Keď sa človek v uvažovaní zbaví zbytočných dogiem, limitov, heteronormativity, neuvažuje nad svetom len binárne, áno / nie, čierna / biela, tak sa optika významov rozšíri a obraz sveta je plastickejší, hlbší, zaujímavejší.
Najnovšie
Rozhovor
Kid je môj magisterský film a vznikol po mojom nevydarenom bakalárskom filme. Rozoberal som tam rôzne témy, ktoré mi neboli osobne blízke a preto práve Kid bol priamou reakciou naň. Chcel som konečne hovoriť o niečom, čo ma naozaj v tom období trápilo.
Traduje sa, a pravdepodobne tomu skutočne aj tak bolo, že prvý slovenský gay festival sa prvýkrát uskutočnil v roku 1995 v Tajove. Vznikol z iniciatívy niekoľkých filmových nadšencov, oficiálnym zakladateľom festivalu a prvým dramaturgom bol Štefan Vraštiak.
Všímam si, že veľa ľudí má ešte stále problém sa naozaj odviazať. Stále majú pocit, že ich ľudia budú súdiť za to, ako sa obliekli, ako tancujú, koľko peňazí vonku minuli atď. Možno za to môže spoločnosť, v ktorej žijeme, ale tak trochu si za to môžeme aj sami. Ja som našťastie väčšinou obklopený ľuďmi...
Aké je pre teba hrať na kabarete Tep Lá Reň Kabaret? Je to úžasný pocit. Byť úplne prirodzený pred ľudmi, ktorí ťa za to podporia. Milujem tú komornú, rodinnú atmosféru kabaretov v Tepláreň Café. Je to veľmi dobrá príležitosť ukázať, čo je v nás. Páči sa mi aj to spoznávanie nových ľudí.
Kedy si sa rozhodol, že budeš dídžejom? O populárnu hudbu som sa začal zaujímať asi v trinástich rokoch. Formovať ma začalo MTV, keď som bol doslova závislý na vysielaní tejto prvej výhradne hudobnej TV stanice na svete. Ako maturant na stavebnom učilišti v Trnave som založil
Posúva sa podľa teba Slovensko v LGBT téme? Vnímam to v takých dvoch vetvách. Jedna je politická, alebo teda legislatívna, druhá vetva je „ľudská“. Tá prvá sa síce nehýbe, no tá druhá napreduje. Citeľnejšie je to určite v hlavnom meste, no aj tak celý výsledok a posun záleží od nás samých.
Žiadny ďalší obsah
