastajúcimi pocitmi, sa snaží vyriešiť svoj vnútorný chaos, aby dokázal, že stojí za Alexandrovo srdce.
Film sa premietal na Berlinale 2024, kde bol nominovaný na cenu Teddy za najlepší hraný film a taktiež si odniesol špeciálne uznanie poroty v kategórii Generation KPLUS (súťažný program premietajúci medzinárodné filmy pre mladé publikum)
Kráľovné drámy (Les reines du drame, réžia: Alexis Langlois)
Kariéra popovej divy Mimi Madamour dosahuje v roku 2005 vrchol a potom sa zosype v dôsledku búrlivej milostnej aféry s punkovou ikonou Billie Kohler, plnej vášne a zúrivosti, ktorá sa odohrávala na pódiu pol storočia.
Film sa premietal na tohtoročnom filmovom festivale v Cannes, kde bol nominovaný na ocenenie Queer Palm.
What a Feeling (réžia: Katharina Rohrer)
Úspešná lekárka Marie Theres si 20. výročie svojej svadby rozhodne nepredstavovala tak, že sa s ňou jej manžel práve v ten deň rozíde. Neostáva jej teda nič iné, len urobiť to, čo by podľa nej urobila každá praktická žena jej postavenia: ísť sa opiť. Zhodou okolností táto česť pripadne teplému baru, v ktorom stretne Fa, slobodomyseľnú, spontánnu a nezávislú ženu, ktorú namyslené lekárky zvyčajne nechávajú chladnou. Ale človek mieni, alkohol mení, a tak ju Fa odvedie domov a ráno si Marie Theres kladie jedinú otázku: stalo sa to alebo nie? Ich rozdielne svety zažijú búrlivý stret, ktorý prinesie aj nejaké tie city, ale čo je už na tomto svete jednoduché? Cesta Marie Theres a Fa to určite nebude.
Kto rozkáže dažďu (Qing chun bing bu wenrou, réžia: Yi-Hsuan Su)
V roku 1994, po zrušení stanného práva na Taiwane, sa vysokoškoláčka Ťi-wej zúčastní štrajku za slobodu prejavu, na ktorej sa zoznámi s Ťing, priateľkou Kuanga, lídra študentských protestov, a začne k nej cítiť neodolateľnú príťažlivosť. Lenže o Ťi-wej začne javiť záujem aj Kuang, a tak sa trojica zamotá do komplikovaných milostných a politických bojov. Ťi-wej si začne uvedomovať, že jej osobné túžby a city sú rovnako nespútané ako jej tvorivá sloboda, a že nevedie len vonkajší boj za slobodu všetkých, ale zvádza aj vnútornú bitku o uvedomenie si samej seba.
Blízkosť (Close to You, réžia: Dominic Savage)
Elliot Page v úlohe transrodového muža, ktorý sa po niekoľkých rokoch vracia do rodného mesta, kde si musí vysporiadať vzťahy s rodinou, znovu stretne svoju prvú lásku a nájde odvahu veriť v seba samého.
Film mal premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Toronte v roku 2023. Ide o prvý celovečerný film Elliota Pagea po jeho tranzícii.
Baby (réžia: Marcelo Caetano)
Po prepustení z centra pre mladistvých sa Wellington ocitá v São Paule bez domova. V pornokine sa stretne s Ronaldom, ktorý ho učí prežiť na ulici. Ich puto prerastie do turbulentnej aféry.
Film sa premietal na tohtoročnom filmovom festivale v Cannes, kde bol nominovaný na ocenenie Queer Palm. Režisér Marcelo Caetano získal na festivale ocenenie Louis Roederer Foundation Rising Star.
Návrat (Le retour, réžia: Catherine Corsini)
Štyridsiatnička Kheìdidja pracuje pre bohatú parížsku rodinu, ktorá jej ponúkne, aby sa cez leto starala o ich deti na Korzike. Je to pre ňu príležitosť vrátiť sa so svojimi dcérami Jessicou a Farah na ostrov, ktorý pred pätnástimi rokmi za tragických okolností opustili.
Film sa premietal minulý rok na filmovom festivale v Cannes, kde bol nominovaný na cenu Queer Palm a taktiež na Zlatú Palmu.
Zoznámte sa s ballroomom (Salão de Baile, réžia: Vitã, Juru)
Mladí LGBTI+ ľudia rôznej farby pleti v Riu de Janeiro a na jeho perifériách pretvárajú ballroomovú kultúru podľa svojich vlastných pravidiel. Tento film ukazuje skutočnú podobu dramatickosti, vystúpení tanečného štýlu vogue a umenia dvojsečných komplimentov päťdesiat rokov od vzniku ballroomu v New Yorku.
Smutné vtipy (Sad Jokes, réžia: Fabian Stumm)
Joseph po rozchode s priateľom vychováva spolu s najlepšou priateľkou Sonyou syna. Sonya sa lieči na depresiu a Joseph sa ponorí do prípravy nového filmu, zároveň si však musí poradiť a vybalansovať každodenné povinnosti so svojimi umeleckými ambíciami. A možno aj začať znovu žiť?
Film je nemeckým nominantom na cenu Oscara v kategórii najlepší zahraničný film.
Tri kilometre do konca sveta (Trei kilometri până la capătul lumii, réžia: Emanuel Pârvu)
Adi dokončil strednú školu a doma, v idylickej, ale izolovanej dedine v delte Dunaja, si užíva prázdniny, kým si vyberie tú správnu univerzitu. Keď ho raz večer cestou z krčmy niekto brutálne zmláti, jeho vzťah k domovu sa zásadne zmení… Ide o príbeh o tunelovom videní, homofóbii a vplyve dávno prekonaných dedinských tradícií na niečo také čisté, ako je rodičovská láska. Režisér Emanuel Pârvu skúma, rovnako ako vo svojich predchádzajúcich snímkach, medziľudské vzťahy a neviditeľné, ale napriek tomu citeľné múry, ktoré rozdeľujú spoločnosť.
Film sa premietal na tohtoročnom filmovom festivale v Cannes, kde vyhral ocenenie Queer Palm.
Bez vzduchu (Elfogy a levegő, réžia: Katalin Moldovai)
Učiteľka literatúry Ana je obvinená z nevhodného správania, pretože svojim 17-ročným študentom navrhla pozrieť si film Agnieszky Holland Úplné zatmenie, aby lepšie pochopili Rimbaudovo dielo a život. Film sa venuje aj téme básnikovej homosexuality, čo rodičom prekáža. Začína sa boj o ospravedlnenie, ktorý vyvolá absurdnú reťazovú reakciu. Riaditeľka školy Eva pomaly ustupuje, čo ovplyvní dobré pracovné vzťahy. Škandál, ktorý nasleduje, má nepredvídateľné následky na Anin život, ale aj na život študenta Viktora, ktorého otec sa sťažuje. S každým ďalším súdnym sporom sa na povrch vynárajú postsocialistické fixácie a ovzdušie okolo Any aj Viktora sa stáva dusivým. Hlavnými témami filmu sú – okrem iného – otázky akceptácie, učiteľského povolania, podstaty moci a útlaku.
Krv na perách (Love Lies Bleeding, réžia: Rose Glass)
Kdesi na vyprahnutom americkom zapadákove končia osemdesiate roky a samotárka Lou sa bláznivo zamiluje do nabúchanej kulturistky Jackie, ktorá chce vyhrať majstrovstvá v Las Vegas. Do ich vášnivej lásky sa však zamotajú nevybavené účty s otcom Lou, s ktorým sa naozaj neradno zahrávať. Režisérka Rose Glass zelektrizovala Sundance aj Berlinale neodolateľne podvratným trilerom, ktorý vám vystrelí tlak do závratných výšin a vyplaví endorfíny (nie nutne šťastia).
Film sa premietal na Berlinale 2024, kde bol nominovaný na cenu Teddy.
Hranice túžob (Desire Lines, réžia: Jules Rosskam)
Transrodový Američan iránskeho pôvodu podniká cestu časom v LGBTI+ archíve, aby pochopil svoju sexualitu. Na erotickej ceste sebaobjavovania sa stretáva jeho minulé ja so súčasným. Výnimočný dokument venovaný sexualite transrodových mužov, o ktorej sa aj v rámci LGBTI+ komunity hovorí veľmi málo.
Film sa premietal na tohtoročnom Sundance Film Festival, kde získal špeciálne uznanie poroty.
Žiť, zomrieť, znovu žiť (Vivre, Mourir, Renaître, réžia: Gaël Morel)
Potenciálny milostný trojuholník medzi Emmou, Sammym a Cyrilom dostane príchodom epidémie AIDS-u osudovú ranu. V očakávaní toho najhoršieho sa život hrdinov neodvíja tak, ako si plánovali.
Film sa premietal na tohtoročnom filmovom festivale v Cannes, kde bol nominovaný na cenu Queer Palm.
Vedenie domácnosti pre začiatočníkov (Domakinstvo za pocetnici, réžia: Goran Stolevski)
Je rodina to, do čoho sa narodíme, alebo niečo, čo si počas života vybudujeme? Kto ju tvorí? A môže vôbec vzniknúť umelo? Ústrednou postavou tretieho celovečerného filmu Gorana Stolevského je Dita, sociálna pracovníčka, ktorá musí prevziať úlohu matky a vysporiadať sa s množstvom problémov, aby mohla pre niekoľko „zatratencov“ vytvoriť rodinné zázemie. Energia tryskajúca z každej z rôznorodých postáv je však ako časovaná bomba čakajúca na posledný impulz. Film, drsne zobrazujúci zložitosť medziľudských vzťahov a sociálnych úloh, mal premiéru v súťaži Orizzonti na festivale v Benátkach, kde získal ocenenie Queer Lion.
Moje slniečko (Boku no ohisama, réžia: Hiroši Okujama)
V zasneženom japonskom mestečku sa Takuja, ktorého zúfalo nebaví hokej, zamiluje do Sakury, ktorá chodí na krasokorčuľovanie. Jedného dňa ho Arakawa, bývalý krasokorčuliar a Sakurin tréner, vidí, ako sa s pramalým úspechom pokúša o krasokorčuľovanie. Rozhodne sa mu pomôcť a napokon aj navrhne, aby Takuja a Sakura trénovali spolu. Všetko však naruší detail, ktorý so športom nemá nič spoločné. Krehký film o (nielen) prvej láske a o tom, ako si názory a predsudky dospelých osvojujú deti.
Film sa premietal na tohtoročnom filmovom festivale v Cannes, kde bol nominovaný na cenu Queer Palm.
Viac informácií o festivale je na FFi.sk.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk