in ,

Režisér a kunsthistorik tvoria pár už takmer 10 rokov, vo vlastnom byte majú galériu

Andrej Jaroš, Albert Vlk a Caesar vo Flatgallery - Foto: Richard Kučera Guzmán

V centre Bratislavy prezentujú diela mladých umelcov. Režisér Albert Vlk a kunsthistorik Andrej Jaroš sú power couple s jedinečným projektom.

Čoskoro budú oslavovať desiate výročie, odkedy spolu začali chodiť. Režisér Albert Vlk a kunsthistorik Andrej Jaroš si rýchlo uvedomili, že chcú žiť v jednom byte. Vzájomne sa navštevovať bolo pre vzťah komplikované, začali si teda hľadať nový domov. „Priestor na Baštovej ulici nás hneď očaril, v minulosti v ňom už sídlil iný výstavný priestor a napadlo nám, či by mohol byť multifunkčným,“ hovorí Albert. 

V Andrejovej hlave vznikla myšlienka domácej galérie. Časť bytu by zostala čisto súkromnou a časť by bola prístupná verejnosti. Výstavy začali od roku 2012 postupne organizovať v obývačke. Podobný typ galérií existoval už v zahraničí, na Slovensku išlo o nový koncept. 

„Nadchla ma aj idea salónneho bytu. Okrem toho, že by sme v ňom prezentovali umenie, chceli sme v ňom organizovať aj spoločenské akcie. Niektoré sme mali na pozvánky, no zväčša mohol prísť hocikto,“ vysvetľuje Albert. 
Flatgallery sa v máji otvorila po pandémii výstavou obrazov Paulíny Halasovej. Navštíviť ju môžete každý deň v čase od 16.00 do 20.00 alebo po dohode s partnermi.

Režisér a kunsthistorik tvoria pár už takmer 10 rokov, vo vlastnom byte majú galériu

Návštevník si začal listovať v mojom diári

S Albertom a Andrejom sa rozprávame v ich kuchyni s veľkým stropom. Jeden odbieha k popolníku, ktorý má položený na podokenici, druhý sa prechádza a živo na seba reagujú. 

„Mohli by sme si niekedy dať duchovnú očistu a nechať na chvíľu holé steny,“ uvažuje Andrej. Už len keď sa rozhliadneme po miestnosti, spracúvame veľa vizuálnych vnemov. Kuchyňa je napríklad plná rôznych šálok, sošiek, každá má určite svoju vlastnú históriu. Hoci partnerov myšlienka bytu plného umenia nadchla, uznávajú, že mali obavy otvoriť ho cudzincom. 

„Bál som sa, čo sa stane, keď sa zrazu po byte rozlezie masa ľudí,“ hovorí Albert. „Keď sme boli súčasťou programu Bielej noci, za večer sa tu vystriedala aj stovka osôb. Nedalo sa to ustrážiť, niektorí otvárali šuflíky, správali sa ako v bare. Počas Noci literatúry si zas jeden pán sadol v obývačke a začal si listovať v mojom diári. Pri inej príležitosti si ďalší sadol v mokrom pršiplášti na gauč a začal jesť kebab.“

Režisér a kunsthistorik tvoria pár už takmer 10 rokov, vo vlastnom byte majú galériu

Priestor sa často menil podľa výstavy. Niekedy sa presúval nábytok, inokedy z objektov vzniklo zátišie a po každej výstave sa nanovo maľujú steny, aby zakryli diery po klincoch. Jedna umelecká skupina dokonca vymyslela, že všetko v miestnosti obalí do celofánu. Televízor, gauč, knihy, všetko. 

„Iba kvety nezabalili, aby mohli dýchať,“ spomína si Andrej a Albert reaguje: „Ale aj tie chceli. Vydržali sme to dva týždne, potom prišla moja matka na návštevu a pýtala sa, či sme chorí.“

Režisér a kunsthistorik tvoria pár už takmer 10 rokov, vo vlastnom byte majú galériu

Bežné galérie môžu mať voči LGBTI téme predsudky

Dôležité pre nich bolo, aby dali priestor mladým umelcom. „Bežné galérie chcú mená, my chceme talenty uchopiť v začiatkoch. Vyhlasovali sme open cally, navštevovali prieskumy umeleckých škôl, chodili do ateliérov,“ hovorí Andrej. 

Pýtame sa ich, aké to je mať vo vzťahu aj spoločný umelecký projekt. „Logicky to vyplynulo z našich záujmov. Ja som pôvodne výtvarník a Andrej kunsthistorik. Na umenie máme zväčša rovnaký názor, podobný vkus, nezhody máme len niekedy pri výtvarníkoch.“

Hovoria, že sú pokusnými králikmi účinkov nových umeleckých diel. „Skúšame, ako na nás pôsobia, niektoré môžu byť ťažké na vnímanie a sami sa ich snažíme spracovať, keď sa na ne často pozeráme,“ dopĺňa Andrej.

Režisér a kunsthistorik tvoria pár už takmer 10 rokov, vo vlastnom byte majú galériu

Vo Flatgallery sa snažia prezentovať aj queer umelcov, hoci nie programovo. Vnímajú, že niektoré galérie môžu mať k téme LGBTI komunity predsudky. Podľa Alberta je inštitúciám jedno, ak je niekto inej sexuality alebo rodovej identity, no môžu mať problém, ak to reprezentuje vo svojej tvorbe. Vo Flatgallery mali napríklad už diela Libuše Jarcovjákovej či Andreja Dúbravského, zorganizovali aj pietnu spomienku na zosnulého aktivistu a umelca Dušana Veselovského. 

Pred pandémiou väčšinu návštevníkov a návštevníčok galérie tvorili cudzinci zo všetkých kútov sveta, o mieste sa dozvedeli z rôznych stránok s odporúčaniami alebo od známych. Dokopy vo Flatgallery mali už viac než 70 výstav, takmer každý druhý mesiac visí v ich obývačke niečo iné. Ak sa partnerom ozvete, galériu vám radi predstavia osobne. 
Viac informácií môžete nájsť na stránke galérie, Facebooku či Instagrame.

Režisér a kunsthistorik tvoria pár už takmer 10 rokov, vo vlastnom byte majú galériu

Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?

queerslovakia party

Ste pripravení na párty? Lebo my už čosi chystáme

Ako to vyzerá v gej bare? Pozrite si fotky z Teplárne

Ako to vyzerá v gej bare? Pozrite si fotky z Teplárne