in ,

Svojimi taškami upozorňuje na plytvanie v móde

Foto: Vecizveci

Za jeden deň stihol ušiť naraz aj sedemdesiat rúšok. V marci, keď sa kvôli pandémii zavreli divadlá, stál muzikálový herec Laco Hudec Šubrt pred otázkou: „Čo budem robiť?“ S manželom žije v Rakúsku a založil úspešnú značku Vecizveci.

Nechcel sa doma nudiť, rozhodol sa pomôcť ľuďom v prvej línii a už o dva dni po vyhlásení núdzového stavu začal vyrábať rúška nielen pre zdravotníkov v Prahe.Posielal ich zadarmo a zároveň spustil na Instagrame úspešný online kurz pre tých, ktorí si ochranné pomôcky chceli vyrobiť svojpomocne doma. V tom čase boli totiž nedostatkovým tovarom a ich dodanie mohlo trvať týždne. Karanténa tak rozšírila Lacov zaujímavý projekt Vecizveci.

Laco Hudec Šubrt - Svojimi taškami upozorňuje na plytvanie v móde
Foto: Vecizveci

Rozmýšľal, ako využiť staré oblečenie

Vyrába pestrofarebné vankúše, tašky, ľadvinky, a ešte k tomu ekologicky a ručne. Pripravuje ich zo starého oblečenia, napríklad z košieľ alebo džínsov, ktoré nachádza v second handoch. Dal im teda nový život a bojuje proti plytvaniu. „Nerád vyhadzujem staré šaty, rozmýšľal som, ako by som ich využil.“

Hoci sa venuje divadlu a do šoubiznisu sa dostal, keď ako 19-ročný vyhral konkurz do muzikálu Rebelové, popri hereckej kariére sa často vracal aj k šijaciemu stroju. Značku Vecizveci Laco vymyslel so svojou najlepšou kamarátkou Salome.

„Dlho sa poznáme, dôverujeme si a vieme sa podporiť. Chceli sme sa venovať uvedomelej móde.“Projekt Vecizveci vznikol v roku 2015 a dnes má tri tímy v mestách, v ktorých Laco doteraz žil. Jeden vznikol v Bratislave, druhý v Prahe a tretí vo Viedni. Projekt sa zviditeľňuje  cez sociálne siete a rôzne konferencie, naposledy napríklad minulý piatok na East Meets West v Rakúsku, podujatí, ktoré spája menších LGBT podnikateľov.

Inšpirujeme ženy bez práce

Pre zahraničný trh používa názov #IWASASHIRT. Len nedávno napríklad dokončil veľkú zákazku – tisíc tašiek pre firmu Accenture v USA. Ich témou boli Powerful Women – Silné ženy. Každá z tašiek mala obrázok ikony, napríklad Márie Terézie, Johanky z Arku či Phillis Wheatley, prvej Afroameričanky, ktorej vydali knihu poézie v 19. storočí. Ľudia sa o nich mohli vďaka móde dozvedieť viac.

„Tašky boli dobrým darčekom na konferencie, ale zároveň ich šili ženy na dôchodku. Cez kurzy chceme inšpirovať ďalšie ženy bez práce, aby to skúsili so šitím,“ vysvetľuje Laco.

Pripomína, že dnes je na trhu veľa nekvalitných látkových tašiek. „Naše sú síce drahšie, ale dovolím si tvrdiť, že aj kvalitnejšie. Materiály, ktoré prežili už ako košele, sú veľmi pevné a my vyrábame ručne.“ V odevníctve sa dnes používajú stroje, ktoré dokážu za chvíľu vyrezať sto kusov tričiek, ľuďom to však stále trvá minimálne hodinu.

Laco dnes žije v Rakúsku so svojím manželom a uvažuje, ako značku rozšíriť ďalej. Zapísal sa na kurz moderných výšiviek, aby ešte viac skrášlil sériu konferenčných tašiek. Jeho víziou je zmenšiť plytvanie v móde a neskôr sa posunúť napríklad aj k výrobe večerných šiat. „Chcel by som ušiť šaty Anne Geislerovej a Adele Vinczeovej,“ dodáva.

Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?

Darkroom Diaries #3: O tom, prečo vás je hrubé ho*no do toho, ako kto vyzerá

Darkroom Diaries #3: O tom, prečo vás je hrubé ho*no do toho, ako kto vyzerá

Coming out pred rodičmi môže byť super

Coming out pred rodičmi môže byť super