David Benedek
Film Slúžka je novinkou režisérky Mariany Čengel Solčanskej (Únos, Sviňa), inšpirovanou rovnomenným románom Hany Lasicovej.
Hlavnou hrdinkou je pätnásťročná Anka, ktorá prichádza pracovať ako slúžka do pražskej vily vysokopostavenej rakúsko-uhorskej rodiny. Anka s pomocou zvyšného služobníctva spoznáva pravidlá nového sveta, triedne rozdiely aj komplikované povahy svojich zamestnávateľov. Jej úhlavnou nepriateľkou sa stáva rovnako stará dcéra panskej rodiny, Resi, no nevraživosť medzi mladými ženami sa postupne premení na sympatie. Silné puto pomôže obom hrdinkám prežiť príkoria, ktoré ich v období života počas prvej svetovej vojny čakajú.
Prečo ste sa rozhodli adaptovať práve knihu Slúžka od Hany Lasicovej?
Bola dobre napísaná a s hlavnou postavou som sa identifikovala. Film Slúžka nie je presnou adaptáciou, je nakrútený na ústredný motív Haninej knihy, téma je však výrazne posunutá. Predovšetkým, na rozdiel od románu hovoríme o vzťahu dvoch žien a na jeho pozadí vyrozprávame príbeh rozpadu monarchie a vzniku Československa, rámovaný Štefánikovou tragickou smrťou.
Vaše filmy zvyknú mať spoločenské presahy, je to niečo, čo je pre vás pri výbere témy dôležité?
Výsledný film môže byť bohapustou žánrovou zábavou alebo môže vypáliť aj úplne zle, čiže ako kŕčovito urputná potreba vypudiť na tento svet nejaké nevyhnutné autorské posolstvo, bez ktorého by ľudstvo strádalo. Ideálny prípad, aspoň v mojom ponímaní, je nakrútiť divácky príťažlivý film, ktorý má čitateľne a zrozumiteľne vyjadrený autorský názor a všetky umelecké zložky sú v harmonických proporciách. S otvorenými ústami sa pozerám na niektoré Jakubiskove alebo Lutherove staršie filmy a strašne by som si priala nakrútiť raz film, ako to vedeli oni.
Aké náročné bolo natáčať celovečerný film počas pandémie?
Paradoxne nám to mnoho vecí uľahčilo. Bez lockdownu by sme nemali šancu nakrúcať na vyľudnenom Karlovom moste, alebo si vyhradiť zámok Slatiňany iba pre nás. Prinášalo to samozrejme aj nepríjemnosti, keď sa napríklad plošne zatvárali reštaurácie, bolo logistickým rébusom, ako nakŕmiť štáb.
Ústrednú dvojicu si vo filme zahrali Dana Droppová a Radka Caldová. Aký bol proces kastingu?
Danu som obsadila bez kastingu. Hrala jednu z dôležitých postáv v mojom predošlom filme Sviňa a okamžite som ju začala vidieť ako Anku. No a Dane som dala možnosť vybrať si na kastingu svoju Resi, ženu, do ktorej sa zamiluje. Keďže som chcela, aby sa na pľac tešila, aby ju tešilo dotýkať sa svojej hereckej partnerky a bozkávať ju, bolo dôležité, aby si ju vybrala ona.
Je nejaká jedna spomienka, ktorá vám bude Slúžku navždy pripomínať?
Tých je veľa. Neviem vypichnúť jednu konkrétnu, azda okrem spomienky na zámok Slatiňany, kde sme nakrútili prevažnú časť obrazov. Cestu k zámku lemovali posledné jesenné ruže. So skriptkou Nikol sme si ráno čo ráno vravievali, že krajšiu cestu na pľac, cestu lemovanú ružami, už nikdy mať nebudeme.
Ide o prvý slovenský celovečerný film, ktorý sa venuje lesbickému vzťahu. Myslíte si, že je načase tento typ reprezentovať?
Vôbec som sa tým nezaoberala. Je to film, v ktorom sa dve bytosti zúfalo milujú, a každému príčetnému človeku je jedno, aké majú pohlavie. Je pravdou, že mužov v štábe vzrušovali obrazy, kde boli Dana s Radkou v intímnejších polohách, ale ja som sa naopak cítila omnoho komfortnejšie, ako keď nakrúcam podobné scény s heterosexuálnou dvojicou. Videla som, že herečky sú pokojné, nestresovali sa a netrýznili.
Čo môžu diváci, a špeciálne LGBTI+ diváci, očakávať od vášho filmu?
Verím, že môžu očakávať dobrý slovenský film. Verím, že aj vďaka tomuto filmu bude spoločnosť empatickejšie reagovať na legitímne očakávania LGBTI+ komunity týkajúce sa legislatívnych zmien vedúcich k zrovnoprávneniu so zvyškom populácie. Ak pomôžeme eliminovať predsudky a nenávisť, potom mala naša práca a tento film zmysel.
FIlm Slúžka má slovenskú premiéru 2. februára 2023.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk