Michal Dudoň
Chceli vraj lepšie športové výkony alebo do tranzície šli údajne preto, lebo sú posadnutí sexom. Transrodoví ľudia sa stretávajú s rôznymi mýtmi a nezmyslami, ktoré sú v médiách a na sociálnych sieťach. „Najväčší nezmysel, ktorý som čítala, bolo to, že som podstúpila tranzíciu len preto, aby som sa dostala na ženské toalety,“ uviedla transrodová aktivistka Tina Bednár v diskusii Tepláreň naživo.
Pomáha osobná skúsenosť
O transrodovosti sa u nás vzdeláva minimálne a na Slovensku ide o málo preskúmanú tému. „Slovensko si tiež musí prejsť, podobne ako zahraničie, určitou revolúciou. Je dôležité o týchto témach častejšie rozprávať aj na verejnosti, ale hlavne bez dogiem,“ konštatovala Bednár. Pri téme sa podľa nej vôbec nehovorí o faktoch, ale len o názoroch. „Ľudské práva nie sú vecou názoru, to je skrátka fakt,“ pokračovala.
Bednár riešila otázku transrodovosti v rodine aj s členmi staršej generácie. Hoci s nimi viedla časté diskusie, nie vždy to padlo na úrodnú pôdu. Práve osobná skúsenosť im však pomáha zmeniť postoj.
Tomu však predchádza uvedomenie si a prijatie vlastnej identity a následne aj vôľa verejne o nej hovoriť. Bednár viedla kedysi vnútorný boj, už skôr totiž vedela, že sa cíti iná. Kým sa odvážila prelúskať jednotlivými vrstvami svojho vnútra, mala už manželku a deti. Jej okolie a celkovo spoločnosť ju tlačili jasným smerom a mali jednoznačné očakávania, kým vlastne môže byť.
Vysloviť nahlas, kto som
Napokon sa zmierila s tým, kým v hĺbke duše cítila, že vlastne je – ženou. „Zistila som, že ja som naozaj tá binárna osoba, ale z druhého brehu,“ konštatuje Bednár. Napokon prišli coming-outy pred blízkymi ľuďmi. Najťažšie bolo pomenovať vlastnú identitu pred manželkou.
„Bol to mimotelový zážitok. Odhodlala som sa, začala som rozprávať a potom som zvyšok videla zvrchu. Moja hlava bola úplne vypnutá a po nejakých pár minútach nastalo ticho. Potrebovali sme to spracovať, išlo o veľké emočné vypätie, prišli aj slzy. Bol to obrovský, veľmi silný zážitok,“ spomína Bednár.
Nájsť správne slová
Pre grafického dizajnéra Marvina bolo kľúčovým zistenie, že transrodoví muži existujú. „Keď som vyrastal v Českej republike, s ničím takým som sa nestretol, ani na univerzite. Obraz, ktorý som mal o transľuďoch, boli mŕtvoly v detektívnych seriáloch, drag shows. Vôbec som nemal informácie, že existujú transrodoví muži,“ vysvetľuje Marvin, o ktorom natočila dokument režisérka Soňa G. Lutherová s názvom Šťastný človek. Dokument zachytáva niekoľkoročný proces jeho tranzície a každodenný život jeho česko-slovenskej rodiny.
Spolu žijú vo Švédsku. Hoci v krajine sú manželstvá pre všetkých a aj adopcie pre páry rovnakého pohlavia, podľa Marvina tam zrovnoprávnenie transrodových ľudí pokrivkáva. Faktom však je, že spoločenská akceptácia je tam väčšia ako u nás.
„Švédsko zrušilo povinnú kastráciu transrodových ľudí, začalo vyplácať kompenzácie tým, ktorí museli zákrokom prejsť. V zdravotníctve počas tranzície stále existujú rovnaké prekážky, ktoré boli súčasťou procesu, keď bol vymyslený v 70. rokoch. Nie je to úplne jednoduché,“ povedal Marvin.
Ako uviedol, v momente, keď človek spraví coming-out ako transrodová osoba, z pohľadu štátu sa stane nesvojprávnym človekom. „Keď vstúpite do procesu tranzície, vkladáte do rúk inštitúciám a gatekeeperom moc nad tým, kto ste. Nie ste to vy, kto o tom rozhoduje, ale je to váš psychiater, psychológ, kurátor či úradník, ktorý sa pozerá na vaše výpisy z medicínskych žurnálov. Kým vám nezmenia rod a rodné číslo v dokladoch, nie ste úplne na sto percent svojprávny,“ upozornil Marvin.
Neustále sa vyvíjame
Režisérka Lutherová nevníma identitu človeka ako niečo statické. „To sa týka aj mňa, ako cisrodovej ženy. Neustále sa predsa mením v čase a v priestore. Ja som iná, keď tu rozprávam. Iná som ako dcéra, iná ako manželka, iná ako matka. Mám množstvo rolí, do ktorých viem skĺznuť,“ uviedla v diskusii Tepláreň naživo.
Všetci si podľa nej musíme uvedomiť, že sa neustále vyvíjame. Napríklad deti počas puberty sa hľadajú: sú zmätené, snažia sa porozumieť samým sebe a nájsť svoje miesto vo svete. „Je to len o tom dať im bezpečný priestor a prostredie, aby mali možnosť klásť si otázky. Dôjdu do bodu, kedy nič neurobia z kratochvíle, čo je základným mýtusom o transrodových ľuďoch,“ vysvetľuje Lutherová.
Má každý človek právo na šťastie? Čím všetkým musia prejsť transrodoví ľudia, aby mohli byť sami sebou? A ako sa s tranzíciou vyrovnávajú ich blízki? Aj na tieto otázky sa pokúsi odpovedať nový dokument Šťastný človek, o ktorom sme sa debatovali v diskusii Tepláreň naživo spolu s režisérkou filmu Soňou G. Lutherovou, jej hlavnou postavou Marvinom a aktivistkou Tinou Bednár. Pozrite si celú diskusiu Tepláreň naživo: Mýty a fakty o transľuďoch.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk