David Benedek
NaiKavols je slovenský hudobný producent a umelec známy pre svoj jedinečný hlasový rozsah a éterický zvuk. V novom rozhovore nám povedal o jeho súčasných inšpiráciách, podcaste a vystúpení na festivale Pohoda, kde bude na Tepláreň stagei.
Naposledy sme spolu robili rozhovor v lete pred dvoma rokmi. Čo sa za ten čas udialo v tvojom živote?
Popravde asi VŠETKO a zároveň vlastne NIČ. Haha. Dostal som od života niekoľko potrebných lekcií, prešiel som si menším vyhorením, kreatívnou krízou a bol som pripravený stiahnuť všetku hudbu z internetových vôd a doslova sa stratiť úplne. Samozrejme to, že by som tieto veci spravil, by neznamenalo, že tie životné cykly a tiene, ktorými som si prechádzal a ktoré som videl, sa stratia. Musel som im čeliť. Samozrejme, ako asi mnoho ľudí, občas pochybujem o sebe a svojich schopnostiach, no vymklo sa mi to istý čas z rúk. Teraz sa na tom snažím vedome pracovať. Je to však vec dlhodobejšia a veci psychiky neradno urýchľovať. Z tejto skúsenosti však vzniká jeden album, ktorý si, dúfam, budete môcť už čoskoro vypočuť.
Aké ciele si si splnil?
Cieľ posledných dvoch rokov pre mňa bol, a vlastne aj je, priblížiť sa k samému sebe a možno prijať NaiKavolsa ako súčasť mňa. Čo sa podľa mňa čoraz viac a viac ukazuje v mojej tvorbe. Každý album je osobnejší a prepracovanejší a vkladám doň viac a viac významov a symbolizmu.
Ako sa to odzrkadlilo na tvojich hudobných cieľoch?
Hudobné ciele, ktoré sa mi v poslednom čase splnili, sú také, že mám pred dokončením dvoch albumov a rozpracovaný tretí. Taktiež som sa dostal ako pomocný zvukár na pľac jedného česko-slovenského krátkometrážneho filmu s názvom Úkryt, tvoril som hudbu do jedného dokumentu s Paulou Malinowskou, ktorá sa prizvala do jej projektu, kde som si skúsil nahrávať hovorené slovo k jej vizuálnemu dielu How did Daphne Turn into a plant. Zahral som si niekoľko koncertov, a samozrejme tento rok som dostal ponuku hrať na Pohode, z čoho sa nesmierne teším.
Povedz mi o spomínaných pripravovaných albumoch.
Jeden, takmer dokončený (pracovný názov Stories that root us into knowing), je takou hĺbavou výpoveďou o mojich posledných dvoch rokoch. O objavovaní môjho podvedomia, životných cyklov, historiek, ktoré v nás umocňujú poznanie, a tvorbe akéhosi jednotného sonického príbehu. Druhý (In the essence of Limbo) je inšpirovaný mojimi potulkami nočnými lesmi a lúkami v mojom kraji, posmrtným životom, zvukovou bázňou a nekonečným pokojom.
Čo ťa v súčasnosti inšpiruje v tvojej tvorbe?
Momentálne som úspešne ukončil magisterské štúdium učiteľstva hudobného umenia so špecializáciou na zvukový dizajn. Vo svojej záverečnej práci som písal o kreatívnych blokoch, kreativite a rôznych modalitách, ktoré sa týchto tém týkajú. Povedal by som, že aj to ma dosť nakoplo po mojej dlhšej pauze a začal som skutočne viac tvoriť. Túto jar som sa zúčastnil aj jedného webového seminára, ktorý viedol Téo Montoya (Personal Myth as Prophetic Practice: Meaning and Myth for a Post-Apocalyptic Future) o tvorbe vlastných mýtov a hľadania vlastného zmyslu. Taktiež podcasty – Sound Matters od Bang a Olfsen, Björk: Sonic symbolism či Listening od Mailchimp. Okrem toho však navštevujem galérie, píšem denníky, počúvam ambientnú hudbu, chodím sa prechádzať v noci do prírody a rozprávam sa s ľuďmi. Ako samozrejme, je toho veľa, ale toto sú také moje inšpiračné perly.
Zaraďuješ svoju hudbu do nejakého konkrétneho žánru?
O tejto otázke máme dlhé debaty s mojimi priateľmi, keďže každý umelec tvorí či už albumy alebo celkovo skladby väčšinou vždy v iných žánroch. Mixuje, báda, spája takmer nespojiteľné. Vzhľadom na to, ako v dnešnej dobe pokročila hudba, je možno ťažké určiť presný žáner, no ja sa momentálne pohybujem v ambient pope, ethereal pope, dark wave, self-help pope, synthe, electronice, súčasnej hudbe, ambiente a art pope s orchestrálnymi prvkami.
Máš nejaké obľúbené vystúpenie, ktoré si zažil za poslednú dobu?
Popravde, nečakal som, že sa mi tak veľmi bude páčiť na Pride v Tabačke v Košiciach, no rád spomínam aj na koncerty v Staničke v Žiline.
Nedávno si vydal nový singel s názvom Modrastá Inaď. Povedz mi, čo stálo za inšpiráciou k piesni.
Skladbu som prvotne vytvoril ako zadanie do školy s názvom Tínedžerská hudba, samozrejme to tak vôbec neznie. Keďže som túto tému mohol využiť, ako som chcel, pozrel som sa na to, aké témy, hudbu a pod. som riešil a počúval, keď som bol mladší. Dosť som sa vrátil k tomu, ako som sa boril s depresiami, myšlienkami odživenia sa a povedal som si, že chcem vytvoriť hudbu, ktorá by mi v tom čase pomohla. Možno nie pre to, aký repetitívny rytmus bude mať či aká chytľavá bude, ale je pre mňa potrebné, aby držala odkaz. Pri počúvaní hudba pôsobí na podprahové vnímanie človeka, ktorým môže prispieť k nášmu vnímaniu podvedomia, našich tieňov, cyklov atď.
Čo znamená názov Modrastá Inaď?
Predstavuje skutočne čokoľvek, čo si pod týmto názvom človek predstaví. Neskutočne ma totiž fascinujú slová bez významu, ktorým sa bude ľudská myseľ automaticky snažiť jeden vytvoriť. Významovo prázdne slová mám taktiež rád, pretože do nich vieme vedome vložiť vlastný pocit/rezonanciu toho, čo by predstavovali. Napríklad pre mňa Modrastá Inaď predstavuje pomenovania pocitu, keď začne silná letná búrka, ktorá ohýba stromy, človek cíti vôňu asfaltu, keď sa burácajúce vlny lámu v oceáne o skalnaté útesy, či momentu, kedy silný teplý vietor fúka skrz vysokú trávu, pšenicu na lúkach, poliach, čistinkách v mojom kraji.
Povedz mi o Termostat Space, ktorého si spoluzakladateľom.
Termostat Space je kolektív, ktorý pozostáva zo stálych členov: mňa (NaiKavols), Emmy Stašákovej (st.Emmita) a Lukáša Klinca (Breathe the Vapor). Spolu tvoríme digitálny obsah o umení – hudobnej kultúre, ktorý zdieľame formou rozhovorov na Instagrame (Termostat Shorts) či v podcaste TERMOSTAT Q, ktorý je dostupný na všetkých platformách. Naším cieľom je zachytiť to, akým spôsobom umelci premýšľajú nielen nad životom, ale hlavne nad hudbou.
Prečo ste sa rozhodli tento projekt vytvoriť?
Na Slovensku je totiž neskutočne veľa umelcov, ktorí sú kvalitní a zaslúžia si pozornosť publika, ktorej sa im niekedy nedostáva. Momentálne som nás narátal okolo 130 a zoznam každým dňom rastie. Osobne verím, že v dnešnej dobe je dôležité zaznamenať to, ako fungujeme ako umelci. Nielen pre pozdvihnutie verejného povedomia o kultúre, umení a hudbe na Slovensku, ale aj pre to, aby mohli ďalšie generácie vidieť, čo sme v dnešnej dobe riešili, aké sme mali názory a ako sme premýšľali nad vecami. Keďže kedysi bolo to, čo sa zaznamenalo, tabuizované a vytvárali sa často len úzke historické naratívy o umení, je viac než potrebné zdieľať zvuk a reč ľudu a umelcov súčasnosti!
Ako ťa ovplyvnil teroristický útok v Teplárni?
Ja síce nepochádzam z Bratislavy, ale neskutočne mnou otriasla táto nešťastná novina. Pamätám si, ako som sa ako mladší bál chodiť po uliciach cez deň, pretože by mi niekto vynadal do buzerantov alebo gejov a podobne, nebodaj by ma niekto začal naháňať alebo by ma zbil. Ako som však rástol, myslel som si, že nenávisť takéhoto charakteru vymizla alebo sa aspoň znížila. No ako sa tak pozerám na súčasné dianie, možno si len chcem nahovárať, aký bude svet krajší. Popravde, je to chyba systému, v ktorom žijeme, ktorý odmeňuje strach, hnev a nepoznanie a karhá informácie, vedomie a zdravý rozum. Dúfam, že sa to raz otočí a dosiahneme to, že sa budeme na Zemi cítiť v bezpečí nehľadiac na farbu pleti či sexualitu.
Tento rok budeš vystupovať na festivale Pohoda na Tepláreň stage. Ako sa ohľadom toho cítiš a čo môžu návštevníci festivalu čakať?
Som neskutočne nadšený! Pripravil som si niekoľko nových skladieb, ktoré ešte nevyšli, no zahrám aj staršie veci. Bude skvelé opäť stáť na pódiu, pozerať sa do tvárí ľudí a zdieľať s nimi svoje myšlienky a pocity. Aj napriek tomu, že mám pred vystupovaním rešpekt, teším sa. Bude to opäť plné krásnych chvíľ.
Aké sú tvoje sny a ciele do budúcnosti?
Autenticita a equilibrium. V hudbe, v živote, v práci. Samozrejme, to je ešte dlhá cesta za domovom, no cítim, že som vykročil správne. Okrem toho, by som sa chcel viac venovať svojej hudbe a nájsť si prácu, ktorá ma v tom bude vedieť podporiť. Mám veľa nápadov, ktoré však ešte nie sú plne sformované, no určite je sa na čo tešiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk