in ,

Otvorene hovorí o svojej nebinárnosti, dokonca vyrobilo unikátnu príručku, ako hovoriť v slovenčine s nebinárnymi osobami

Victory Vargicovie je nebinárna osoba, ktoré používa rodové zámená ono/ich. Rozhodlo sa napísať nebinárnu príručku, ktorá určite pomôže ľuďom v komunite aj mimo nej pochopiť, ako oslovovať nebinárne osoby. V rozhovore sa vyjadrilo k procesu písania príručky, no aj k osobnej ceste prijatia vlastnej nebinárnosti.

Aká bola tvoja osobná cesta za poznaním vlastnej nebinárnosti?

Už od malička som malo náznaky nesúladu so svojím rodom, no nemalo som slovnú zásobu na pomenovanie tých pocitov, ba ani tucha, čo vôbec tie pocity znamenajú. Vždy som sa obliekalo viac netradičnejšie, takže bolo časté, že si ma ľudia zmýlili s iným rodom. Ani na prstoch neviem spočítať, koľkokrát sa ma cudzí človek v obchode spýtal, či som dievča alebo chalan. Kedysi mi to prišlo otravné, až zarážajúce, že nevedeli povedať, kto som. Tak veľmi ma to frustrovalo, až sa mi podarilo skĺznuť do konzervatívnych myšlienok a transfóbie. 

Čo ti pomohlo v tejto situácii?

Počas prvej vlny pandémie som malo veľa času zamýšľať sa nad tým, kto som, v čo verím a čo je pre mňa v živote dôležité. Až vtedy som sa dokázalo kriticky pozrieť na moje predsudky a začať sa vzdelávať o queer témach. Keď som pochopilo, čo to znamená byť transrodové, zrazu sa mi všetky žiarovky rozsvietili. Zrazu mi dávalo všetko zmysel. Prvých pár týždňov bolo zvláštnych, oťukávalo som sa, zisťovalo, čo mi sedí, a nakoniec som skončilo s identitou nebinárne, ktorá mi najviac sedela. 

Akceptovala tvoja rodina a kamaráti tvoje nové rodové zámená?

Skupina kamarátiek a kamarátov, ktorí boli so mnou od začiatku mojej cesty sebaobjavovania, boli aj stále sú to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť. Nikdy ma neodsudzovali, dávali mi nekončiacu podporu a pochopenie. Keď som ich poprosilo, aby používali stredný rod, s ochotou sa prehodili. S mamou sa často rozprávam o rode ako koncepte a voľne používam pri nej stredný rod. Ona ho však nepoužíva, čo ma často frustruje. Na druhej strane chápem, že zmeniť jazyk a návyky s ním spojené je ťažké, hlavne pre staršie generácie, ktoré sú už zvyknuté na nejaký štýl fungovania. Napriek tomu verím, že je to len otázka času, kým sa prispôsobí.

Otvorene hovorí o svojej nebinárnosti, dokonca vyrobilo unikátnu príručku, ako hovoriť v slovenčine s nebinárnymi osobami

Prečo si sa rozhodlo napísať nebinárnu príručku?

Keď som si zisťovalo informácie o nebinárnosti, spoliehalo som sa na svoju znalosť angličtiny. Vo väčšine prípadov mi pomohla, no niektoré témy, ktoré sa týkajú len slovenčiny, ako napríklad gramatické rody, nie sú v angličtine také relevantné, a tým pádom si o nich nič neviete zistiť. Pri mojej sebarealizácii mi to prišlo frustrujúce, všetky zákruty spojené so slovenčinou som si muselo zisťovať samo. Aj to ma motivovalo vypracovať nebinárnu príručku. Sprístupňovať skúsenosti, nech to majú ľudia po vás ľahšie, mi príde ako logický krok. K ďalším faktom patrí to, že nie všetci vedia po anglicky a je aj dôležité vedieť rozprávať o LGBTI+ témach po slovensky.

Aký bol proces tvorby?

Najskôr som sa zamýšľalo, pre koho by príručka mala byť. Značne ma frustrovalo, keď som po dvadsiatykrát muselo niekomu vysvetľovať, ako funguje stredný rod. Raz mi však napadlo: „A prečo nepripraviť pre nich dokument s vysvetlivkami, nech si môžem oddýchnuť?“ Tento nápad sa ma držal tak dlho, až sa nakoniec sformoval do nebinárnej príručky. Tá je však už širšia vo svojom zameraní, má pomáhať nebinárnym ľuďom spoznať rôzne identity, jazykové možnosti a pomôcť im zorientovať sa, no zároveň slúži ako vzdelávací materiál pre zvedavých queer ľudí, ale aj priateľov a priateľky mimo LGBTI+ komunity.

Otvorene hovorí o svojej nebinárnosti, dokonca vyrobilo unikátnu príručku, ako hovoriť v slovenčine s nebinárnymi osobami

Príprava príručka zahŕňala veľa písania, zisťovania a overovania faktov. To, že ja používam stredný rod, ešte neznamená, že to je tak pri každej nebinárnej osobe. Cez známych som sa dostalo k viacerým nebinárnym ľuďom, s ktorými som si porovnávalo skúsenosti a názory. Ďalej som hľadalo človeka, ktorý mal skúsenosti v dizajne, aby bola príručka príjemná na čítanie a zároveň pútavá. Výsledok sa podaril a som s jej prácou nad mieru spokojné.

Ja osobne som sa z tejto príručky veľa naučil. Čo by si ňou chcelo dosiahnuť u čitateľov?

Príručkou chcem priblížiť tému nebinárnosti všetkým, ktorí majú o ňu aspoň trochu záujem. Chcem v čitateľoch vzbudiť záujem o túto identitu a inšpirovať nebinárnych ľudí na Slovensku, aby tiež tvorili a realizovali projekty. Aby vedeli, že v tom nie sú sami.

Povedalo by si, že slovenčina je ťažký jazyk na komunikáciu s nebinárnymi osobami?

Slovenčina je hlavne komplikovaná z toho dôvodu, že je veľmi rodovo zafarbená. To v podstate znamená, že všetko má určený gramatický rod. Tým pádom je ťažké vyhnúť sa jeho použitiu. Keďže je nevyhnutné používať gramatické rody, dostaneme sa hneď k ďalšiemu problému, a to, že v slovenčine používame primárne mužský a ženský na opis ľudí. Aj keď existuje stredný rod a používa sa na opis detí či dievčat, oficiálne sa nemá používať v prvej osobe ako ženský alebo mužský. Slovenčina nie je proste prispôsobená na neutrálne vyjadrovanie, čo je problém pri nebinárnych ľuďoch, ktorí nepatria do takýchto binárnych identít. 

Máš vo svojom živote viaceré nebinárne osoby?

Z hlavy viem vymenovať minimálne ďalších 10 nebinárnych ľudí, ktorých osobne poznám a sú zo Slovenska. Aj keď vnímame svoje rody rôzne v rámci zastrešujúceho pojmu nebinárnosti, stále zažívame rovnaké pocity ohľadom problému s jazykom a nepochopením okolia. Trochu ma mrzí, že nemáme na Slovensku verejne známu nebinárnu osobu, či už v aktivizme, politike alebo šoubiznise. 

Si prvé, ktoré poznám, čo používa stredný rod. Je stredný rod používanejší  a bežnejší, ako si ľudia myslia?

Z osobnej skúsenosti viem povedať, že asi štvrtina nebinárnych ľudí, čo poznám, používa výlučne stredný rod a ďalšej tretine je jedno, aký gramatický rod použijete vrátane stredného.

Otvorene hovorí o svojej nebinárnosti, dokonca vyrobilo unikátnu príručku, ako hovoriť v slovenčine s nebinárnymi osobami

Ako by si ty osobne vysvetlilo, prečo je dôležité používať rod, ktorý nebinárna osoba vyžaduje?

Keď použijete gramatický rod, ktorý od vás nebinárna osoba chce, ukazujete tým, že ju naozaj vnímate tak, ako sa vníma sama. Aj keď to môže byť na začiatku ťažké, je to úplne v poriadku. Aj mne trvalo dva-tri týždne prehodiť sa do stredného rodu bez mýlenia sa. Je to len o zvyku a trpezlivosti. Ak vás môj predošlý argument nepresvedčil, stále by ste mali používať rod požadovaný nebinárnou osobou z rešpektu k nej. Aj keď nesúhlasíte alebo nechápete, ide o ľudskú dôstojnosť a rešpektovanie jej rozhodnutia.  

Stretlo som sa s argumentom, že by som nemalo používať stredný rod, lebo je to dehumanizujúce a ľuďom je nepríjemné používať na mňa tento rod. Vždy, keď to niekto povie s vážnosťou v tvári, musím sa v dobrom pousmiať. Vždy mi to hovoria, ako keby som sa ja samo nad týmto nikdy nezamýšľalo, ako keby mi prinášali novú informáciu. Zámerne používam stredný rod, lebo verím, že dokážeme zmeniť jeho význam a prispôsobiť jeho používanie. Stačí si len zvyknúť a zmeniť pohľad. Jazyk je premenlivý a slová vedia meniť význam. Tak prečo nepoužiť gramatický rod, ktorý nám sedí priamo pod nosom a trochu ho upraviť? 

Čo podľa teba treba zmeniť na Slovensku, aby ľudia začali vnímať a akceptovať nebinárne osoby?

Najdôležitejšie je destigmatizovať transrodovosť samotnú a poskytnúť priestor nebinárnym osobám na sebarealizáciu. Ak sa budeme cítiť bezpečne, budeme out. A čím viac nás bude a čím viac nás ľudia budú poznať, tým ťažšie je nás nenávidieť.


Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?

Autor David Benedek

Vyštudoval filmovú réžiu na FTF VŠMU. Jeho film Spolu (2018) sa premietal na rôznych svetových festivaloch, medzi inými aj na významnom queer festivale Inside Out v Toronte. Vo svojej tvorbe sa venuje mladým ľuďom a ich dospievaniu v Bratislave a taktiež LGBTI komunite. Od roku 2019 je členom tímu Filmového festivalu inakosti, na ktorom sa stará o sekcie krátkych filmov.

Jeden svet pripomína, ako sme všetci prepojení. Možnosť prispieť k zmene máš aj ty, a to už tento týždeň v Košiciach

Jeden svet pripomína, ako sme všetci prepojení. Možnosť prispieť k zmene máš aj ty, a to už tento týždeň v Košiciach

Dve drag queens dnes odpália v Bratislave prvé vydanie zábavného kvízu. Podujatie s názvom Kvízienko bude mať premiéru v Teplárni.

Dve drag queens dnes odpália v Bratislave prvé vydanie zábavného kvízu. Podujatie s názvom Kvízienko bude mať premiéru v Teplárni.