in ,

Duševné zdravie ľudí z dúhovej komunity ničí predovšetkým homofóbia či transfóbia, upozorňuje psychiatrička

Foto: Klinika Calma

Žiť v súlade s tým, kým v skutočnosti som. To je jedna z kľúčových vecí na ceste za plnohodnotným životom. O duševnom zdraví LGBTI+ ľudí sme sa rozprávali s psychiatričkou Máriou Matisovou z kliniky Calma

V rámci svojej psychiatrickej praxe na klinike Calma sa zameriavate aj na ľudí z LGBTI+ komunity. Sú ich potreby či ťažkosti v niečom špecifické? 

Áno, potreby tejto komunity sú viac špecifické. Častejšie sa stretávame s úzkosťami a depresívnym rozladením napr. pred plánovaným coming-outom, prípadne pri ťažkostiach počas tranzície. Zároveň však majú potreby ako všetci ostatní, riešia svoje úzkosti, nespavosť, vzťahové problémy, rodinné problémy, vyhorenie, depresie a podobne. 

Čo najčastejšie riešite s ľuďmi z LGBTI+ komunity? 

Je to veľmi individuálne, závisí to od mnohých faktorov. Jedným z najdôležitejších je, či človek rieši problémy ohľadom svojej orientácie alebo aj svojej rodovosti, prípadne kombináciu. Pri transrodovej osobe riešime okrem psychických problémov aj záležitosti ohľadom tranzície, či už administratívno-byrokratické úkony alebo prípravu a odporúčanie na hormonálnu a chirurgickú časť tranzície. 

Vnímate veľké rozdiely, medzi ťažkosťami, ktoré riešia gejovia, lesby, bisexuáli, a tými, ktoré riešia transrodoví ľudia?

Určite sú tam rozdielnosti, ako som spomínala v predchádzajúcej odpovedi, pri transrodových ľuďoch riešime obrovské množstvo byrokracie/papierovačiek, snažíme sa zohnať „trans friendly“ somatických lekárov (endokrinológov, gynekológov, urológov, chirurgov…). 

Ako veľmi zasahuje homofóbia a transfóbia do psychického zdravia LGBTI+ ľudí? 

Zasahuje výrazným spôsobom a je to jedným z najčastejších problémov, ktoré zhoršujú psychické zdravie LGBTI+ ľudí. Vždy ma to veľmi zasiahne ako psychiatra, keď musíme riešiť pre mňa nepochopiteľnú homofóbiu či transfóbiu, prípadne „následky“ coming-outu, ktorý nedopadne dobre, to znamená, že prejav homofóbie/transfóbie pochádza priamo z najbližšieho sociálneho okruhu danej osoby.

Ako reagovali klienti, keď sa napríklad v parlamente objavili návrhy zákonov proti LGBTI+ ľuďom? Pociťovali ste u vás na klinike Calma zvýšený dopyt zo strany dúhovej komunity? 

Klinika Calma funguje od júna minulého roku, čiže sme nemali „záchyt“ zvýšeného dopytu po marcovom návrhu ústavného zákona o zákaze tranzície, ale ako odborník som pociťovala zvýšenú úzkosť komunity po tejto transfóbnej aktivite našich zákonodarcov, takisto som samozrejme podpísala petíciu Tadiaľto vedie červená čiara, aby odborníci vyslali jasný signál poslancom, že nemajú zasahovať do odborných vecí, ktorým sa absolútne nerozumejú.

Duševné zdravie ľudí z dúhovej komunity ničí predovšetkým homofóbia či transfóbia, upozorňuje psychiatrička
Foto: Klinika Calma

Na čo by mala pamätať LGBTI+ osoba, keď je na začiatku coming-outu či tranzície? Vďaka čomu to môže lepšie zvládnuť? 

Neexistuje podľa mňa nejaký univerzálny návod „ako prežiť coming-out“ pre každého. Je to strašne individuálne, závisí to od mnohých vonkajších faktorov, ako príklad uvediem to, v akej rodine osoba vyrastala, aké majú vzťahy, veľmi zaváži aj prísna katolícka výchova, aké sú vzťahy na pracovisku, celkovo pracovné prostredie, v ktorom pracuje a tak ďalej.   

Coming-out, či už sa bavíme o vnútornom coming-oute (uvedomenie si a prijatie sa sám pred sebou, ako to mám so svojou orientáciou/rodom/sexualitou…) alebo o vonkajšom coming-oute (zdôverenie sa svojmu okoliu), môže byť veľmi zložitý a dlhotrvajúci proces. Pri vonkajšom coming-oute je dobré ponechať sám sebe dostatok času na to, aby rozhodnutie o tom, komu, kedy a ako sa zdôverím, nebolo pod tlakom a vychádzalo z presvedčenia, že tu a teraz som na to pripravený. Každý má právo si dôkladne premyslieť, komu to povie, ako mu to povie, má právo vybrať si to správne miesto a načasovanie.

Osvedčili sa vám podporné skupiny u vás na klinike? A ako presne fungujú? 

Podporné skupiny máme dve. Jedna je priamo pre LGBTI+ ľudí za účelom zdieľania svojich potrieb, ťažkostí, starostí, ale aj radostí. Druhá skupina je pre rodiny, priateľov a známych  LGBTI+ ľudí, ktorí si takisto môžu pozdieľať napr. svoje skúsenosti s prejavmi homofóbie a transfóbie voči svojim blízkym, ale aj poradiť sa, čo čaká ich milovaných počas tranzície a podobne. S každou skupinou sa stretávame aktuálne raz za mesiac na klinike Calma, pričom máme v pláne pri veľkom záujme rozbehnúť tieto podporné skupiny každú druhú stredu.

Cítite u vás na klinike, že ľudia majú ešte stále problém hovoriť o svojom psychickom zdraví? 

Zlepšuje sa to každým rokom, ten rozdiel je markantný keď porovnám situáciu pred 10 rokmi a teraz, psychické zdravie sa začína brať vážne, až by som povedala „rovnoprávne“ k zdraviu fyzickému, čo ma samozrejme veľmi teší a snažím sa prispievať k tejto osvete.

Duševné zdravie ľudí z dúhovej komunity ničí predovšetkým homofóbia či transfóbia, upozorňuje psychiatrička
Foto: Klinika Calma

Stretli ste sa s tým, že by vaši klienti narazili v minulosti na homofóbneho alebo transfóbneho psychológa či psychiatra, alebo že ich dokonca posielal na konverznú terapiu? 

Bohužiaľ, pri odpovedi musím použiť prítomný čas, nie minulý, ako by som si priala, LGBTI+ ľudia sa mi bežne zverujú so svojimi skúsenosťami s homofóbnymi alebo transfóbnymi psychológmi a psychiatrami. Je to pre mňa veľmi náročná situácia, lebo na jednej strane sa snažím klienta upokojiť, že na klinike Calma mu nehrozí žiadne takého správanie, na druhej strane sa snažím pochopiť, čo viedlo mojich kolegov k takémuto chovaniu, ktoré považujem za neakceptovateľné. Konverzná terapia je, našťastie, na Slovensku zakázaná, spomínam si, že pred pár rokmi sa snažila katolícka cirkev usporiadať podujatie s americkým kňazom, ktorý konverznú terapiu (skrytú pod mierne pozmenený názov) naďalej poskytuje v USA, pričom Slovenská psychiatrická spoločnosť túto aktivitu ostro odsúdila. Takisto ma potešilo množstvo kolegov odborníkov, ktorí podpísali petíciu „Tadiaľto vedie červená čiara“.

Ako sa prejaví na psychickom zdraví LGBTI+ osoby, keď môže byť otvorene sama sebou? 

Nazvala by som to jedným, myslím si, že veľmi výstižným slovom: úľava. Akonáhle klient zistí, že je v bezpečnom prostredí, kde môže byť sám sebou, prebieha riešenie jeho psychických problémov ľahšie, plynulejšie a úspešnejšie, ako keby musel pred odborníkom tajiť napríklad partnera opačného pohlavia, tváriac sa, že žije v heteronormatívnom vzťahu. 

Ak vás zaujali queer podporné skupiny, najbližšia bude v stredu 26. januára o 17.00 v priestoroch kliniky Calma. Ak by ste chceli prísť, tak je potrebné ohlásiť sa vopred telefonicky na 02/21012310 alebo mailom na info@klinikacalma.sk, prípadne vyplnením kontaktného formulára priamo na stránke www.klinikacalma.sk.


Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?

Najkrajší chlapec na svete, lesbická maliarka aj gej z Afganistanu vyrozprávajú svoje príbehy

Najkrajší chlapec na svete, lesbická maliarka aj gej z Afganistanu vyrozprávajú svoje príbehy

Dúhová prechádzka Bratislavou: Komentovaná prehliadka chce ukázať, kde sa písala teplá história

Dúhová prechádzka Bratislavou: Komentovaná prehliadka chce ukázať, kde sa písala teplá história