in ,

Tomáš Procházka

Režisér, drag queen

Ako vznikla postava La Cuntessy Adory Bulginy, s ktorou vystúpiš na silvestrovskej Teplárni?

S La Cuntessou som sa stretol prvýkrát, keď som ju videl ísť z Fugy iba v spodnej bielizni rovno na afterparty, kde potom pobehovala holá a tancovala až do rána. Skamarátili sme sa a jeden od druhého sa učíme. Čo ma naučila ona
je mať v piči – neriešiť, čo si kto o tebe myslí.

Jej heslo je:
Tancuj do rána a z afterky odíď posledná.
Život treba žiť a nie prežiť.

Vo veľa veciach mi pomáha. Odkiaľ prišla? Myslím, že tu stále bola, len som jej nevenoval toľko pozornosti.

Hovoríš o tejto postave, že je trashy umelkyňa. Je tam istá podobnosť s tebou?

“Žijem a žijem mnohonásobný život ľudí, o ktorých píšem a ktorých zobrazujem. Žijem vo všetkých časoch a dobách a sám som tak prestal existovať. A to je stav, ktorý ma napĺňa veľkým šťastím.”

August Strindberg

Keď sa ukáže nejaká reportáž s tebou v celonárodných mienkotvorných denníkoch, nazývajú ťa enfant terrible slovenského divadla. Berie ťa potom niekto vážne? Ubližuje ti, ak nie?

Prvýkrát ma tak nazvali keď som robil performance ARTAUDIA.AUTOPSY v SND, veľmi mi to zalichotilo, pretože všetky moje umelecké sudičky častovali prezývkou enfant terrible. Ja som dávno prestal riešiť, kto si čo o mne myslí.

Kto ma chce brať vážne, ma vážne berie a kto nie, tak nie. Ale veľa ľudí mi hovorí, že v momente ako vojdem do skúšobne pracovať, mením sa na úplne iného človeka. A to je pre mňa dôležité. Práca je práca a chcem, aby za mňa práve moja práca rozprávala.

Veľa sa hovorí o tom, aby slovenskí herci otvorene hovorili o svojej sexuálnej orientácii, lebo by tým pomohli iným. Môže slovenskému hercovi poškodiť jeho iná sexualita?

Problém so Slovenskom je ten, že o LGBTI+ komunite sa málo hovorí a ak už sa tak deje, hovorí sa o nej v kontexte, že sme nejaký iluminátsky spolok, ktorý kuje pikle ako zbúrať tradičné rodiny a všetkých ľudí zmeniť na teplých. Pokiaľ by boli naše média inkluzívnejšie, myslím si že by to vytvorilo bezpečné miesto pre množstvo mojich kolegov, aby nabrali odvahu a prihlásili sa k svojej komunite verejne.

V tejto chvíli mám totiž pocit, že v slovenskej spoločnosti existuje jediný gej – Richard Stanke a jediná trans osoba je Matia B-COMPLEXka. Lesby? Bisexuali? Intersexualni ludia? Prosím vás, také u nás vôbec nežije. A toto je problém, ktorý by ,”hromadný” coming out viacerých umelcov mohol zmeniť.

Vyslalo by to pozitívnu správu mnohým deckám, ktoré sú niekde doma v izbe zmätené a nevedia “čie sú”. Alebo to môže uľahčiť aj akceptáciu pre rodičov – veď aha, tento a tento je tiež taký a pozeráme sa naňho v televízii už x rokov.

Dá sa povedať, že si stálicou bratislavskej gay scény. Vnímaš jej vývoj, dajme tomu, za poslednú dekádu?

Ja by som to delil na “spoločnosť vs. politici”. Názor politikov sa nemení, odkedy som sa začal nejako viac zaujímať o verejný život. Názor spoločnosti za to rastie pozitívnym smerom. Aj keď ma stále dokáže nepríjemne prekvapiť reakcia hetero kamošov, keď odo mňa vyžadujú v nejakej spoločnosti “hetero mód” alebo aby som bol “trošku menej teplý”.

Ale all in all sa ako gej/queer cis muž cítim v Bratislave oveľa bezpečnejšie než, povedzme, pred piatimi rokmi, kedy by som zvážil, či sa budem bozkávať s chalanom na ulici. Dnes mi je to úplne jedno, ale povedzme si otvorene, že moja fyziognómia by mohla nejedného potenciálneho útočnika odradiť.

Bojím sa o LGBTI+, hlavne trans, mládež. To je ešte beh na dlhé trate a jeduje ma, že mnohí z kompetentných na túto tému zvysoka kašlú, pričom samovraždy a útoky na trans ľudí sú v alarmujúcich číslach, nehovoriac o vraždení v USA. Mám pocit, že naša komunita, nielen na Slovensku, potrebuje chytiť druhý dych.

Pripomenúť si, že PRIDE je v prvom rade protest a nie prehliadka korporácii a dúhového merchu. Nechápte ma zle, milujem atmosféru PRIDEov a vždy ma to veľmi dojme, ale nesmieme zabúdať, o čo pri tom ide. Nesmieme zabúdať na to, na akých základoch celá myšlienka pochodov stojí. A musíme sa prestať uspokojovať s odrobinkami. Slovami Marshe P. Johnson:

“I want my gay rights now, honey!”

BONUS: Na sociálnych sieťach do seba často nepekne ryjeme. Chceš vysvetliť náš vzťah?

Marek Majzón je opovrhnutia hodný alkoholik, grobian a duševne skúšaný jedinec, ktorému by prospel niekoľkomesačný pobyt na psychiatrii a výmena antidepresív. Zároveň je to talentovaný spisovateľ, dobrý kamarát a master umenia throwing shade a som rád, že zdieľame podobný humor, ktorý už nejaký čas baví sociálne siete.

Fotografia: Radovan Dranga

Čo si myslíš o článku?

Flo Pirke - DJ /Berlín, DE

Flo Pirke

Ester – Tvár mesiaca december

Ester – Tvár mesiaca december