in ,

Darkroom diaries: Nechceš si priznať, že tvoj frajer je násilník, tie facky nie sú len jeho „nálady“…

Foto: Pixabay.com

Hit me baby one more time! Vrháme sa do vzťahov, čakáme, že budú naším zázemím, ale aj za dverami bytov môžeme namiesto vytúženej lásky spoznať hroznú tvár násilia. 

Ahoj!

Neviem, ako sa voláš, ale je to jedno. Ani moje meno nie je dôležité.

Chcem ti povedať, nie si sám/sama.

Prvýkrát ma sotil po tom, čo som mu nechcel dať odhryznúť z pizze. Povedal som si, že veď to je v poriadku. Je opitý. Každý robíme hlúposti.

43 % lesbických a 61 % bisexuálnych žien, 26 % homosexuálnych a 37 % bisexuálnych mužov vo svojom živote zažilo domáce alebo sexuálne násilie. Tieto údaje priniesla americká Národná koalícia proti domácemu násiliu. Podobné štatistiky u nás chýbajú. V prieskume Iniciatívy Inakosť z roku 2017 som však zistil, že násilie vo všeobecnosti zažilo vyše 16 % respondentov z queer komunity a že vyše 14 % z prípadov obťažovania, násilia a slovných útokov sa stalo v domácnosti.  

Potom po mne hodil pohár. Stál v rohu spálne, ruky zovreté v päsť a funel. Nie tak, ako keď sa normálne nahneváš, ale ako zviera. Nikdy som nič také nevidel a prvýkrát som sa zľakol, že mi môže ublížiť. Zobral si svoj vankúš a perinu a šiel spať do spálne. Čakal som, kým mu prestane šlapať alkohol alebo piko alebo koks… Vôbec neviem, či bol pod vplyvom, iba z neho bol cítiť chľast.

„Ak odídeš, zabijem sa.“  „Bol som opitý, prepáč.“ „Už to neurobím.“

Začal som si všímať jeho nálady. Že pil, to som vedel. Vravel som si, že to je normálne. Aj keď vypil sám dva litre vína a potom šiel so mnou ešte na panáka do krčmy. Aj keď v tej krčme vypil desiatky vodiek a domov kúpil ešte pivo. Aj vtedy mi to pripadalo normálne.

Veľa mužov (nielen z našej komunity) domáce/sexuálne násilie nenahlasuje polícii, pretože trpia pocitom zlyhania. Je to jeden z mnohých efektov, ktoré vytvára toxická maskulinita a budovanie ideálu akéhosi „alfa samca“. Rovnako majú mylný pocit, že tie útoky neboli ničím závažným. Navyše si často myslia, že policajti Iim aj tak nepomôžu, alebo sa im dokonca budú vysmievať pre inú sexuálnu a rodovú identitu. 

Len 5 % LGBTI ľudí u nás nahlásilo obťažovanie, ktoré zažili. Tieto údaje priniesol prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z roku 2019.

Darkroom diaries: Nechceš si priznať, že tvoj frajer je násilník, tie facky nie sú len jeho „nálady“...
Foto: Pixabay.com

„Si láska môjho života.“

Každý vzťah má predsa problémy, nie? Bol som odhodlaný ho zachrániť. Z 20 eur bolo 50, z 50 už 100 atď… Raz som prišiel domov a našiel som ho spať s fľašou whisky na stole, zatiaľ čo sa jeho deti hrali. Mám zavolať jeho exmanželke? V ten večer mi schoval telefón, lebo som vraj závislý od Instagramu a on nebude žiť s takým exhibicionistom.

V rodine máme jeden prípad, o ktorom viem – žena týraná mužom. V mojom svete neexistuje ospravedlnenie pre muža, ktorý mláti svoju ženu/partnerku. Považujem to za prejav toho najprízemnejšieho pudu. Keď som tú ženu videl po dlhšom čase, bola to úplne iná osoba, než akú som si pamätal. To, že ju mláti, je verejné tajomstvo. Úplne sa jej zmenilo správanie, myká sa pri prudkom pohybe, rozpráva zakríknuto… Všetko som to videl aj u kamaráta, ktorý sa mi zdôveril, čo zažíva s partnerom. Musíme byť obozretnejší. Musíme sa počúvať. Musíme tu byť jeden pre druhého.

„Hlavne, nech je kľud.“

Manipuloval ma. Začalo to byť veľmi „buď to, alebo toto“, začal komentovať moju postavu. Vraj som pribral cez sviatky a že s takým megerom nechce spávať.

„Už to nikdy neurobím.“

Začal som si klásť otázky – som ja ten, čo je na vine? Keď o tom čítaš, nemôžeš tomu uveriť, ale keď sa ti to stane, ideš presne podľa „manuálu“ sebaobviňovania. Bol som presvedčený, že za zlyhávanie nášho vzťahu môžem ja, pretože nie som preňho dosť dobrý, a moja existencia ho núti fetovať a piť. Vyvrcholilo to tým, že som sám začal piť. V tom čase sme náš vzťah otvorili a začali sme si volať domov chalanov na trojky. Vždy mi potom druhý deň vyčítal, že som sa mu málo venoval, že som nadržaná kurva, ktorá by si sadla na „každého vtáka v lese“.  Najhoršie na tom celom je, že ty si natoľko omámený jeho charizmou – pretože tyrani zväčša bývajú veľmi charizmatickí – že si ani len náznakovo nepripustíš, že si v zlom vzťahu. Nepomenuješ to tak, ako to je – domáce násilie. Tvoj frajer nie je násilník, on má len „svoje nálady“.

Keďže domáce/sexuálne násilie má, bohužiaľ, vo väčšine prípadov ženské obete, mužské percento sa v masmédiách zmieňuje len okrajovo.

„Buď rád, že s tebou vôbec niekto je.“

Posledná kvapka bola, keď ma v zime vyhodil na ulicu. Vraj nech sa zbalím a vypadnem, keď sa mi uňho nepáči. Šiel som ku kamošovi. Bol som v strese – mal som tam všetky veci, notebook, oblečenie… Nato mi začal písať, ako si zavolal domov chlapa na sex a ako sa dofúkali. Posielal mi videá, fotky. A stále dodával vety typu: „O toto si prišiel, ty hajzel“. Potom sfetovaný telefonoval mojej mame…

„Vrátiš sa a budeš žobrať.“

Prosil som ho, aby tam nebol, keď sa vrátim po veci. Bol tam a sedel ako voš pod chrastou. Snažil som sa byť rýchly, ani som nepozeral, čo a ako balím. A vtedy prišla vina – naozaj je toto riešenie? Nemám mu pomôcť? Veď nám bolo spolu aj dobre. Nebol vždy taký. Ak mu pomôžem, bude to predsa lepšie! A vtedy prišiel za mnou a zmlátil ma. Hodil ma do takého kumbálu s topánkami, kde stál nado mnou a fackoval ma, bil päsťami. Vrieskal ako zviera. Tak silno, že zazvonili susedia. Ked sa to stalo, povedal mi, nech idem povedať, že je všetko v poriadku. Ani som si neuvedomil, že mi tiekla krv. Bol som úplne mimo tela. To vtedy ani necítiš bolesť. Len sa cítiš duto a prázdno. Hovoríš si: „Tak takto som dopadol.“

Cez lockdown som pozeral film What’s love got to do with it. Starší životopisný film o rokenrolovej legende Tine Turner a jej turbulentnom vzťahu s Ikom Turnerom, v ktorom bolo násilie na dennom poriadku. Veľmi ma zasiahla scéna (natočili ju pod dohľadom speváčky presne tak, ako sa stala), keď Tina Turner urobí rozhodnutie opustiť manžela, odíde z hotela, v ktorom spolu bývajú, a rozuteká sa hladať najbližší. Bez haliera a s podliatinami sa ohlási na recepcii ako Tina Turner: „A momentálne nemám žiadne peniaze, ale sľubujem, že keď dostanem honorár, tak vám tú izbu zaplatím.“

„Prosím ťa, odpusti mi, ja sa zmením.“

Dal som mu milióntu poslednú šancu. Povedal som mu, že to chcem skúsiť, ale že mám podmienku, že začne chodiť k psychológovi a prestane piť. Vydržalo to dva týždne, potom prišiel raz za mnou a smrdel ako lacná vinotéka.

Nechcem od teba ľútosť, nie preto to píšem. Píšem ti preto, že ak prežívaš niečo podobné, nie si sám. Nie je to tvoja vina. Nie, nie je to normálne. Budeš ho ospravedlňovať dovtedy, kým zrazu nebude nad tebou stáť so zovretou päsťou, ako sa to stalo mne? Zaslúžiš si lásku. Bezpodmienečnú a úprimnú. Toto nie je láska. Máš právo na cestu von. Ži svoj príbeh, nie jeho alebo jej.

Budem tu pri tebe. Budeme tu pri tebe. Spolu sme silnejší.

Počas lockdownu v súvislosti s pandémiou rapídne stúpol aj výskyt domáceho násilia. Ak ste v ohrození alebo viete o niekom, kto je v ohrození, prosím, nebuďte ticho. To, že sa ozvete, môže niekomu zachrániť život. Potrebné kontakty nájdete na tejto stránke.

Nájdi pomoc. To nie je hanba. To je to, čo ti zachráni život.

Pozdravujem ťa.

M.L.J.

Tento list je autorským prepisom dvoch rozhovorov s mojimi priateľmi, ktorí si zažili domáce násilie. Všetky udalosti, ktoré sa tam spomínajú, sa udiali. Obidvaja sú v súčasnosti šťastne zadaní vo vzťahoch bez násilia a so vzájomným rešpektom.


Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?

Ondrej Nepela – gej, ktorého milovalo celé Česko-Slovensko

Ondrej Nepela – gej, ktorého milovalo celé Česko-Slovensko

Škatuľkovanie mi príde zbytočné, len chcem žiť svoj život, odkazuje Milan WTF

Škatuľkovanie mi príde zbytočné, len chcem žiť svoj život, odkazuje Milan WTF