Marek Hudec
Ručne písané strany na fotografiách sám skenuje, triedi a nosí na poštu. Maliar Andrej Dúbravský má nový projekt, inšpiroval sa magazínmi, ktoré súviseli s vylúčenými skupinami.
Píše o včelách, húseniciach, záhrade na vidieku, o iných umelcoch, o sexe, veciach, ktoré ho inšpirujú a dielach, ktoré pripravuje. Maliar Dúbravský už niekoľko mesiacov vydáva magazín Andrej v anglickom jazyku, ktorý si môžete objednať priamo u autora. Je to zaujímavý počin s množstvom nádherných záberov.
Väčšina strán pozostáva z fotiek, ktoré dopĺňa ručne písaný text. „Vydávanie zinov často súviselo s marginalizovanými skupinami, s alternatívnymi hudobnými žánrami ako punk alebo metal, disidentami za čias komunizmu alebo aj gejmi v časoch, keď bolo zakázané byť gejom,” vysvetľuje Andrej, kde sa inšpiroval.
„Na zinoch ma fascinoval aj podomácky tvorený dizajn, drsnosť, priamosť. Jednoducho vytvoriť obsah za minimum nákladov. Často stačil len písací stroj a kopírka, obrázky sa vystrihovali a lepili do textu ručne.”
Pri písaní rukou napadnú človeku zaujímavejšie myšlienky
Časopis vychádza každý mesiac na 120 až 140 stranách. Rozšíriť svoje umelecké aktivity Andrejovi napadlo prvý raz v decembri na lyžovačke. „Mal som pocit, že sociálne siete ako Instagram či Facebook sú cenzúrované, majú svoje pravidlá a zároveň ľudia na nich očakávajú istý obsah, niekedy sú na internete až chorobne závislí.”
Chcel preto vytvoriť médium, kde môže s ľuďmi komunikovať bez cenzúry, pri ktorom ho nikto nebude obmedzovať, či už galéria, kurátor alebo algorytmus sociálnej siete.
„Pri písaní rukou človeku napadajú zaujímavejšie myšlienky, aktivujú sa v jeho mozgu úplne iné cesty. Chcem minimalizovať čas pred počítačom. Písal som často napríklad v akvaparku alebo v reštaurácii, kým mi prinesú jedlo alebo v záhrade.”
Keďže často píše priamo na fotografie, pre každé jedno číslo zvykne skenovať tristo strán, z ktorých potom vyberá obsah. Časopisy sám nosí na poštu a posiela predplatiteľom. Viaceré pritom daruje zadarmo študentom alebo seniorom.
Cítim sa ako malý chlapec, čo sa hrá na časopis
Skenovanie, triedenie a zalamovanie obsahu mu zaberie vždy aspoň jeden intenzívny týždeň od rána do noci. Hoci na Facebooku nedávno napísal, že ho to aj vyčerpáva, cíti však najmä radosť z tvorby.
„Ako malý chlapec, ktorý sa hrá na časopis (smeje sa). Nočné mory mám hlavne z distribúcie. Najmä rozosielanie zinov do Spojených štátov trvá dlho, zásielky sa strácajú, niekto napíše zlú adresu.” Na finančnú stránku veci zatiaľ nemusel myslieť vďaka dobrému predaju jeho obrazov.
Pandemické časy ho tiež veľmi nezaskočili. „V karanténe žijem takmer celý dospelý život, odkedy som doštudoval. Jediné, čo mi teraz chýba, je živá hudba raz za čas. Až sa to hanbím priznať, prežívam po mnohých stránkach najlepší rok.”
V sobotu 24. októbra sa otvárala jeho prvá samostatná výstava v New Yorku, ktorej sa, žiaľ, nemohol zúčastniť. A kto stihol, mohol vidieť v lete v Banskej Štiavnici jeho projekt Fermentovaný dom.
Čitatelia magazínu majú výhodu pred jeho sledovateľmi na sociálnych sieťach, že vidia, čo sa deje v ateliéri a teda vidia aj obrazy, ktoré nakoniec možno ani nebudú vystavené a budú zničené. „Tento týždeň maľujem ucholaky.” Magazín si viete objednať, keď Andrejovi napíšete na email andrej.dubravsky@gmail.com a slovo „ZIN” do predmetu správy.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
