in ,

Darkroom Diaries: Čiary, ktoré šňupeme a prekračujeme

Foto: Lena Luga

„To je len polka, to ti neublíži.“ Môj prvý hudobný festival, moja prvá extáza. Nerozumel som presne tomu, čo znamená „to je len polka“, a nerozumel som tomu, čo presne mi neublíži, ale bol to môj prvý hudobný festival a nejako som mal v hlave zafixované, že na festival drogy predsa patria. 

Zobudil som sa o niekoľko hodín neskôr spiaci pred stanom, kde sa o pár hodín malo hrať moje absolventské predstavenie. Neskutočne ma boleli nohy. Ako keby som za posledných 6 hodín prežil dvojtýždňový leg day. A to sucho v ústach, panebože! Podvedome som si zabalil hlavu do šatky, pretože už prichádzalo to nemilosrdné ranné slnko, ktoré z vašej existencie robí úbohý škvarok a aj tá najmenšia opica sa mení na celú ságu Planéty opíc. A tak to začalo.

Láskavosti cudzích ľudí

Ale prvý kontakt s drogami nebola polka extázy. Bol to člen mojej rodiny, ktorý díloval a mal za partnerku luxusnú spoločníčku (hovorme jej Blanche). Láska ako hrom. Napriek tomu, že to rozhodne nebola môj typ, musel som uznať, že je to fakt sexbomba – veľké prsia, veľké pery… skrátka naozaj veľmi atraktívna žena, a to ako blázni mladým mužom hlavy, som si dokázal iba predstaviť. Netýka sa to každého človeka, ktorý sa živí ako eskort, ale v mnohých prípadoch je táto práca spojená s užívaním drog. Väčšinou kokaínu. Bolo to obdobie, kedy Blanche chcela prestať s eskortom a chcela si nájsť normálnu prácu. Jeden fakt, ktorý však opomenula, bola jej závislosť. 

Pochopiteľne – najhoršie na závislosti je, že človek si neuvedomuje, resp. nepripúšťa, že je závislý. Peniaze sa míňali a kokaín stojí veľa, tak prešla na pervitín. Keďže je však pervitín naozajstná chemická omietka, okrem mentálneho zdravia (ktoré je už kokaínom dostatočne zlikvidované) začne útočiť aj na fyzický vzhľad. Človek vidí veľa dokumentov, veľa fotografií PRED a PO, ale vidieť to naživo je niečo celkom iné. Vysoká a krásna Blanche sa zmenila. Doslova mi to pripadalo, ako keby sa zmenšila a scvrkla.

Na naše naliehanie a prosby šla na liečenie. Vydržala niekoľko mesiacov a keď sa „cítila lepšie“, podpísala reverz. Lenže závislosť je zákerná a veľmi nemilosrdná choroba a pokiaľ v tom lietate veľmi dlho, závislosť dokáže presvedčiť vašu myseľ, že ste už v poriadku. Nie, nie ste. Blanche o necelé dva mesiace spáchala samovraždu skokom z okna. Bolo to vedomé rozhodnutie, ktoré vysveľovala v listoch na rozlúčku a z úcty voči jej pamiatke o detailoch nebudem hovoriť. Pretože som videl, čo to dokáže s človekom spraviť, a ako to dokáže fyzicky transformovať, povedal som si, že fet nikdy brať nebudem.

Mýtus v. realita  

Je jedna vec, ktorá je oveľa nebezpečnejšia ako drogy, a to je mýtus, ktorý sa o nich vytvára. Mýtus v zmysle „veď všetci umelci berú koks“, „dám si, lebo ako inak zvládnem štyri zmeny po sebe“, „dneska je výnimočná príležitosť“. Môj psychiater má veľmi podobný a veľmi radikálny názor na alkohol – nechal sa aj počuť: „Byť po mojom, zruším pomenovanie „alkohol“ a snáď potom si ľudia uvedomia, že je to rovnaká droga.“ Zastáva názor potvrdený niekoľkými štúdiami – alkohol je rovnaké svinstvo ako heroín a opica nie je opica, ale dojazd. Nazývajme veci pravými menami.

Vytvárame si ospravedlnenia, šijeme okolo drog akýsi opar mysticizmu, a tým sa snažíme ospravedlňovať vlastné sebadeštrukčné sklony. Ja som do kolotoča závislosti spadol preto, že som potreboval „utišovať hlavu“ – môj mozog je ako perpetum mobile, ktoré neustále pracuje, a  klamal som si, že ani meditovanie ani šport mi nepomáhajú hlavu unavovať – tak si treba pomôcť niečím iným. Keď sa na to pozerám spätne, som neskutočne naštvaný, že som takto naletel. Stálo ma to veľa výčitiek, peňazí a veľa stratených priateľstiev. Ozajstný problém nastal, ako som to písal v prvých Darkroom Diaries, od polovice roka 2019, keď som sa podvedome pokúšal sam seba zlikvidovať alkoholom aj drogami. Prešlo to až do momentu, keď som bol štyri mesiace čistý. Áno. Dobehla ma karanténa. Chvíľku som mal pocit, že som späť pod kontrolou, že som sám sebe pánom. A dokonca musím povedať, že som naozaj pyšný na to, že som sa naučil, kedy mám odísť a kedy mám dosť. Ale s pribúdajúcimi mesiacmi sa táto kontrola čoraz viac stráca a som si absolutne vedomý toho, že musím ísť späť na triezvenie. Nielen preto, že mi to môže zachrániť život, ale mám rád triezveho Tomáša Procházku. Mám rád, keď si pamätám, čo sa dialo včera večer.

Eufória a Euphoria

Tieto témy vo mne otvorilo splatenie veľkého seriálového dlhu Euphoria. Hlavná hrdinka Rue sa vracia po protidrogovej liečbe, ktorú absolvovala po predávkovaní. Bože, koľkokrát som sa tam videl! Scéna, keď leží na posteli a počíta, koľko svalov musí použiť nato, aby vstala z postele, alebo či pôjde na záchod teraz alebo o tri hodiny. Alebo Jules, ktorá si vytvára vlastné vnímanie reality a snaží sa zľahčovať všetko okolo. Vytáčalo ma do nepríčetnosti, že streamovacia služba upozorňuje, že program nie je vhodný pre deti a mladistvých. Kristušát! Naozaj NEPOZNÁM niečo, čo by bolo viac vhodné práve pre túto vekovú kategóriu. Okamžite som si predstavoval, ako som učiteľ na základnej škole, čo vyučuje náuku o spoločnosti alebo etiku a ako každú hodinu pozeráme epizódu a vždy sa po nej s deckami, prípadne ešte nejakým iným odborníkom, rozprávame o tom, čo sme teraz videli.

Prečo o tom píšem? Nie preto, aby som bol morálna polícia, ktorá vás bude odsudzovať. Panebože, veď viete, že väčšinou idem na párty prvý a odchádzam posledný. Ale z času na čas si treba pripomínať fakty a určité pravidlá hry. Žijeme v dobe, keď na internete nájdeme absolútne všetko. Nájdeme dokonca aj veľmi dôležité informácie o tom, že MDMA a LSD majú naozaj obrovský potenciál v psychiatrickej liečbe a tento potenciál má už aj konkrétne výsledky. Všetko má však svoje pre a proti. Ako LGBTI+ komunita sme oveľa náchylnejší na užívanie drog ako ceste k úniku buď od našich vlastných démonov, alebo zo sveta, ktorý nami opovrhuje a odsudzuje nás. Štúdie taktiež poukazujú na alarmujúce percentá LGBTI+ mládeže a užívania drog a takisto ich predávkovania.

Ak sa cítite sami, ak sa cítite zmätení alebo priveľmi smutní, vyhľadajte svoju komunitu. Sme súčasťou úžasnej rodiny, ktorá si medzi sebou vždy pomáhala a vždy pomáhať bude. Nikdy neverte tomu, že drogy z vás urobia lepšieho alebo kvalitnejšieho človeka a nikdy neuverte tomu, že drogy vyriešia vaše problémy.


Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?