in ,

Je načase, aby sa starší LGBTI ľudia necítili odpísaní, hovorí Mária, zakladateľka teplej skupiny 45+

Foto: Mária Ščepková

Keď sa hovorí o teplej komunite, mnohí si predstavujú najmä mladších ľudí. Patria k nám však aj tí, čo oslávili päťdesiatku, šesťdesiatku alebo aj viac. Na teplých podujatiach ich však žiaľ často nie je vidno, občas prídu na premietania Filmového festivalu inakosti alebo sa stavia na diskusie o politických témach. Teplých ľudí po 45tke sa rozhodla spájať Mária Ščepková, založila na facebooku skupinu, ktoré má v popise: “Životom skúsenejší, možno aj unavenejší či aj sklamanejší, a možno naopak šťastnejší a zrelší. V každom prípade nie menejcenní či nepatriaci do LGBTIQ+ spoločenstva!”

Prečo ste sa rozhodli založiť FB skupinu pre LGBTI ľudí 45+ ?

Posledná kvapka k vytvoreniu skupiny 45+ bolo, keď som na inak fajn sieti Dúhy.sk videla, že tých niekoľko tisíc členov tvoria vo veľkom ľudia vo veku 15+ a tí „starší“ si museli vytvoriť svoju skupinu 25+… A mám silný dojem, že je to len obraz o tom, ako to v LGBT skupinách dnes je – 15+ (aj menej) je norma, 25+ sú tí „starší“…

Ale nad vytvorením nejakej platformy pre starších LGBTIQ som uvažovala už pár rokov. Len keď som túto myšlienku ešte pred pár rokmi raz predniesla na osobnom stretnutí s pár gej priateľmi, ktorí boli všetci 40+, tak som sa stretla s reakciou, na ktorú nezabudnem – hlboké mlčanie, sklopené pohľady kamsi pod stôl, výrazy tváre: „O čom to hovoríš, veď nás sa to netýka…“ Vtedy ma asi prvýkrát napadlo, že tak ako existuje internalizovaná homofóbia – odmietanie svojej vlastnej homosexuality (v ktorej som sama dlhé roky žila), tak asi existuje aj akýsi „internalizovaný homo-ageizmus“ – odmietanie svojho staršieho veku u LGBTIQ ľudí. A že by s tým možno aj bolo dobré niečo robiť. A potom – aj ľudia 45+ sa chcú zoznámiť a nájsť seberovného partnera, tak prečo to neskúsiť aj formou FB skupiny?

Aké sú prvé reakcie?

Na to, že samotné založenie FB skupiny LGBTIQ 45+ bol pokus, že „čo to dá“, tak reakcie sú celkom fajn. A tie negatívne sa asi nedozviem ;). Nevedela som vôbec, či ostanem v skupine sama alebo či sa aj niekto pridá. A za prvých 48 hodín sa prihlásilo presne 48 ľudí. Jasné, že po prvom nápore sa prihlasovanie nových spomalilo, ale aspoň sa celý pokus neukázal ako zbytočný či nezmyselný. Aký bude život skupiny a v skupine, už závisí od každého prihláseného. Či bude len pasívne čakať, kým ho niekto osloví, alebo či aj sám vnesie život do skupiny.

Máte pocit, že generácia starších LGBTI ľudí je neviditeľná?

Áno, určite. A podľa webov zo zahraničia sa aj v krajinách s omnoho dlhšou tradíciou aktivizmu často vyskytuje pri téme LGBTIQ 45+, 55+, 65+ presne ten istý termín – „neviditeľná menšina“…

Ale sú krajiny, kde si už uvedomili, že práve staršia generácia sú ľudia, ktorí vlastne otvárali cestu pre LGBTIQ aktivizmus a zápas za práva queer komunity. Snažia sa im to teda vrátiť formou rôznej podpory. V USA sú v tomto smere minimálne už viaceré aktivity – Advocacy and Services for LGBT Elders, LGBT Elder Initiative, Diverse Elders Coalition alebo National Resource Center on LGBT Aging.

A je načase, aby sa o tom aspoň nahlas uvažovalo aj u nás. Aby sa starší LGBTIQ ľudia necítili „odpísaní“, neprijatí, prehliadaní či až zosmiešnení. A to vo vlastnej komunite, ktorú paradoxne pomáhali vytvárať. Ale aj aby sa sami nebáli byť, kým sú, so všetkým, aj so svojím vekom. Inak vzniká „začarovaný kruh“, ktorý sa prelamuje dosť ťažko – sme neviditeľnou menšinou – lebo sami nechceme byť videní… 🙁

Trailer dokumentu Neviditeľní, ktorý sa venuje práve téme starších LGBTI ľudí.

Aké sú vaše skúsenosti so zoznamovaním sa cez internet?

Pre moju vekovú skupinu 50+ celkom biedne. Možno som ešte nenašla správnu zoznamku. 😉 Ale čo sa týka FB skupín, tak ozaj vek 15+/13+ je norma, 25+ sú tí „starší“ a 30+ je takmer strop.

Zaujímavé ale je, že už u susedov v Českej republike je to napríklad na zoznamke na Lesba.cz akoby naopak, vek 45+ aj 50+ je tam úplne bežný. Ale celkovo v Českej republike už nie je starší vek a LGBTIQ identita až také tabu. Napríklad tohtoročný Prague Pride sprevádzala výstava fotografií a príbehov starších ľudí z queer komunity Jejich vlajka je duhová, oni sami bývají neviditelní. Na webe Proud.cz majú zvlášť sekciu venovanú starnutiu LGBTIQ ľudí, a celkovo sa téme venujú už od roku 2013. Je čas na podobnú aktivitu aj u nás. Ale ako v podstate všade v queer komunite na Slovensku – všetko závisí od dobrovoľníkov, ktorých je asi v každej oblasti slovenského neziskového sektoru málo.

Vnímate v rámci teplej komunity veľké rozdiely medzi generáciami? 

Áno, samozrejme. Ale nemyslím, že ide len o queer komunitu. Prosto ide o veľké rozdiely medzi generáciami všeobecne, bez ohľadu na to, či ide o homo či hetero ľudí. A je to normálne. A v dobe od zavedenia internetu, teda posledné tri desaťročia, zvlášť. Rozdiely medzi generáciami boli vždy, dnes sú vývoj a zmeny v spôsobe života a myslenia ešte rýchlejšie a radikálnejšie, takže rozdiely sú ešte výraznejšie.

V LGBTIQ komunite u nás je samozrejme veľký rozdiel, špecifický pre postkomunistické krajiny, v tom, ako svoju inakosť mohli žiť mladí pred 1989 a tí narodení po zmene režimu. Ak človek dospieva v čase, kedy byť gej bolo absolútne tabu, či až dôvod pre policajnú šikanu, a naopak v čase, keď byť queer je takmer „in“, tak to formuje človeka na celý život. Tých mladších k slobode byť „iní“, tých starších presne naopak. Kto vie koľkí 50+ by u nás ešte ocenili podporu s vlastným comingoutom?

Čo môže podľa vás staršia generácia priniesť pre tú mladšiu?  A čo naopak mladšia pre tú staršiu?

Odpoviem z vlastnej skúsenosti, a teraz nie preto, že sama som 50+. Ale preto, čo som mohla zažívať s mamou, ktorá je 85+. Ako sa držala fyzicky aj psychicky tak do 75+. A potom prišlo 10 rokov, kedy by už bez pomoci druhých nemohla byť, hoci stále bývala na byte sama, ale nákupy, upratovanie, pranie, návštevy lekárov, rozpis liekov a množstvo iných detailov som už musela zabezpečovať ja. No, a mne samej tie roky priniesli skúsenosť z prvej ruky, kedy som sa začala sama seba pýtať: „A raz, keď ja budem 70+, kto bude toto všetko robiť pre mňa?“

Asi tak celkovo sú nám starší ľudia pripomenutím reality, ktorá sa zväčša vytesňuje. V médiách sa ešte ako tak stretneme s obrazom tých zdravších a aktívnejších seniorov. Ale realita… a v našom zdravotníctve a sociálnych službách… je celkom iná, ako usmievaví seniori z reklám produktov a služieb tzv. „striebornej ekonomiky“. Starší môžu byť pre mladších aspoň praktickým pripomenutím: „Dobre si šetrite na starobu… a snažte sa mať trvalé vzťahy, aby ste nezostali sami…“

No a mladší LGBTIQ voči starším? Ako prvé mi prichádza – tolerancia. Napríklad ak sa na nejakej akcii pre queer komunitu objavia aj starší, netreba im hneď dať nálepku „predátori loviaci mladých zajačikov“. Tolerancia, pochopenie, povzbudenie, otvorenosť pre skutočnú dúhovosť, aj s tou striebornou farbou… A ak sa nájdu nejakí aktívnejší mladší pre aktivity v tomto smere – iniciatíve sa medze nekladú.

LGBT seniori a seniorky rozprávajú svoje príbehy.

Myslíte si, že LGBTI ľudia 45+ by uvítali nejaké podujatie špeciálne pre nich a aký typ akcie by to mal byť? 

Posuniem otázku do našej FB skupiny. 😉 Jedna vec sú podujatia, a ďalšia vec je „povedomie“. Už len začať lámať ľady okolo tejto témy, resp. tejto reality rôzneho veku v queer komunite, napríklad formou pôvodných textov, preložených zahraničných zdrojov, rozhovorov a podobne, v dostupnom mediálnom priestore by bolo veľkou pomocou. A potom samozrejme aj akcie k spoločnému stretávaniu sa, od povedzme diskusií neformálnych aj verejných po možno aj 40+ „oldies párty“… 

Aj keď fakt je aj ten, že ani starší LGBTIQ ľudia netvoria nejakú uniformnú masu. Sama viem, aký obrovský rozdiel je byť 40+ (pocit, že „ešte celý život pred sebou“) a 50+ (pocit „uuups, a teraz čo…?“), o queer 60+ a viac ani nehovoriac.

Ale tak ako s každým rokom pribúdalo na Slovensku stále viac a viac ľudí na Pride pochodoch, tak bude u nás stále viac pribúdať aj starších LGBTIQ ľudí. Aj od nich závisí, či o sebe budú dávať vedieť.

V jednom českom texte túto tému zhrnuli otázkou „Ako pridať k dúhe striebornú?“, ako pomôcť k prijímaniu starších ľudí v queer komunite? A ja by som k tomu pridala otázku, ako postupne prelamovať ten začarovaný kruh od nás samých? Keďže ako starší LGBTIQ sme neviditeľnou menšinou asi aj preto, že sami nechceme byť videní… Asi akákoľvek podporná akcia, ktorá môže pomôcť lámaniu ľadov v tejto oblasti, je vítaná a vopred za ňu vďaka.


Páčia sa vám naše články? Nové texty môžu vzniknúť vďaka vašej podpore.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?