in ,

Darkroom diaries: O práve nemať sa dobre

Foto: Michal Hančovský

Volám sa Tomáš Procházka a v čase zverejnenia tohto článku budem štvrtý mesiac čistý. Žiadny alkohol, žiadne drogy. Ak nerátame cigarety a kávu, ale tie sú už natoľko súčasťou mojej osobnosti, že sa ich len ťažko niekedy vzdám…

Som človek, ktorý robieva impulzívne rozhodnutia bez hlbšieho uváženia. Za podobných okolností som utiekol do Prahy. Slovo „utiekol“ používam jednak preto, lebo znie dostatočne dramaticky, a jednak preto, že vystihuje situáciu, v ktorej som sa v tom čase ocitol.

Bolo to po premiére happeningu ARTAUDIA.AUTOPSY, po ktorej na mňa padla obrovská fyzická a duševná vyčerpanosť. Musel som vo vzácnej zhode so svojím doktorom skonštatovať, že som skrátka vyhorel. Jediné, čo som chcel, bol pokoj. Nech mi dajú všetci svätý pokoj a nechajú ma na pokoji. Čo sa vtedy deje s človekom? Nič. Vôbec nič. Necítite radosť, necítite smútok, na nič nemyslíte. Akoby niekto zhasol svetlo a nechal vás v prázdnej izbe.

Nie je to príjemný pocit, keď ležíte v posteli a nevidíte zmysel ani v tom, aby ste vstali a išli zapiť lieky. Niekde tu sa začal vymykať spod kontroly môj problém so závislosťami, ktoré boli podobne ako káva a cigarety súčasťou mojej osobnosti. Vedel som, že musím veľmi rýchlo nájsť cestu von, a to buď tú definitívnu, alebo tú, ktorá znamená pozbierať sa a začať niečo robiť.

Od 10 do 5

Som divadelník, neviem robiť nič iné okrem toho. Ani ajťáka, ani copywritera, ani to, ani ono. V živote som si privyrábal len prácou za barom. A vždy som bol mizerný barman, ale zákazníci ma mali radi a ja ich tiež. Rozprávať sa s ľuďmi je dobrá cesta von. Niekedy. Ale zhoršovalo sa pitie. Zhoršovali sa ďalšie závislosti. Vôbec to nebolo pekné a všimol som si, ako sa ma kamaráti čoraz častejšie pýtajú, či som v poriadku a či nepotrebujem pomôcť. Nepočúval som, ignoroval som to.

V roku 2019 som prišiel o dve blízke priateľky, v novembri som sa v podstate predávkoval a skončil v nemocnici s panickým atakom, o ktorom som bol presvedčený, že je infarkt. Pustite si song od Katarzie Tristan & Izolda, je to presný opis toho, čo človek v takej chvíli prežíva. Keď ma kamarát prišiel vyzdvihnúť do nemocnice a odniesol ma do bytu, spal som asi tri dni v kuse. Jednej noci som bol už natoľko so všetkým zmierený, že som sa opýtal do vetra svojich dvoch priateliek, či už mám ísť za nimi. Či je toto koniec. Poslali mi sen o dome na Islande. Ok. Ešte chvíľku.

Intervencia nie je príjemná vec. Zažil som ju iba raz. Je to situácia, kedy závislému človeku nekompromisne hovoríte, že má problém a potrebuje pomôcť. Po sérii kataklizmatických prúserov, ktoré som v roku 2019 povystrájal, bola intervencia kolegyne wake up callom, ktorý musel prísť. Musel, inak by som vydržal tak dva mesiace. Doslova mi dala facku. Pýtala sa ma: „Čo stváraš? Čo robíš?!“ Na druhý deň som si uvedomil, že neprešiel jediný deň v týždni, kedy by som nebol opitý. Nie, že si človek dá pohárik vína alebo pivo po práci, O P I T Ý. Ožratý na minďár, pod stolom, na zemi a na druhý deň vedľa neznámeho muža, ktorého meno si nepamätáte, alebo ste pre istotu vytesnili. Bolo jasné, že musím prestať piť. Zvyčajne sa na to ide postupne, ale ja som mal jasný plán. Do konca roka a potom ideme na triezvo. Tak aj bolo. Vystupoval som ako La Cuntessa v Teplárni, dal som si posledné hujujú, posledné bujujú, chvíľku som tancoval a potom bez slova a bez rozlúčky odišiel. Vedel som, že by som sa nechal zlomiť ešte na jeden a ešte na jeden a ešte na jeden a ešte na jeden. Bolo správne, že som odišiel. Deň potom som sa zobudil prvýkrát v normálnom čase a prvýkrát bez opice. Je hrozné si to priznať, ale je to tak.

Od 5 do 10

Je jedna vec, na ktorú vás žiaden 12-krokový program nepripraví. A to je tá, že sa na svet začnete dívať triezvo. Čo zrazu s toľkým časom? Wau, v tomto podniku majú takú dobrú limonádu? Bol som veľmi prekvapený, koľko podpory sa mi dostalo od priateľov. Tých, čo zostali. Tí, čo nezostali, na to mali právo. Dovtedy chodíš s krčahom po vodu, kým sa nerozbije, či ako sa hovorí. Najväčšia sranda bolo prvé rande za triezva. V prvom rade, ja nie som randiaci typ. Moje vzťahy s mužmi väčšinou končili sprchou, požičaným uterákom a neúprimným small talkom ráno po. Čo vlastne toho druhého bude na mne zaujímať? Som vôbec zaujímavý človek?

Vo svojej tvorbe sa intenzívne venujem skúmaniu fenoménu identity. Asi aj preto milujem drag, ktoré dáva možnosť manifestácie toľkým ďalším identitám. Mám však pocit, že prvýkrát za tie štyri mesiace sa učím spoznávať, kto je Tomáš Procházka. Čo má rád Tomáš Procházka? Cítim sa trochu ako vo variácii na záverečnú scénu z Americkej krásy. „Ako sa mám? Bože… na to sa ma už dávno nikto nespýtal.“ Otvoril som sám sebe nový svet, aj keď som stále jednou nohou v tom starom. Absťáky po tom všetkom sú veľmi silné a veľmi reálne. Prvé týždne sa mi dokonca o alkohole aj snívalo a strhol som sa zo sna, že som porušil triezvosť. Robil som vo svojom živote strašné veci, za ktoré sa hanbím, a veci, ktoré (ak sa stanem legendou) budú skvelým materiálom pre životopisný film. Ľutujem niečo z toho? Ani sekundu. Povedzme si úprimne, uvedomil by som si niečo z toho, čo viem teraz?  V tom čase a v tom priestore to boli najlepšie chvíle môjho života aj preto, že ma formovali a posúvali ďalej. Je ohromne oslobodzujúce svojich démonov niekedy prijať. Nebojujte s nimi, potykajte si s nimi. Skamaráťte sa. Sú to veci, ktoré vás tvoria. Nehovorím o tom preto, že by som túžil po obdive či ľútosti. Za všetko, čo som v živote urobil, si môžem sám. Hovorím to preto, lebo nie sme až takí výnimoční, ako si myslíme. Je nás strašne, hrôzostrašne veľa. Hovorte o tom aj vy. Že sa máte napiču. Ste zmätení? Je to okej, je to v poriadku. Uplatňujte svoje právo nemať sa dobre. Z biologického hľadiska síce stroj ste, ale duša? To je už je iná téma.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?

Ďalšie vydanie Tep La Ren kabaretu je online

Ďalšie vydanie Tep La Ren kabaretu je online

Monika Prikkelová - Online škola vogue pokračuje 2. lekciou

Online škola vogue pokračuje 2. lekciou