Marek Hudec
O víruse HIV sa na Slovensku hovorí zriedka, hoci u nás žije viac ako tisíc pozitívnych ľudí. Bojujú so stigmou a strachom zo samoty. Môže za to aj štát.
Preventívne sa na pohlavné choroby chodil testovať každý polrok, raz však výsledky meškali. „Volal som viackrát lekárke, čo sa stalo. Nakoniec mi povedala, že všetky choroby vyšli negatívne, len HIV pozitívne. Nemusí to však ešte nič znamenať, snažila sa ma upokojiť, bol nevyhnutný ešte jeden potvrdzovací test,“ hovorí Milan o situácii, ktorú zažil pred siedmimi rokmi.
„Bol som vtedy odcestovaný, takže som šiel až po návrate. Neistota a čakanie pôsobili veľmi stresujúco. Nakoniec aj druhý test vyšiel pozitívne. Lekári a lekárky sa ku mne správali veľmi profesionálne, upokojovalo ma, že z toho nerobili drámu, pristupovali k tomu vecne.“
O víruse HIV sa na Slovensku hovorí málo, stále sa s ním spája stigma. Nakazení sa o svojej situácii boja zdôveriť okoliu, obávajú sa odsúdenia, hoci dnes už liečba výrazne pokročila. Oproti situácii v 80. rokoch, ktorú nedávno skvele zobrazil britský seriál Bol by to hriech, sa dnes pozitívni ľudia môžu dožiť rovnako vysokého veku ako negatívni. O téme vznikol aj podcast mesačníka Kapitál.
„Najprv to bol obrovský šok, hoci som mal veľa informácií a aj blízkeho priateľa, ktorý bol HIV pozitívny. Zľakol som sa, že čo keď zomriem do pol roka. A potom som sa bál stigmy, cítil som ako posledná špina,“ hovorí ďalej Milan o svojej skúsenosti.
Ak by štát viac informoval, žilo by sa im lepšie
Podpora blízkych a najmä prijatie od mamy mu pomohlo prvotné obavy prekonať. Dodalo mu to silu a aj vrátilo pocit sebahodnoty. „Aj keď to bolo najprv veľmi ťažké a bolestivé, myslím si, že ma to posilnilo. Celkovo ma diagnóza naviedla na uvažovanie o sebe a o vlastnom živote. Pokiaľ ide o zdravie, chodím na pravidelné kontroly a som na liečbe, mám nezmerateľné množstvo vírusu v krvi. Fungujem normálne a nie som pre iných hrozbou.“
S lekármi má dobrú skúsenosť, jediný problém zažil Milan so zubárom, ktorý ho odmietol ošetriť. „Bol to prejav jeho nevzdelanosti a najmä, že nedezinfikuje nástroje tak, ako by mal. Zobral ma potom iný zubár, ktorý bol veľmi pohoršený, že ma ten predošlý odmietol. Radil mi, nech ho zažalujem.“
Liečba HIV je síce nákladná, ale dobre prístupná a prepláca ju poisťovňa. HIV pozitívni ľudia, ktorí majú v krvi tak málo vírusu, že ho nie je možné zistiť testom, nie sú pre druhých ohrozením ani v sexe. „Ako si všímam, väčšina ľudí o tejto téme nemá dosť informácií a reaguje dramaticky. Mal som šťastie, že keď som povedal sexuálnym partnerom o svojom statuse, mali o téme dosť informácií a nereagovali prehnane. Použili sme však samozrejme aj kondóm, hoci som na liečbe s nezmerateľnou vírusovou náložou.“
Milan má HIV pozitívnych kamarátov, ktorí nesú tento status ťažko, uzatvárajú sa do seba, s nikým o tom nechcú hovoriť, cítia sa previnilo. Dôležité je podľa neho čo najviac sa vzdelávať: „Stigma je veľká, takže im rozumiem. Majú strach z vylúčenia, samoty. Ak by štát o téme viac informoval, žilo by sa im ľahšie. Na Slovensku však okrem niekoľkých vzdelávacích aktivít občianskeho sektora nič nie je.“
Málo testujeme
Slovensko patrí v Európskej únii k štátom s najnižším výskytom infekcie HIV. Podľa infektológa, ktorý sa téme HIV dlhodobo venuje, Michala Skuráka, to však nie je otázka skvelej prevencie. „Skôr si myslím, že to súvisí s tým, že sa zo Slovenska mnohí mladí vysťahovali na západ, a medzi nimi aj ľudia z LGBTI komunity, ktorí a ktoré hľadajú lepšie životné podmienky.“ Problém vidí aj v tom, že u nás málo testujeme.
„Je to náročné, pretože v oddeleniach venerológov často nie sú príjemní lekári, a čo sa týka nízkoprahových centier testovania, na Slovensku funguje len jedno, ktoré zriadilo občianske združenie Dom svetla,“ vysvetľuje Michal. Pre porovnanie, v Česku majú takýchto centier 10.
Hoci máme oproti iným krajinám štatisticky málo pozitívnych, čísla v posledných rokoch skôr stúpajú. Minulý rok pribudlo 102 nových prípadov, píše Úrad verejného zdravotníctva. Dokopy na Slovensku žije 1036 pozitívnych pacientov. Ak vírus nie je liečený, môže spôsobiť syndróm AIDS, ktorý je smrteľný. Minulý rok naň u nás zomrel jeden pacient. Napriek tomu je podľa Michala liečba vynikajúca. „Často stačí brať jednu tabletku denne, bez žiadnych vedľajších účinkov. Dnes, ak pacient berie správne lieky, chodí na vyšetrenia, dožije sa očakávanej dĺžky života ako HIV negatívny,“ dodáva Michal.
Ak by ste chceli lepšie rozumieť téme HIV alebo zistiť, kam sa ísť otestovať, prečítajte si aj tento článok.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk