David Benedek
Drag scéna sa na Slovensku pomaly, ale isto, rozrastá. Medzi mladých talentovaných performerov patrí aj Blue Angel. Ten nám v rozhovore prezradil niečo o svojom prvom vystúpení, čo pre neho znamená Tepláreň, aj o situácii transrodových ľudí na Slovensku.
Ako si prišiel k menu Blue Angel?
V prvom rade modrá je moja obľúbená farba. Anjelov si predstavujem ako nádherné bezpohlavné bytosti, ktoré prinášajú svetu nové myšlienky. Pre mnohých sú anjeli bytosťami nádeje, pre iných skôr niečo desivé. A s tým sa veľmi stotožňujem. Navyše moje meno pochádza z iniciálok môjho dead name. Týmto si chcem uctiť moje mladšie ja, môj životný príbeh, a chcem tak svojmu mladšiemu ja poslať lásku na diaľku.
Zaujímal ťa drag od malička?
Jednoznačne áno. Odjakživa ma fascinoval mejkap a kostýmy. Moja mamina bola kedysi brušná tanečnica a často som sa jej hrabal v skrini a skúšal si jej ligotavé oblečenie. Takisto som vyrástol na seneckých karnevaloch, ktoré sme v mojej rodine brali veľmi seriózne. Z vlastnej iniciatívy som pre rodinu a kamarátov zvykol vymýšľať kadejaké vystúpenia, alebo som sa nalíčil a šialene obliekol a urobil som si také domáce fotenie. Bavilo ma vytvárať vlastný svet a môcť sa stať hocikým.
Pokračovalo to aj počas školy?
Na strednej škole som študoval kostýmovú tvorbu a hoci nie som najlepší krajčír, škola mi dala veľa základných informácií o umeleckej tvorbe, ktoré využívam dodnes. Plus sme mávali školské prehliadky a rôzne vystúpenia. Vždy som sa veľmi vďačne prihlásil ako model, aby som potom mohol behať celý deň v parochni alebo historickom kostýme.
Čo ťa inšpirovalo k dragu?
Keďže som multižánrový umelec, tak som mal vždy problém venovať sa poriadne len jednému druhu umenia. Hoci som sa veľmi snažil vybrať si len jedno, spev alebo tanec, maľbu či herectvo, nikdy som sa nevedel rozhodnúť len pre jeden druh, pretože všetky so mnou rezonujú. O dragu som vedel vďaka RuPaul’s Drag Race a hoci som zbožňoval drag, myslel som si, že pre mňa v dragu nie je miesto.
Čo bol teda ten moment, ktorý ťa presvedčil?
Inšpirovalo ma až vystúpenie môjho drag otca SataNica. Pamätám si ten pocit, keď som ho videl vystupovať na Halloqueen party. Tento človek je brutálne dobrý a to, čo robí, by som mohol robiť aj ja! V dragu som sa vyslovene našiel, keďže tu viem využiť všetky druhy umenia, a vytvoriť tak niečo magické a revolučné.
Čo ťa inšpiruje?
V prvom rade celá česko-slovenská drag scéna a underground umelci. Veľkou inšpiráciou mojej tvorby je aj môj transživot a jeho úskalia. A čo sa vizuálnej stránky týka, tak je to najmä anime, maľby a umelci na Instagrame.
Je Blue Angel úplne iná persona ako tvoje civilné ja?
Nie úplne. Aj ako Blue Angel som zatiaľ trochu plachý a introvertný. Urobím kúzlo a potom uletím. Ale dúfam, že sa to časom zlepší. Veľkou revolúciou pre mňa bolo, keď som si ku kostýmu dal opätky. Tie vo mne prebudili performera, ktorému je jedno, čo si o ňom iní myslia, a vďaka tomu som bol pokojnejší a viac som sa so svojím vystupovaním hral. Najväčším rozdielom je asi to, že v civile som transrodový muž s nebinárnym rodovým prejavom, zatiaľ čo moja drag persóna je vyslovene nebinárna bezpohlavná bytosť. Moje civilné ja chce ľuďom dodať nádej a priniesť nové obzory a moja drag persona je nástroj, ktorým túto víziu zhmotňujem.
Povedz mi o svojom prvom verejnom vystúpení.
Pamätám si, že keď som kráčal k Teplárni, mal som nervóznu knedľu v žalúdku. Predkabaretná Tepláreň je plná ľudí a ja sa ľudí dosť bojím, pretože mám veľa bolestivých skúseností. Pamätám si, že som si naivne myslel, že prídem, niekam sa zašijem a k líčeniu si pustím podcast. Čo ma ale prekvapilo, boli ľudia, ktorí ma nenechali, lebo sa o mňa zaujímali a chceli sa so mnou rozprávať. Pamätám si, ako ku mne prišiel moderátor Rado, podal mi ruku a oslnil ma svojou extrovertnou veselou povahou. Aj všetci ostatní performeri ma medzi seba okamžite prijali a ja som sa cítil videný a v bezpečí. Navyše to bolo azda prvýkrát, keď som bol fyzicky s toľkými queer ľuďmi. Som za to nesmierne vďačný, pretože tieto teplárňové zážitky liečia dušu. Pri prvom vystúpení sa mi triasli kolená a drkotali mi zuby. Videl som všetky tváre, ktoré sa neusmievali, a celý ten zážitok som prežíval ako keby mimo môjho tela. Medzi ľuďmi som videl aj niektorých kamarátov a priateľa, a to ma držalo pri zmysloch. Myslel som si, že som úplne pohorel, ale ľudia za mnou chodili po vystúpení a chceli spoločnú fotku alebo mi dať kompliment. Bolo to krásne.
Kde najradšej vystupuješ?
Kdekoľvek ma zavolajú. S dragom ešte len začínam, takže som ešte nemal tak veľa príležitostí vystupovať oproti skúsenejším drag kolegom. Splneným snom bolo vystúpenie na Pride Bratislava 2022. Vystupovanie na párty je vždy veľká sranda, lebo človek má veľa priestoru na poriadny tanec. Ale aj tak vyhráva Tepláreň, pretože Tepláreň je domov.
Ako spomínaš na vystúpenia na kabarete v Teplárni?
Vystúpenia v Teplárni mi pripomínajú oslavy sviatkov v milujúcej rodine. Priestor Teplárne je ako keby taká obývačka, kde sa stretne celá rodina a hoci to je malá miestnosť, miesto sa nájde pre každého. Vďaka vystúpeniam v Teplárni a umelcom, ktorých som tam stretol, som si uvedomil, že medzi nami a ľuďmi, ktorí bojovali proti totalitnému režimu, nie je veľký rozdiel. Keď som bol malý, vnímal som týchto ľudí ako historické legendy na akomsi piedestáli, o ktorých sa rozpráva v správach alebo sa učíme v škole. Teraz už viem, že boli takí istí ako ja, frustrovaní ľudia, čo túžia po slobode, rovnoprávnosti a autenticite, ktorí väčšinu vecí robili podomácky na kolene. Vyvolalo to vo mne pocit spolupatričnosti. Aj oni kritizovali spoločnosť prostredníctvom umenia, spievali, hrali na gitare či v divadle, a tak ľuďom dávali silu.
Si transrodový muž, ktorý robí drag. Je to v drag komunite netypické?
Ja si nemyslím. Poznám viacerých transmužov, čo robia drag. Skôr by som povedal, že pre komunitu je netypické stretnúť transmuža ako takého. Mnohých by prekvapilo, že aj vnútri komunity málo ľudí vie o tom, aké je prežívanie transrodového človeka. Stereotypy, nerealistické očakávania či zraňujúci jazyk presiakli z heteronormatívneho sveta do queer sveta. Aj to je dôkazom, že tieto dva svety sú v skutočnosti jeden.
Čo pre teba znamená byť mužom, ktorý robí drag?
Znamená to úplnú slobodu. Vďaka kostýmu nikto nevie povedať, čo mám medzi nohami, a podľa toho ma zaradiť v rámci spoločenských konvencií. V dragu neohrozujem ničiu sexuálnu orientáciu svojou rodovou identitou. V dragu nemusím performovať toxickú maskulinitu na to, aby ma niekto prečítal ako muža. Nezáleží na tom, kto na mňa použije aký rod, pretože ja viem kto som, a nebojím sa to nahlas povedať. Kostým ma schováva a ukazuje zároveň.
Aký bol pre teba proces tranzície?
V roku 2022 som prešiel verejným coming-outom väčšine svojej rodiny a známych. Coming-out je stresujúca vec, pretože človek môže mať super kamaráta a po coming-oute oňho príde. Na druhej strane sú ľudia, ktorí s tým, že som trans, nemajú problém, no majú tendenciu zľahčovať naše problémy. Napriek tomu som veľmi rád, že som sa rozhodol pre coming-out, pretože, mnohí ľudia ma príjemne prekvapili. Vďaka tomu mi došlo, že na Slovensku je veľmi veľa ľudí s láskavým otvoreným srdcom. Ďalší krok, ktorý mám za sebou, je, že som si zmenil meno a priezvisko na rodovo neutrálne. Tranzícia je veľmi pomalý proces, pretože na Slovensku sa nám to snažia čo najviac sťažiť a mnohí lekári sa k nám chovajú s neúctou. Mnohokrát mi je povedané, že musím počkať, kým bude krajina na nás pripravená. Životy transrodových ľudí však plynú, nedajú sa pauznúť. Aj kvôli tomu robím drag. Aby v mojich vystúpeniach mohli ľudia nájsť psychickú silu ísť ďalej a vydržať. Aby sa ľudia mali viac radi.
Máš okolo seba vytvorenú skupinu ľudí, ktorí ťa podporujú?
Áno aj nie. Mám viacero dobrých kamarátov, ale vídame sa sporadicky, pretože všetci od seba žijeme dosť ďaleko. Navyše, udržiavať vzťahy v dospelosti je náročné, pretože sme všetci veľmi zaneprázdnení. Každé stretnutie je pre mňa vzácne a čerpám z neho energiu ešte celé mesiace.
Ako sa na tvoj drag pozerá tvoj dlhoročný partner?
Môjho priateľa pozná azda každý, kto ma videl naživo, pretože vždy je niekde pri mne. Na Silvestra ste nás v UHU mohli vidieť cucať sa pred dídžejským pultom. V zákulisí mi pomáha sa obliecť alebo nalíčiť, povzbudzuje ma v publiku, nesie mi tašku cestou z vystúpenia alebo vezie mňa a iného performera domov. Partner je skrátka môj najväčší fanúšik a pomocník. Bez neho by nebol Blue Angel.
A čo tvoji rodičia?
Moji rodičia nie sú súčasťou môjho života. S otcom som sa naposledy videl, keď som mal okolo sedem. Moja mama a bratia žijú vo svete konšpirácií. Vždy sme mali napäté komplikované vzťahy, ale po mojom coming-oute sa to veľmi zhoršilo. Do tej miery, že som musel vyhľadať právnu pomoc. Je smutné, že ja som v rodine považovaný za blázna, hoci som jediný, čo sa reálne stará o svoje mentálne zdravie, pretože chodím na terapiu. Teraz som ich od seba odrezal a nemám záujem sa ďalej kontaktovať. Viem, že je to pokrvná rodina, ale je to príliš únavné a toxické. Byť transrodovým človekom je beztak psychicky náročné. V rodine by mal človek nájsť bezpečný prístav, kde môže byť sám sebou, a nie ďalšie ohrozenie. Ja ale verím na zvolenú rodinu, čo sú ľudia, ktorý tieto potreby naplnia bez toho, aby sme boli pokrvne spojení.
Kam by si sa chcel so svojím dragom posúvať ďalej?
Mám viacero snov. Najväčší sen je môcť s dragom cestovať. Nájsť každý malý undeground klub v nejakej krajine a urobiť tam vystúpenie. Chcem čo najlepšie svojimi vystúpeniami vzdelávať ľudí o transrodovom prežívaní. Chcem búrať rodové stereotypy, aby sa spravilo miesto aj pre jemných, citlivých mužov. A rád by som vytvoril nejaké dlhšie vystúpenie alebo bol súčasťou nejakej skupiny performerov.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk