Gejská komunita je posadnutá mladosťou

V teenage rokoch som si podobne ako mnoho homosexuálov nevedel predstaviť život po dvadsiatke. Nuž, a tridsiatka bola pre mňa úplne desivou víziou. Myslel som si, že život sa skončí v momente, keď dosiahnem vek, ktorý už nie je v gejskej komunite populárny. Zistil som, že strach zo starnutia je u homosexuálov úplne bežný. Prečo je vlastne gejská komunita posadnutá mladosťou?

Naše miesto v komunite

Gejovia si v mladosti hľadajú vlastné zázemie nielen vo svete, ale aj v samotnej LGBTI komunite. Spoznávame nových ľudí, vytvárame si priateľstvá a rodinu. Ak máme šťastie, s týmito ľuďmi postupne zostarneme a máme kamarátstva do konca života. Naše miesto v komunite sa teda časom mení. Vidíme to napríklad v pomenovaniach, ktoré pre seba gejovia vytvorili. Začíname ako twinkovia, postupne sa z nás ale stávajú daddies. V mladosti si so svojimi kamarátmi povieme, že sme partia, ktorá vládne okoliu, sme mladí, zábavní, ukážeme sa na každej párty a každý nás má rád.

Keď ale prichádzame do staršieho veku, postupne opadá pocit, že sme stred vesmíru. A nie každý z nás sa dokáže mladíckej dravosti vzdať. Máme strach z toho, že keď zostarneme, príde mladšia generácia gejov a prevezmú naše miesta v komunite, že o nich bude bitka na Grindri, lebo sú mladí a plní života. Či chceme alebo nechceme, stane sa to. Tým, že sme tak veľmi posadnutí mladosťou, krásou a dokonalosťou, si sami vytvárame prostredie, ktoré nám nedovolí zostarnúť dôstojne a s hrdosťou.

Ageizmus

Väčšina z nás považuje rasizmus a sexizmus za koncepty, ktoré ničia spoločnosť. Prečo sa teda dopúšťame ageizmu? Ide o termín označujúci stereotypizáciu a diskrimináciu ľudí staršieho veku. Možno si ani neuvedomujeme, že to robíme. Pre ženy je ageizmus každodennou záležitosťou. Viete, ako médiá denne žartujú o Madonne a tvrdia, že by sa mala správať primerane svojmu veku? Alebo ako si na Slovensku robia ľudia žarty z veku Zdeny Studenkovej? Presne to je ageizmus. A rovnako je ho dennodenne cítiť aj medzi gejmi.

Ako komunita často odsudzujeme starších mužov, ktorí majú napríklad nafarbené vlasy, obliekajú sa „mlado“ a chodia na párties medzi mladých ľudí. Z nejakého neznámeho dôvodu si myslíme, že medzi nás nepatria a nemôžu žiť podobné životy ako my. Napriek tomu, že sú homosexuáli často odmietaní spoločnosťou, my sami nemáme problém odsudzovať niekoho z vlastnej komunity, ak nezapadá do istej normy, ktorá je nám pohodlná.

Nie je dôvod nato, aby sa starší gejovia nemohli obliekať ako chcú, farbiť si vlasy alebo nosiť mejkap. Gejovia všetkých vekových kategórií by sa mali cítiť na gejských párties príjemne. Pre veľa z nás sú gejkluby miesto, kde môžeme byť sami sebou bez odsudzovania iných. Skúsme preto nekaziť túto skúsenosť vlastným členom komunity len preto, že majú nad 40 rokov.

Vzťahy so staršími mužmi

Mnoho mladých gejov vyhľadáva vo vzťahoch a pri sexe spoločnosť starších mužov. Považujeme ich za skúsenejších, príťažlivejších a možno sme jednoducho vyrastali bez otcov a teraz si to kompenzujeme. Jeden z dôvodov, prečo sa bojíme starnutia, môže byť aj fakt, že my sami nechceme byť vnímaní mladšími mužmi ako tí starí. Stane sa totižto aj to, že muži, ktorých sme doteraz priťahovali, sa posunú k mladšej generácii gejov. Jedna vec je ale istá. V akomkoľvek veku sa nájde niekto, kto vás bude milovať a kto s vami bude chcieť mať sex. Aj v staršom veku si budete vedieť nájsť niekoho staršieho, pri ktorom sa budete cítiť mladší.

Konzum a marketing

Psychoterapeut Matthew Dempsey sa k danej téme vyjadril pre online magazín Queerty. Hovorí, že všetko sa v tomto prípade spája s konzumom a so spôsobom, ako firmy cez reklamy predávajú výrobky mladým ľuďom, v prípade ktorých je vyššia pravdepodobnosť, že vyhodia peniaze za ľahkovážne veci. Posadnutí mladosťou sme teda aj vďaka marketingu mnohých značiek, ktoré zistili, že mladí ľudia sú ľahká korisť reklamných kampaní. „Chceme zrkadliť to, čo považujeme za najcennejšie, pretože to je ľudská podstata,“ hovorí Dempsey. „Chceme zapadnúť. Chceme vedieť, že sa spájame s ostatnými a že aj ostatní ľudia nás budú považovať za hodnotných.“

Neviem povedať, či sa s týmto tvrdením stotožňujem, ale uznávam, že daný fakt môže rozhodne prispievať k problému, prečo sa bojíme starnutia. Tak ako mnohí, aj ja považujem mladosť a mladých ľudí za fascinujúcich. Navyše, mladosť sa stala obchodnou komoditou. Ako spoločnosť považujeme produkty za „cool“, keď vieme, že ich používajú mladí ľudia. Niektorí z nás síce necítime potrebu držať sa z celej sily vecí, vďaka ktorým by sme mohli pôsobiť mladšie, no vždy nám v hlave niečo hovorí, aby sme sa o tých veciach dozvedeli viac.

Povedzme si narovinu, teenage roky sú neskutočne ťažké a bolestivé. Dvadsiate roky sú o pádoch a vzostupoch v osobnom aj kariérnom živote. So starším vekom prichádzajú životné skúsenosti, vieme čo od života čakať, vieme byť obozretnejší. Nemali by sme sa báť starnutia, pretože tým nič nedosiahneme. Otvorme si myseľ voči starnutiu a nepremýšľajme nad tým ako nad koncom sveta. Život totižto nekončí po tridsiatke, práve naopak.

Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk