David Benedek
Tento rok si na Filmovom festivale inakosti môžete pozrieť niekoľko filmov z Česka. Medzi nimi aj skvelý krátky dokument Projekt Adam Basma, ktorý natočila o svojom strýkovi režisérka Leila Basma. V rozhovore nám prezradila viac o vzniku filmu a taktiež o tom, čo chystá v budúcnosti.
Kedy si si uvedomila, že sa chceš venovať filmu?
K filmu som sa vlastne dostala tak, že som nasledovala svoj inštinkt. Keď som bola mladšia, nevedela som, že chcem točiť filmy. Milovala som divadlo, skicovanie a tvorbu komiksov. Moji rodičia chceli, aby som robila niečo „vážnejšie“ a očakávali, že budem študovať právo. Ale práve keď sa začali registrácie, našla som program Audiovizuálne umenie a rozhodla som sa prihlásiť. O tri roky neskôr, pred ukončením štúdia, sme museli písať a režírovať vlastné krátke filmy. Až počas záverečného premietania, keď som sa rozhliadla a videla, ako všetci pozerajú môj film, som si uvedomila, že toto je to, čo chcem robiť.
Ako hodnotíš svoje štúdium na FAMU?
Moje štúdium na FAMU bolo plné vzostupov a pádov, čo bolo dobrým znamením. Na magisterskom štúdiu réžie na FAMU mám rada to, že každý semester musíme napísať a režírovať film. Čo je oveľa produktívnejšie ako v profesionálnom živote, kde niekedy musíte na natočenie filmu počkať najmenej rok alebo dva. Myslím si, že FAMU bola skvelý priestor na vybudovanie portfólia krátkych filmov a získanie chrbtovej kosti školy, ktorá mi pomôže rozbehnúť kariéru.
Plánovala si dlho natočiť film o svojom strýkovi?
Vlastne áno. Túžbu skúmať svojho strýka a jeho imidž v našej rodine som mala veľmi dlho, ale vždy som si to predstavovala v podobe celovečerného filmu. Keď teda v druhom ročníku na FAMU prišla úloha dokumentárneho cvičenia, využila som to a urobila som krátky film, ktorý budem môcť v budúcnosti použiť ako predlohu na prípravu celovečeráku. Naozaj som netušila, že sa tento malý intímny rodinný film dostane do užšieho výberu na udeľovanie cien študentských Oscarov.
Ako dlho trvalo samotné natáčanie a aký to bol pre teba proces?
Proces filmu bol veľmi intímny. Bola som to len ja, môj najlepší kamarát s veľmi malou kamerou a moji rodinní príslušníci. Vedela som, že mať taký druh prostredia je pre moju rodinu najlepšie, aby sa pred kamerou cítili bezpečne a pohodlne a mohli byť sami sebou. Film ale vznikol až v strižni. Vedela som, čo chcem pri strihu dokázať, ale obávala som sa, že nikto nebude vedieť zrealizovať moje predstavy. Tak som ho zostrihala ja sama, ale bol to obrovský tlak. Všetci moji kamaráti a mentori si film pozreli v rôznych fázach, aby mi samozrejme poskytli spätnú väzbu. Bol to skutočne dlhý a namáhavý proces.
Ako reagovala tvoja rodina na hotový film?
Veľmi sa im páčil. Bolo pre nich dojímavé sledovať ich rodinný príbeh na obrazovke a znova si pozrieť tanečné videá môjho strýka. Všetci si spomenuli, aký je talentovaný a aké krásne sú jeho tanečné obrazy. Myslím si, že film skutočne začal konverzáciu v rámci rodiny, a to je to, čo sa mi, dúfam, podarí aj s budúcimi filmami. Chcem začínať konverzácie, ktoré by viedli k zmene v našich spoločnostiach.
Videl tvoj film aj strýko Adam?
Áno! Bol šťastný, že som do filmu vybrala jeho obľúbené tanečné obrazy. Taktiež ho dojalo, keď videl svojich bratov a sestry na obrazovke rozprávať o spomienkach na neho. Tento krátky film ma zrazu so strýkom zblížil, bol to preňho môj malý list.
Aký má tvoja rodina v súčasnosti vzťah k homosexualite, vzhľadom na to, že ty si k týmto témam otvorená?
Povedala by som, že sa k tomu začali stavať otvorenejšie. Ale vieš, ako to je – niekedy je pre nich ťažké zrazu prijať veci, o ktorých sa vždy domnievali, že sú nesprávne. Najmä keď je náboženstvo ich súčasťou. Ale som vďačná, že sa skutočne snažia milovať a prijať každého.
Aké projekty chystáš najbližšie?
Aktuálne vyvíjam Projekt Adam Basma na dlhometrážny dokument s názvom Dance with Me. Čoskoro tiež začínam s predprodukciou môjho absolventského krátkeho filmu Sea Salt, ktorý sa bude natáčať v mojom rodnom meste na juhu Libanonu. Drž mi palce!
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk