Náš každodenný život nie je o len hejte, zhodujú sa dúhové rodiny zo Slovenska. Hoci sa musia pasovať s neochotou úradov, ktoré prehliadajú aj ich deti, v bežnom živote však zažívajú mnoho krásnych chvíľ, čo im dodáva silu.
Hoci tvoria milujúce rodiny a starajú sa o seba s láskou a oddanosťou, často sú terčom posmechu, znevažovania či nenávistných útokov. Aj na Slovensku pritom vytvárajú LGBTI+ ľudia rodiny a vychovávajú deti. A bolo to tak aj v minulosti.
Svoje príbehy rozprávali v diskusii Tepláreň naživo hudobníčka a vinárka Agnes Lovecká a manželia – manažér Pavel Šubrt a umelec Laco Hudec Šubrt. Ako prezradili počas debaty, vždy túžili po tom, aby si založili vlastnú rodinu.
„Keď som sa pred 15 rokmi presťahovala na dedinu a založila som vinárstvo a ocitla sa v dedinskom prostredí bez komunity, tak som sa pomaly zmierila s tým, že budem single farmárka na dedine. Potom som ale stretla moju ženu, zamilovala som sa a odtiaľ to už šlo veľmi prirodzene,“ spomína Agnes.
Pre Pavla a Laca bol zlomový moment ich svadba pred desiatimi rokmi. „Pre Laca bolo založenie rodiny viac aktuálne, ja som sa snažil na to pozrieť triezvejšie. To rozhodnutie nie je ľahké. Ja som brzdil, brzdil, ale už sa to nedalo zabrzdiť,“ spomína Pavel, ktorý je dnes spolu s Lacom rodičom dvoch detí.
Do založenia rodiny sú zapojení nielen samotní rodičia, ale pri rozhodovaní sa zohráva vplyv aj širšej rodiny a blízkych. V Pavlovej rodine bolo náročné povedať už len o svadbe a ešte ťažšie o kurzoch rodičovstva a plánovaní adopcie dieťaťa. „Rodičia potom odo mňa dostali monológ, prečo to chceme a už nemali šancu utiecť,“ hovorí.
Laco má však pochopenie, že sa s novou situáciou musia nejako vyrovnať aj ostatní príbuzní. „Comingout nie je len pre nás, ale aj pre našich rodičov, lebo musia povedať svojej komunite, že ich syn so svojím manželom chcú byť adoptívni rodičia,“ objasňuje.
Dcéra je hrdá, že má ocina a tátu
Aj Laco s Pavlom a rovnako aj Agnes s partnerkou fungujú ako každá iná bežná rodina. Ráno ťahajú deti z postele, pretože sa im nechce vstávať do školy či škôlky. A v noci sa napriek únave musia striedať pri deťoch, keď plačú.
„Chalani vravia o prebaľovaní a ja vravím ako my vstávame do školy, ale to sú bežné skúsenosti. A možno aj preto tu sedíme, že to, čo zažívame my, je to isté, čo aj ostatní rodičia,“ hovorí Agnes.
Téma dúhových rodín je na Slovensku stále veľkou neznámou, aj preto okolie zaujíma, ako deti v dúhových rodinách vnímajú, že majú dve mamy alebo dvoch otcov. „Učiteľka v škôlke vraví, že Nela je strašne hrdá na to, že má ocina a tátu. Vie, že má mamu, ale že tá sa o ňu nemôže starať a berie to ako prirodzenú vec. A vie aj to, že sa s ňou môže stretnúť, ak by chcela,“ približuje Laco.
Agnesine deti túto tému tiež nikdy dramaticky neriešili. „Brali to úplne prirodzene a vlastne to nemusíme riešiť. Niekedy nás aj vyautujú, keď začnú v obchode kričať mama a mami a máme vybavené,“ smeje sa.
Keď má gej tradičnú rodinu
Hoci je internet často plný hejtu voči LGBTI+ ľuďom a aj dúhovým rodinám, Agnes, Laco a Pavel majú šťastie na svoje okolie.
„Dedina nás prekvapuje. Stretávame sa s učiteľkami, vychovávateľkami, s tetami na pošte a v Jednote. Je tam veľa ľudí, o ktorých by ste povedali, že možno šíria hejt, ale náš každodenný život nie je o hejte. Možno s nami nepotrebujú viesť diskusie, ale prijali ako to je. Keď bol napríklad Deň matiek, tak chlapci prišli s dvoma srdiečkami,“ vraví o svojej skúsenosti Agnes.
Lacovi však prekáža, ako sa dúhové rodiny stávajú politickou hračkou a nechápe, prečo by majorita mala rozhodovať o tom, s kým chce mať svadbu, alebo či chce vychovávať deti.
Hoci sa za posledných päť rokov nestretli so žiadnym hejtom, jednej situácii čelila jeho mama. „Jeden pán jej povedal, že jej syn je buzerant. Ona sa nadýchla a povedala: ‚Môj syn je buzerant.‘ Jeho to úplne vyviedlo z miery a začala naňho všetko valiť. O tom, že sme v mojej rodine najtradičnejšia rodina – sme spolu 21 rokov, máme o pár dní desať rokov od svadby, plánujeme spolu zostať a máme dve deti,“ hovorí Laco.
Deti, na ktoré úrady kašlú
Pavel a Laco si prešli po narodení dcéry tým, že sa súdili štyri roky o adopciu svojej dcéry. Súd v Rakúsku, kde spolu žijú, totiž zamietol zmeniť pestúnsku starostlivosť na adopciu kvôli Pavlovmu českému a Lacovmu slovenskému občianstvu. Keď chceli potom vybaviť pre ňu pas v Rakúsku, na Slovensku im zasa odmietli úrady vydať rodný list, pretože to bolo „proti ich morálnym hodnotám“.
„Vo chvíli, keď človek narazí na zákon, ktorý nezmení, tak si uvedomí, čo znamenajú aj tie chystané zmeny ústavy… Zákony, ktoré majú dcéru ochraňovať, ju nechali 4 roky visieť vo vzduchu,“ hovorí Laco.
Agnes spomína na obdobie covidu a aj keď jej pred dvoma rokmi diagnostikovali rakovinu. S partnerkou bolestivo pochopili, že ak by jedna z nich zomrela, jeden z ich synov bude de facto sirota. „Uvedomili sme si, že tu naša idyla končí. Zrazu ste odkázaní na dobrú vôľu cudzích ľudí a to je veľmi ťažké,“ vraví.
Namiesto hoaxov reálne rodiny
Agnes odporúča založiť rodinu každému, kto o nej uvažuje. Nestane sa to však zo dňa na deň, čo potvrdzuje aj Pavel. „Ale čím skôr, tým lepšie. My sme sa rozhodli v roku 2015 a adoptívnymi rodičmi sme sa stali v roku 2020,“ dodáva Pavel.
Všetci sa zhodujú, že dôležité je hľadať pozitívne vzory v dúhových rodinách vo svojom okolí a aj v spojencoch a spojenkyniach. „Nás dostala sociálna pracovníčka na magistráte, ktorá sa venuje deťom. Vďaka nej sme pochopili, že chceme byť adoptívni rodičia. A potom jedni známi, ktorí sú pestúni,“ spomína Laco, kto ich podporil v snahe založiť si rodinu.
Aj preto sa rozhodli rozprávať o svojich skúsenostiach, aby na jednej strane pomohli iným LGBTI+ ľuďom prekonať obavy, keď uvažujú o založení rodiny. A rovnako si uvedomujú, že ich príbehy sú dôležité, aby aj väčšinová spoločnosť mohla pochopiť, že dúhové rodiny nie sú hrozbou, ale zaslúžia si rovnakú úctu a dôstojnosť ako každá rodina.
Záznam celej debaty nájdete na tomto linku. Tepláreň naživo je sériou diskusií, ktorá ukazuje rôzne aspekty života LGBTI+ ľudí a približuje otázky, ktoré rieši dúhová komunita na Slovensku. Podujatie podporila Rosa Luxemburg-Stiftung, zastúpenie v Českej republike.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
