Marek Hudec
Piaty ročník festivalu o živote transrodových ľudí bol venovaný pamiatke Juraja a Matúša.
Po vražde Juraja a Matúša queer ľudia na Slovensku cítia ešte väčšiu potrebu hľadania bezpečných miest. Už piaty rok ho vytvára aj Waldemar Švábenský. V polovici marca zorganizoval v bratislavskej A4 ďalší ročník festivalu Svet podľa Gabriela, ktorý šíri osvetu o živote transrodových ľudí na Slovensku, a bol tentoraz venovaný obetiam teroristického útoku z októbra.
Festival vznikol v reakcii na tragický príbeh Waldemarovho transrodového syna, Gabriela, ktorý sa 5. marca 2018 rozhodol dobrovoľne ukončiť svoj život napriek úsiliu a podpore blízkych. Program festivalu bol zložený z diskusií, ale aj umeleckých vystúpení. Nechýbala výstava, divadlo či premietanie filmu. Jedným z najsilnejších momentov bolo pre mnohých vystúpenie členov Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí, manželov Zaklaiovcov.
Tréma umocnila výpoveď
Na Romana Samotného, ktorý vystúpil s príhovorom súvisiacim s vraždou pred Teplárňou, najviac zapôsobil pocit komunity a súdržnosti: „Atmosféra festivalu bola veľmi podporná a ľudská. Pripomenula mi, že aj na Slovensku je možné vytvárať bezpečný priestor, kde sa všetci cítime fajn. Silný bol príhovor otca transrodového syna, pre ktorého to bol prvý verejný prejav. Bolo dojemné vidieť jeho odhodlanie postaviť sa za syna a počúvať o ceste, ktorou si prešiel, kým prišiel k tomuto momentu.“
Na Zlaticu Maarovú zo Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí zapôsobilo, že sa Waldemar odhodlal k zorganizovaniu festivalu, a poskytol tak láskavé prostredie pre mnohých priateľských ľudí. Tiež vyzdvihuje prejav manželov Zaklaiovcov: „Ľudský, autentický, emotívny, úprimný. A vôbec mi nevadilo, že mali trochu trému, tá ešte umocnila ich výpoveď. Bolo to ich prvé vystúpenie na verejnosti, a ešte s tak osobnou témou. Hrdí rodičia.“
Festival združeniu pomáha nachádzať aj nových členov a členky, minulý rok sa im po prejave prihlásilo pár nových: „Videli na sociálnych sieťach našu fotografiu z festivalu, kde sme boli – takisto ako tento rok – všetci nastúpení na pódiu. A niektorí rodičia prišli vďaka svojim deťom, ktoré nás tam videli.“
Zlatica verí, že aj v našej krajine raz nastane rovnosť. „Treba ukázať, že to nevzdávame, a to napriek polenám, ktoré hádžu pod nohy našim deťom a všetkým LGBTI+ ľuďom mnohí verejní činitelia, a napriek nepeknému nálepkovaniu zo strany spoločnosti.“
S niektorými udalosťami sa nedá vyrovnať
Renata Zaklaiová si myslí, že verejné prejavy prijatia queer detí mohli inšpirovať ďalších rodičov, lebo cesta k akceptácii môže byť ťažká a zdĺhavá, no určite stojí za to. „Takýmito akciami ukazujeme, že sa nebojíme bojovať za práva svojich detí a že nikam neodchádzame. Tiež si myslím, že podobné festivaly môžu rôznymi diskusiami ovplyvniť aj parlament.“
Pre Noru Barcziovú z Iniciatívy Ide nám o život boli najsilnejšími tiež osobné stretnutia a priateľská atmosféra. „Čo sa programu týka, najfascinujúcejším zážitkom bolo sledovať vystúpenie Noir Dance Academy. Prvýkrát som si uvedomila silu tanca ako vyjadrovacieho prostriedku a tiež som bola očarená všetkými mladými ľuďmi, ktorí vystupovali.“
Počas festivalu mali o iniciatíve diskusiu, z ktorej vyplynulo viacero tém, napríklad potreba spájania sa queer ľudí a vzájomná spolupráca s väčšinovou spoločnosťou, spôsoby, ako kultivovať spoločnosť, aby bola priateľskejšie nastavená, aj strategické smerovanie iniciatívy, so zameraním na firemné prostredie.
Waldemar tento ročník venoval pamiatke Juraja a Matúša, lebo sa s vraždou pred Teplárňou ani sám ešte nevyrovnal: „Nedá sa to s niečím, čo takto radikálnym a brutálnym spôsobom zasiahne do života spoločnosti, ktorej ste súčasťou.“ Podobné udalosti sa dotýkajú všetkých, nielen členov a členiek komunít alebo menšín.
„Skľučujúce je na tom celom navyše, že politici, ktorí by mali byť garantmi stability a prosperity, aktívne prispievajú k eskalácii napätia a nenávisti vo verejnom priestore. Nikde na svete to dozaista nie je ideálne, ale stav, do akého sme dokázali za posledné roky dostať našu spoločnosť, je obrazom zúfalstva a zmaru.“
Príhovor manželov Zaklaiovcov počas Sveta podľa Gabriela
Mama Renáta:
Dobrý deň želáme všetkým!
Radi by sme sa Vám prihovorili nielen ako rodičia našich dvoch dúhových detí, ale aj ako členovia Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí, ktorí nás aj celý festival dnes prišli podporiť.
Sme manželia a tiež rodičia dvoch detí: mladšieho syna geja a staršieho transrodového syna. Tento festival je pre nás výnimočný, pretože môžeme o našej rodine hovoriť otvorene pred všetkými bez neistoty a zábran. Je pre nás veľkou cťou stáť tu, pred vami (na pódiu) a podeliť sa o náš príbeh.
Naše deti nesmierne milujeme a nevnímame ich ako iné bytosti. Sú to nadmieru chápaví, vnímaví a silní mladí ľudia. Cesta k akceptovaniu ich identity však nebola úplne ľahká. Tak, ako každý rodič má určité predstavy a očakávania od svojich detí, tak aj my sme ich mali.
Keď nám Patrik oznámil, že je transrodový muž, zrútil sa nám celý svet. Z nášho krásneho dievčatka sa má stať muž. Priznám sa, niesli sme to na začiatku veľmi ťažko. Ničomu sme nerozumeli, nechápali, z nevedomosti nastali aj nezhody, výčitky, prebdeli sme nejednu noc, ale časom sme sa to snažili pochopiť. Veľa sme o transrodových ľuďoch a veciach s tým súvisiacich čítali, rozprávali sme sa s Patrikom, pýtali sa ho a chceli vedieť čo najviac.
Momentálne Patrik študuje na VŠ, kde otvorene o sebe hovoril a pedagógovia ho prijali takého, aký je. Popri štúdiu si našiel prácu, kde pri pohovore oznámil svoju rodovú identitu, čo zobrali úplne v poriadku a v práci ho oslovujú v mužskom rode – stal sa takou firemnou ikonou.
Najlepšie rozhodnutie pre nás bolo pridať sa do skupiny ZRP – združenie rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí, ktorá organizuje pravidelné online stretnutia a tiež aj osobné, na ktorých sa delíme o svoje príbehy a navzájom si pomáhame a podporujeme sa.
Na jeseň združenie usporiadalo stretnutie pod názvom Víkendovka. Tam nás obklopili rodičia s podobnými príbehmi. Svojimi skúsenosťami, situáciami, ktorými si už oni prešli, nám dodali potrebnú silu. Vznikajú tu priateľstvá nielen medzi nami rodičmi, ale aj medzi našimi deťmi.
Otec Peter:
Spomínaná Víkendovka mi nesmierne pomohla pri mojom vnútornom prežívaní. Obával som sa a nechcel som o tom hovoriť s neznámymi ľuďmi. Predtým som o svojom dieťati hovoril len v ženskom rode, aj keď som ho akceptoval ako transrodového muža, nevedel som si na túto novú situáciu zvyknúť.
Môj prvý krok bol, že počas Víkendovky som si v telefonických kontaktoch zmenil jeho meno.
Toto rozhodnutie všetkých dojalo a cítil som veľkú podporu. Víkend so združením rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí mi vo všetkom pomohol.
Posunulo ma to aj v pochopení queer ľudí. Odvtedy naše deti veľmi podporujeme, stojíme pri nich, budeme stáť pri nich a doslova kráčame spolu s nimi v ústrety lepšej budúcnosti. Naším cieľom je im vytvoriť láskyplné a chápajúce prostredie.
Všetkým rodičom a ich deťom želáme veľa síl a veríme, že raz bude tento svet chápavejší a pre naše deti bezpečnejší. Chceli by sme sa veľmi pekne poďakovať celému Združeniu rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí, našim blízkym priateľom, ktorí nás podporujú a Vám všetkým za to, že ste prišli. A jedno veľké ďakujem mojej manželke, ktorá mi je veľkou oporou.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk