Marek Hudec
Kniha Tá bolesť ťa prejde vychádza začiatkom marca. Dejom sa vinie tajomstvo, ktoré má predlohu v reálnom živote.
Chodí na terapie, potrebuje sa vyrovnať so vzťahom, ktorý dopadol zle. Debut novinárky Mie Žurekovej s názvom Tá bolesť ťa prejde pôsobí ako detektívka. Čitatelia a čitateľky od začiatku tušia, že sa stalo niečo tragické, no okolnosti sa odkrývajú postupne. Knihu sa rozhodli vydať v NOMANTINELS preto, že dobre graduje a otvára jedinečnú tému súvisiacu s LGBTI+ komunitou. Veľa sa o nej však prezradiť nedá, keďže pracuje s tajomstvom.
Mia sa v denníku SME dlhoročne venuje právam žien a queer ľudí. V poslednom roku získala Novinársku cenu za reportáž o predčasne narodených deťoch, za sériu o sexuálnom obťažovaní a nominovaná bola aj na Cenu Inakosti. Jej prozaická prvotina s názvom Tá bolesť ťa prejde je čiastočne autentická, čiastočne je autorsky dotvorená. Hoci sama nepochádza z LGBTI+ komunity, cez životy jej blízkych sa jej téma dotýka. V novele sa aj inšpirovala príbehom kamarátky.
„Je to kniha písaná vo forme listov a jej dvomi najdôležitejšími postavami sú rozprávačka a jej blízka priateľka, ktorá je transrodová,“ vraví Mia v podcaste Teplá vlna. „Videla som silný príbeh, ktorý navyše nebol vymyslený, ale bol to niečí skutočný život a cítila som pnutie ho spísať. V knihe je však, samozrejme, veľa vecí čistou fikciou.“
Kamarátky sa ešte na začiatku pýtala, či je v poriadku, že by sa jej príbehom inšpirovala. „Je to citlivá, osobná vec a bola som rada, že mi dala súhlas.“
Mii sa zdá, že kniha môže pôsobiť temne, ale verí, že čitatelia a čitateľky na konci môžu nájsť aj katarziu. „Dúfam, že v nej niečo nájdu aj tí, ktorí téme až tak nerozumejú, a skrz knihu lepšie pochopia človeka, ktorý je transrodový a zároveň má depresie.“
Tá bolesť ťa prejde vychádza začiatkom marca, uvedú ju čítaním v Múzeu mesta Bratislava s hudobným sprievodom B-Complex. Predobjednať si ju viete aj cez stránku kníhkupectva Martinus.
Ukážka z knihy
Vieš, čo je horšie, než to, keď ti umrie blízka osoba? Dve veci. Prvá, že si tej smrti nedokázal zabrániť, hoci si dlho vedel, že sa nehanebne približuje. Druhá, že si napokon nezomrel s ňou.
Premýšľam, či budem klamať už do konca života. Možno ak v živote urobíš jediný veľký prúser, za ktorý sa najviac hanbíš nie pred inými, ale sám pred sebou, nie je spravodlivé, aby si zaň trpel už navždy iba sám? Nikto ťa neodbremení, veď prečo by aj. Ktovie, či si ho uchováš alebo ho v sebe postupne udusíš ako plameň, ktorý pomaly vyhasína. V každom prípade sám dobre vieš, že dosť dlho a precízne si klamal aj ty, Michal. A teraz už by bolo namieste, aby som ťa tak prestala volať.
Nevolaj ma tak, presne to si mi povedal. Sedel si v tej chvíli v tureckom sede na svojej rozostlanej posteli, závesy boli zastreté, izba potemnelá, vzduch prevoňaný medovkovým aromatickým olejom. Bol tuším septembrový víkend. Priniesla som ti vtedy iba na skok niečo z lekárne, lebo si trpel únavou, silnými bolesťami hlavy a už niekoľko dní si nevedel vstať z postele. Samozrejme, v tom čase mi dochádzalo iba hmlisto, že aj toto si ty a že to nie je žiadna telesná choroba, ale ďalšie rozbehnuté depresívne koliesko. V každom prípade som prišla, pchala ti do rúk lieky a vitamíny a kládla ti na srdce, aby si ich bral. Neštvi ma, Mišo, fakt ma neštvi, zdôrazňovala som. A ty na to – nevolaj ma tak. Díval si sa vtedy priamo pred seba, nie na mňa.
Napriek vypätosti situácie si zrejme cítil aj určitý bezpečný priestor a už sa to nedalo viac zadržať. Rezignoval si.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk