in ,

Slováci sú ľudskí a dokážu sa prispôsobiť, ale sme aj plní predsudkov, hovorí bratislavská drag queen Cherrytree Wood.

Foto: Dorota Holubová

Máme neskutočnú radosť, že slovenská drag scéna sa pomaly ale isto rozrastá o nové talenty. Urobili sme rozhovor aj s Kornelom, ktorý okrem svojho alter ega Cherrytree Wood hovorí aj o tom, aké to je byť nebinárnou osobou na Slovensku.

Ako si sa dostal k dragu? 

Odmala som rád nosil opätky a organizoval si módne prehliadky na chodbe. Keď som vyrástol zo sestriných lodičiek, nadlho som to odsunul. Potom som si kúpil jedny lodičky v správnej veľkosti na párty v Londýne a pomaly sa to nabaľovalo, začal som sa hrať s mejkapom, oblečením, rodom až natoľko, že si to všimol Roman Samotný a umožnil mi vystupovať na Tep La Ren Cabarete.

Slováci sú ľudskí a dokážu sa prispôsobiť, ale sme aj plní predsudkov, hovorí bratislavská drag queen Cherrytree Wood.
Foto: Dorota Holubová

Si členom zoskupenia House of Foundation, vedel by si nám povedať, ako ste sa ako drag house dali dokopy? 

Po jednej Queeriety show pražských House of Garbage poznamenala kamoška, že by sme predsa mali mať aj slovenský drag house, tak sme sa začali baviť s Romanom a ľuďmi vystupujúcimi v kabarete v Teplárni, no a kým sme sa zorientovali, prišla Liquid the Queen a začala nás cepovať. Porodila zopár detí a nejaké adoptovala. Začali sme viacerí vystupovať v kabarete aj s Karmou. Na ďalšiu Queeriety sa pridala Miss Crisis a v Septembri SataNic. Poškuľujeme aj po Košickej Abby Disappointing a tešíme sa, kedy spolu budeme vystupovať.

Odkiaľ čerpáš inšpiráciu pre svoje vystúpenia?

Inšpiráciu čerpám asi z mojich estetických referencií medzi eleganciou parížskych módnych prehliadok a Dolly Parton. Snažím sa trošku narušovať to, na čo sú ľudia zvyknutí. V Londýne ma inšpirovali bradaté drag queens a nebinárni umelci. Vždy ma bavili stand-up komici a aj to sa snažím začleniť do svojich vystúpení. No a v rámci objavovania svojho tela a posúvania vlastnej komfortnej zóny sa snažím to celé spojiť aj s draglesque (bourlesque v dragu).

Slováci sú ľudskí a dokážu sa prispôsobiť, ale sme aj plní predsudkov, hovorí bratislavská drag queen Cherrytree Wood.
Foto: Dorota Holubová

A ako vnímaš svoju identitu nebinárnej osoby? Prebehol v tomto smere aj nejaký coming-out pred rodinou a blízkym okolím?

Určite, ja som si blízky so svojimi sestrami. A myslím, že aj väčšina mojich kamošov o tom jednoducho vie, aj keď s mnohými ľuďmi, ktorých poznám celý život, to neriešim, kým sa to nedostane samo na pretras. Zdá sa mi prirodzené, že to veľa ľudí berie normálne. 

V práci (korporát) som to riešil iba s najbližšími kolegami a queer zamestnaneckou skupinou, aj keď som si dal do podpisu preferované zámená. Vec je ale tá, že sa to u mňa ešte vyvíja, a že som si len nedávno pripustil, že byť nebinárny znamená byť súčasťou transkomunity, čo mi akosi otvorilo nové obzory a oslobodilo ma to.

Ako odlišuješ tvoje osobné ja – Kornel od svojej drag osobnosti Cherrytree Wood? Čo má Cherrytree, čo Kornel nemá, a naopak?

Pre mňa je Cherry Kornelom, ktorý žije vo svete, kde ho nesúdia za to, čo sa mu páči a ako chce vyzerať, vo svete, kde sa mizogýnia neskrýva za homofóbiu a transfóbiu a kde by Cherry mohla v pohode prejsť po Obchodnej oblečená tak ako na scénu. Cherry má slobodu, ku ktorej Kornel ašpiruje.

Slováci sú ľudskí a dokážu sa prispôsobiť, ale sme aj plní predsudkov, hovorí bratislavská drag queen Cherrytree Wood.
Foto: Jakub Kováč

Ako dlho si žil v spomínanom Londýne?

Ja som odišiel zo Slovenska v osemnástich. Najprv do Francúzska, kde som zmaturoval a začal coming-out ako gej. Tam som pracoval okolo módy a predaja, potom Taliansko a Londýn. V Londýne som aj študoval, cez čo som sa dostal k gender a queer štúdiám, čo mi dosť otvorilo oči. 

Prečo si sa z Británie vrátil? 

Povedal by som, že to bola zhoda okolností. Diali sa mi veci v rodinnom živote a bol čas na zmenu, na chvíľu som sa tu ocitol (prišiel som si urobiť vodičák), došli mi peniaze a zrazu som bol zaradený do slovenského pracovného prostredia. 

Videl si rozdiel medzi prijatím LGBTI+ komunity na Slovensku pred odchodom a po návrate?

V zahraničí sa mi zdalo prirodzené, že všetci vedia, že som gej. Ale po návrate na Slovensko je to informácia, o ktorej často mlčím. U doktorov a na úradoch sa asi skôr vyhýbam niektorým otázkam. V práci som mal zatiaľ šťastie na veľmi príjemné tímy a po prvom dni v novej práci už to o mne nebolo tajomstvo.

Najhorší rozdiel mi asi pripadá v tom, čo si o našej komunite dovolia povedať verejní predstavitelia, ktorých si platíme z daní, a že nie je v parlamente a v hlavných médiách ani zjavný zástanca našich práv a ani mnoho ľudí z našej komunity, ktorí by žili otvorene.

Skôr mám dobrú skúsenosť s prijatím, keď už sa s človekom rozprávam. Slováci sú ľudskí a dokážu  sa prispôsobiť, ale sme zároveň aj plní predsudkov, a to veľa politikov a „influencerov“ vie zneužiť, čím menia ľudskú nevedomosť na nenávisť k niečomu, čo nepoznajú. Za mňa je to viac o nedostatočnej reprezentácii a podnecovaní k nenávisti ako o nejakej prirodzenej neochote prijať nás od ľudí, ktorí nás vôbec nepoznajú.


Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?

Prosím, buďte s nami a bojujte s nami. Vďaka vašej pomoci sa necítime sami, prosia ľudia z Pride Kyjev

Prosím, buďte s nami a bojujte s nami. Vďaka vašej pomoci sa necítime sami, prosia ľudia z Pride Kyjev

Pred bombami sa skrýva tím kyjevského Pride. Sme unavení, no zvíťazíme, vraví jeho člen

Pred bombami sa skrýva tím kyjevského Pride. Sme unavení, no zvíťazíme, vraví jeho člen