Tepláreň

Tepláreň je priestorom, kde sme si všetky a všetci rovní. Je miestom, kde môžeme žiť v pravde, byť slobodne tou osobou, ktorou naozaj sme. V Teplárni ide osobná sloboda ruka v ruke s úctou a rešpektom voči druhým. Hlavný tón našej komunikácie neudáva predpojatosť, ale empatia či ohľaduplná zvedavosť. V Teplárni je jedinečnosť každého a každej zdrojom inšpirácie a sily. Ceníme si pestrosť, pretože je šancou rásť a pripraviť sa na výzvy života. Tepláreň je bezpečným miestom, kde si môžeme oddýchnuť či nabrať nové sily. Je komunitou a otvorenou náručou. Tepláreň je domovom.

Tepláreň vznikla v roku 2012 ako párty. Konala sa vo viacerých kluboch v Bratislave a niekoľko vydaní bolo aj v Košiciach, Banskej Bystrici a Žiline. V roku 2015 vznikol aj bar s rovnakým názvom na Zámockej ulici v Bratislave. Po teroristickom útoku z roku 2022 sme bar premenili na osvetový a komunitný priestor, kde sme sa sústredili na vzdelávanie o LGBTI+ téme. Nakoniec sme priestor na konci roku 2023 úplne zatvorili.

Tepláreň však žije naďalej! Buď ako Tepláreň kabaret a párty v klube Šafko v Bratislave alebo tiež ako séria diskusií Tepláreň naživo, ktorá cestuje po rôznych priestoroch. Plus robíme aj pravidelné spolupráce s inými organizátormi, napríklad eventy ako Tepláreň Kiki Ball, Tepláreň x PureHeart párty, Tepláreň Silvester či Tepláreň stage na Pohode.

ENGLISH VERSION

ŠOK: Z prvých správ mrazilo: Ste v poriadku? Boli ste v Teplárni? Mnohým z nás okolo siedmej večer 12. októbra 2022 prišla podobná SMS od známych. Médiá začali uverejňovať informácie o streľbe na Zámockej ulici. Vystrašení sme dúfali, že sa nestrieľalo v Teplárni.

MANIFEST: Opak bol pravdou. Prvé správy hovorili o dvoch obetiach, jednej zranenej osobe a že vrah je na úteku, špekulovalo sa, čo mohlo byť príčinou streľby. Na sociálnych sieťach sa čoskoro začal šíriť manifest, ktorý desil ešte viac: mladý šialenec sa v sérii príspevkov na Twitteri netajil nenávisťou k židovskej komunite, vláde a LGBTI+ ľuďom. Navyše pridával príspevky, že neľutuje, čo spravil.

POPRAVA: Keď sa polícii podarilo dostať sa k záznamom z bezpečnostnej kamery oproti Teplárni, začalo byť zrejmé, že sa na Zámockej odohral teroristický čin z nenávisti. Vrah v čiernej vetrovke a čiapke postával v tme vo výklenku pred susedným podnikom Nervosa a vyše pol hodiny sledoval vchod do Teplárne a našich kamarátov Matúša, Juraja a Radku, ako sedia na lavičke pod týmto oknom. Možno čakal na ďalšie obete, no v istom bode sa vyklonil, zamieril zbraň a začal strieľať. Juraj a Matúš zomreli na mieste, Radke sa s prestrelenou nohou podarilo doplaziť do vnútra, čo jej zachránilo život.

PÁTRANIE: Vrah z miesta ušiel. Polícia po ňom intenzívne pátrala celú noc. Mohol by útok pokračovať? Mohol mať vrah komplicov alebo to bol osamelý vlk? Nad panelákmi sme počuli hukot policajných vrtuľníkov. Báli sme sa, čo ďalšie sa môže stať.

BEZPEČIE: Ráno 13. októbra, spamätávajúc sa z prvého šoku, sme si uvedomili hrozivú realitu. Terorista vzal životy našim blízkym iba pre to, kým sa narodili, a vzal nám aj pocit bezpečia, pretože Tepláreň bola pre mnohých útočiskom. Polícia oznámila, že našla páchateľovo mŕtve telo. Bol to skutočne autor desivého manifestu z Twitteru, konal samostatne a spáchal samovraždu.

SOLIDARITA: Bolesť, ktorú nám spôsobil, bola neznesiteľná. Strach, ktorý zasial, bol obrovský. Obávali sme sa, aby sme ako LGBTI+ komunita v tom nezostali sami. Už druhý deň ukázal, že na Slovensku je veľa ľudí dobrého srdca, ktorí chápali vážnosť situácie a prejavili podporu. Silu nám dodala prezidentka Zuzana Čaputová, na ktorej materinské gesto nikdy nezabudneme. Dva dni po útoku sa konal pochod proti nenávisti, kam prišlo vyše 15 tisíc ľudí. Spomienku na Juraja a Matúša si uctili aj na ďalších podujatiach po celom Slovensku a v zahraničí. Táto solidarita nás zdvihla ubolených z toho studeného chodníka a pomohla nám zvládnuť tie najťažšie chvíle.

TEPLÁREŇ: Odľahlo nám, že útok prežila Radka, ktorá sa zo zranenia po streľbe spamätávala v nemocnici. Teroristický útok však jasne ukázal, že ako LGBTI+ ľudia nie sme na Slovensku v bezpečí, a kam vedie každodenná štvavá kampaň voči nám. V snahe zastaviť vlnu nenávisti vznikla iniciatíva Ide nám o život, festival Slovenská Tepláreň a mnohé ďalšie projekty, ktorých cieľom bolo upozorniť na zlú situáciu, donútiť vládu a parlament konať a pomôcť vytvárať bezpečné miesta kdekoľvek na Slovensku. So smrťou Juraja a Matúša však zomrelo aj niečo dôležité z Teplárne. Ako bar sme sa už rozhodli ďalej nepokračovať, no snažíme sa robiť osvetové a komunitné podujatia, aby láska a pravda zvíťazili nad lžou a nenávisťou.

Juraj Vankulič, bol si našou nebinárnou ikonou. Pri tebe sme sa cítili výnimočne už len tým, ako si nás vedel počúvať. Vždy si nás rozosmieval. A bez otázok si objednával jedlo pre všetkých, hoci si bol neraz sám hladný.

Predtým ako si sa vrátil na Slovensko a našiel si prácu v H&M, kde si mal na starosti vizuál predajne, si chvíľu študoval v Dánsku. Zvažoval si odchod do Prahy, no kvôli nám a blízkosti k rodine si zostával. Miloval si módu, stačí si pozrieť fotky outfitov na tvojom instagramovom profile @georg.ev. Raz si si obliekol sukňu, inokedy nohavice. Nezáležalo ti na tom, ako ťa kto bude nálepkovať. Bol si verný vlastnej identite. A najmä slobode.

Skvele si tancoval, zbožňoval si hudbu. O život si prišiel na lavičke pred Teplárňou, kde si naše životy robil krajšími aj tým, ako si spieval pesničky Whitney Houston. Bol si hrozne cool a nezabudneme na tvoj flirtujúci úsmev. Nenávistné prejavy ťa nevyvádzali z miery. Keď okolo Teplárne prechádzalo auto a niekto zakričal „čau buzeranti“, nezľakol si sa a s nadhľadom sebe vlastným zakričal: „čau, heteráci!“

Ľudí, ktorých si ľúbil, si ľúbil celým svojím srdcom a dával si to pocítiť pri každej možnej príležitosti. Toto všetko si robil s takou ľahkosťou, až sme mali pocit, že inak sa žiť ani nedá.

Matúš Horváth, bol si náš tiger king. Pochádzal si z Vrakune a bol si bisexuál. No to hlavné, čo si ľudia na tebe všímali, bola tvoja obrovská energia, smelosť a otvorenosť.

V Teplárni si mal vrúcny vzťah aj k našej legendárnej Zdene, hlave figuríny, ktorá zdobí bar. Zo sekáčov si jej nosil doplnky, čiapky, okuliare. Vďaka tebe mala Zdena zakaždým iný look. No pozorný si bol najmä k ľuďom okolo, pravidelne si nás potešil kadejakými sladkosťami z obchodu Tiger, kde si pracoval.

Nielen preto sme ťa prezývali Tiger King, pripomínal si nám hlavného hrdinu dokumentu na Netflixe. Nosil si podobné korále, rozopnuté košele, odhalenú hruď. Študoval si čínštinu, no plánoval si sa sťahovať radšej do Španielska, sníval si o slnečnej pláži. Sinológia ťa síce bavila, no málokedy si dokázal obsedieť nad knihami, ešte si si len pomaly skladal vlastnú predstavu o živote. Svojej bakalárskej práci si sa začal venovať popri brigádovaní v Teplárni. Bol si vždy dôsledný a dalo sa na teba spoľahnúť.

Spomíname si, s akým zápalom si vedel rozprávať o témach, ktoré ťa zaujímali. Cesta k pointe síce bývala kľukatá, no stála za to. Vravel si, že sme boli tvojou rodinou. Čím viac sme ťa spoznávali, tým viac sme si uvedomovali, že sa nachádzame v prítomnosti naozaj skvelého človeka, ktorého radosť nebola len tak získaná, no práve o to bola žiarivejšia.

Obaja ste mali úžasnú charizmu. Nepriali ste si nič špeciálne, len byť prijatí a žiť naplnený život. Keď ste niekam prišli, bola vás plná miestnosť a úprimne ste sa vždy zaujímali, ako sa máme. Boli ste obaja extrovertní a spoločenskí, mali ste radi anime, aj ste obaja kresli. Neprajné pohľady a pokrikovanie ste si nebrali k srdcu. Bola to práve vaša láska a radosť, ktoré prispeli k tomu, že sa Tepláreň pre nás stala druhým domovom. Veľmi nám chýbate, tak veľmi by sme chceli vidieť, ako vchádzate do dverí a váš úsmev rozžiari náš deň.