in ,

O nás, bez nás: LGBTI+ politici či političky v parlamente by mohli vylepšiť stav verejnej debaty

Chýbajúce zastúpenie ľudí, ktorí by sa v parlamente otvorene hlásili k dúhovej komunite, je dlhodobým problémom.

Je nedeľa a v televízii ide pravidelný maratón politických diskusií. V jednom prípade však prekvapí moderátor otázkou jedného z poslancov. „Špeciálne kvôli vám som si, pán Gyimesi, zobral svoje gay tričko. Aký máte s nami problém?“ opýtal sa moderátor TA3 Richard Dírer poslanca.

„Nemám s vami absolútne žiadny problém a nikdy som ani nemal. Ja mám problém s tým, aby sa tie symboly a vlajky vyvesovali na štátnych budovách,“ tvrdil György Gyimesi (OĽANO).

Úroveň diskusie v parlamente je nízka

Priama konfrontácia Dírera a Gyimesiho ukázala jedno: poslanec zostal zaskočený, diskusia sa už neniesla v duchu  „o nás bez nás“. Ak by aj priamo v parlamente boli vyautovaní ľudia, možno by došlo k zmene klímy pri diskusiách o podobných návrhoch.

Podľa podpredsedníčky mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko Lucie Plavákovej je chýbajúce zastúpenie ľudí, ktorí by sa v parlamente otvorene hlásili k dúhovej menšine. dlhodobým problémom.

„Som presvedčená, že zastúpenie LGBTI+ ľudí v parlamente by mohlo prispieť aj k zmene samotnej úrovne diskusie,“ tvrdí Plaváková. Pokračovala, že ak by sa takýto človek pri predkladaní návrhov namierených proti queer ľuďom ozýval a pripomínal, že poslanci a poslankyne nediskutujú o nejakej fiktívnej skupine ľudí, ale aj o svojich kolegoch či kolegyniach z poslaneckých lavíc, tak by to mohlo prispieť ku kultivácii diskusie v parlamente, ktorej úroveň je zúfalo nízka.

Podľa Martina Macka z Iniciatívy Inakosť je osobná skúsenosť s LGBTI+ komunitou najdôležitejším faktorom pri náraste akceptácie v spoločnosti. „Prítomnosť vyautovaného LGBTI+ človeka môže zmeniť aj dynamiku diskusie. Podobne ako diskusia zoči voči nie je tak vyhrotená ako anonymné diskusie na sociálnych sieťach,“ komentoval Macko.

Hoci dopad na extrémistov to zrejme mať nebude. Ich postoje a spôsoby sa nezmenia, ale ako pripomína Macko, nakoniec ide o zmenu postoja väčšiny. „To, že v súčasnosti nie je otvorený LGBTI+ človek vo vláde alebo parlamente, veľmi zhoršuje našu situáciu,“ povedal Macko.

Nájdu sa poslanci a poslankyne, ktorí sa ozvú

Macko je podpredsedom Výboru pre práva LGBTI+ ľudí. Počas každej vlády sa snažia presadiť aspoň čiastočné zmeny a využiť všetky príležitosti, ktoré sa ponúkajú. Za posledné desaťročie sa takto podarilo presadiť zavedenie osobitného motívu nenávisti pre sexuálnu orientáciu do trestného zákona, rovnako ako trestný čin podnecovania k nenávisti voči ľuďom na základe ich sexuálnej orientácie a viacero iných menších zmien.

V koalícií je podľa Plavákovej situácia zložitá, čo sa týka politického rozloženia síl a veľkého zastúpenia politických prúdov, ktoré aktívne bránia zlepšeniu situácie LGBTI+ ľudí na Slovensku. A hoci nie je v koalícií nikto, kto by sa systematicky zameriaval práve na presadzovanie práv LGBTI ľudí, v pléne sa nájdu poslanci a poslankyne, ktorí sa ozvú v náš prospech.

„Najvýraznejšie vnímam hlas Jany Bittó Cigánikovej a Vladimíry Marcinkovej. V minulosti som najčastejšie spolupracovala na návrhoch týkajúcich sa LGBTI+ ľudí práve s ľuďmi z SaS, a najmä s Ondrejom Dostálom, ale ten v súčasnej dobe pôsobí už ako štátny tajomník ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej,“ poznamenala Plaváková.

Je dôležité, aby sa ozvali ľudia z väčšiny

Gyimesiho návrh zakazujúci vyvesovať symboly queer komunity, o ktorom by sa malo rokovať tento týždeň, vyvolal vlnu prekvapenia, diskusií a pohoršenia. V prvom rade je podľa Plavákovej  potrebné otvorene a hlasno poukazovať na to, že takéto návrhy do demokratickej krajiny v 21. storočí nepatria.

Macko dopĺňa, že vždy je dôležité a efektívne, keď sa ozvú ľudia, ktorých sa konkrétny zákon dotkne. Nemusia však vystupovať v médiách alebo na svojich sociálnych sieťach, ale dá sa napísať aj neverejne poslancom.

Zdôrazňuje, že pri menšinách je ale ešte dôležitejšie, aby sa ich zastali aj ľudia z väčšiny. „Preto sú potrebné postoje odborníkov a odborníčok z danej oblasti, verejne známych osôb alebo aj rodičov LGBTI+ ľudí. Netreba ani zabúdať na poďakovanie politikom, ktorí bránia prijatiu podobných zákonov. A nič sa nekončí ani prijatím zákona, stále ho môže vrátiť prezidentka a preskúmavať Ústavný súd SR,“ povedal Macko.

Svätá vojna

Chorvátsky súd umožnil adopcie párom rovnakého pohlavia, v Škótsku medzitým povolili svadby osobám rovnakého pohlavia v kostoloch. Na Slovensku sa zatiaľ vraciame v oblasti ľudských práv viac do minulosti.

Chyba sa podľa Plavákovej stala v tom, že v politickej súťaži máme veľkú časť ľudí, ktorí queer komunitu zneužívajú k tomu, aby sa udržali pri moci. „Časť politickej reprezentácie samozrejme svoj boj proti LGBTI+ ľuďom vníma ako svoju svätú vojnu, čo je pomýlená predstava o kresťanských hodnotách. Pre druhú časť je to však len populistický nástroj udržiavania sa pri moci,“ konštatovala.

Zároveň v politike chýbajú lídri a líderky na tých najvyšších postoch, ktorí by sa otvorene hlásili k LGBTI+ menšine alebo boli schopní sa dlhodobo a presvedčivo postaviť za dúhovú komunitu. „A nielen to, ale vytrvalo bojovať za rovnosť pre nás všetkých,“ dodala.

Macko poukázal na to, že v štátoch, kde dochádza k pozitívnym zmenám je jednoducho viac LGBTI+ ľudí vyautovaných a tak ich väčšina má možnosť osobne spoznať. V takom prostredí sa oveľa ťažšie šíria nepravdy o údajnej LGBTI+ ideológii či ohrozovaní rodiny.

Na Slovensku sú stále ľudia, ktorí vo svojom okolí osobne nepoznajú nikoho z teplej komunity. Preto sú náchylnejší veriť rôznym mýtom, ak ich šíria hlavne politické, cirkevné a iné autority. „Je nepredstaviteľné, aby európska sociálno-demokratická strana mala väčšinu v parlamente a nepresadila aspoň registrované partnerstvá, ako to mal možnosť urobiť Smer. Nehovoriac o tom, že naopak prijali ústavný zákaz manželstiev pre páry rovnakého pohlavia,“ hovoril Macko.

Dôležitá je teda zmena zdola, ktorá je však náročnejšia a dlhšia. „Chce to väčšiu viditeľnosť a angažovanosť samotných LGBTI+ ľudí. Pozitívne je, že tu vidíme veľký generačný skok a mladí LGBTI+ ľudia sú oveľa otvorenejší a tým pádom ich rovesníci z väčšiny majú oveľa akceptujúcejší postoj ako starší ľudia,“ dodal Macko.

Čo si myslíš o článku?