Marek Hudec
Dvaja heterosexuálni rodičia radia, ako pripraviť deti na tému inakosti a ako im vysvetliť otázky o LGBTI ľuďoch.
Má dve malé dcéry, niekoľkokrát navštívila s nimi bratislavský Pride, novinárka Lenka Straková im vtedy vysvetlila: „Je to oslava lásky medzi dvomi ľuďmi. A radi sa môžu mať aj dvaja chlapci aj dve dievčatá. Deti sa nad tým ani nepozastavili. Okamžite to prijali, nemali ďalšie otázky.“
Jeden z častých mýtov hovorí, že keď sa deti budú učiť o inej sexualite a rodovej identite, zmení ich to na queer ľudí. Nikdy sa to nepotvrdilo, veď nefunguje to ani naopak, aj LGBTI ľudia vyrastajú v heterosexuálnych rodinách. Veľká Británia preto nedávno pristúpila k inkluzívnemu vzdelávaniu, do učebných osnov zaradila lekcie o inakosti. Považovali to za nevyhnutné, pretože podľa štúdií je takmer polovica LGBTI detí v školách šikanovaná a tieto lekcie by mali pomôcť k porozumeniu medzi rôznymi skupinami.
Lenka vysvetľuje, že u nich doma tému inakosti s dcérami zámerne neotvárajú, ale ani sa jej nevyhýbajú: „Keď na to príde prirodzene reč, hovoríme o rôznych formách či už partnerských vzťahov alebo o tom, ako sa kto oblieka a cíti. S tým, že zdôrazňujeme, že ak sa niečo páči nám, neznamená, že sa to páči aj iným.“
Ako by deťom vysvetlili, že chlapci môžu nosiť sukne?
Keď deťom číta rozprávky, ktoré sa končia svadbou, povie dcéram aj inú alternatívu: „Ak hovoríme o budúcnosti, keď raz budeš mať frajera… alebo frajerku…“ Hoci jej dcéry chodia do súkromných materských a základných škôl, zdá sa jej, že systém nie je na tému queer ľudí pripravený.
„V týchto zariadeniach je síce k deťom iný prístup, no staršia dcéra má napríklad učiteľky, ktoré predtým pracovali na štátnych školách a majú nedostatky v rodovo citlivej výchove. Ak deti napríklad dostávajú darčeky, tak chlapci lego a dievčatá omaľovánky modeliek.“
Za pokrok Lenka považuje už aj to, že dcéra môže chodiť na futbal s chlapcami. Najskôr bola v tíme jediná, tento rok sa pridali ďalšie prváčky a už sa nad tým nikto nepozastavuje. „Chcem tým povedať, že si neviem predstaviť, ako by učiteľky vysvetlili deťom nielen to, že sa dievčatá môžu hrať s legom a chlapci s bábikami, ale že dokonca môžu chlapci raz nosiť sukne.“ Podľa Lenky by učiteľky mali prejsť vzdelávaním, ktoré by malo byť povinné a organizovať by ho malo ministerstvo školstva.
Sme s tým OK, ak nám raz povie, že sa mu páčia chlapci
Michal Hradský sa s partnerkou tiež rozhodli, že LGBTI téma v ich rodine nebude tabu, ich syn Félix má teraz 1,5 roka. „Myslím si, že pokiaľ bude od mala stretávať aj ľudí z queer komunity, nebude potrebné o tom nejako špeciálne hovoriť. Bude to pre neho normálna vec.“
Najviac im ako rodičom záleží na tom, aby sa ich syn cítil prijatý. „Snažíme sa ho aj obliekať pestro a univerzálne. Niekedy je celý v čiernom, niekedy má niečo modré, niekedy je celý farebný. A keď zdedil po kamoškinej dcére ružové tepláky, nosil ich. Očakávame teda skôr, že raz príde s otázkou, prečo mu niekto v škôlke povedal, že ružovú nosia len dievčatá alebo podobnú blbosť. Ak nám však raz povie, že sa mu páčia chlapci, sme s tým úplne OK a chceme ho vychovávať tak, aby mu to neprišlo čudné,“ hovorí Michal.
Keď ich syn vyrastie, chcú sa s ním rozprávať aj o tom, prečo to má LGBTI komunita v spoločnosti ťažké a ako jej pomôcť, hoci nebude gejom. Rovnako ako Lenka, aj Michal si myslí, že školské zariadenia na tému pripravené nie sú.
Pracuje v škôlke, kde sa o tom nehovorí. Medzi učiteľkami prevláda názor, že to do zariadenia s príliš malými deťmi nepatrí. „Nájdu sa ale aj také, ktoré sa snažia vnímať u detí ich pocity a odpovedať otvorene na otázky ako: prečo má nejaký ujo frajera. Úspech je už to, keď mu nepovie, že je ujo šiši alebo chorý alebo sa to nerobí, ale povie, že proste preto, lebo má toho druhého uja rád a že niekedy má chlapec viac rád dievčatá a niekedy chlapcov.“
Michal súhlasí, že otvoriť tému inakosti môžu aj knižky, rozprávky. Odporúča napríklad Jeden deň v živote Marlona Zajda, ktorý nedávno na Slovensko prinieslo vydavateľstvo BRaK. „Je to príbeh o zajacovi s farebným motýlikom, ktorý stretne iného zajaca. Celý deň spolu hopkajú, hrajú sa a rozhodnú sa uzavrieť manželstvo, pretože už nikdy nechcú hopkať jeden bez druhého.“ Kniha je skvelá v tom, že jednak paroduje politický život a jednak rozpráva príbeh pre deti o tolerancii, vysvetľuje Michal.
Téme sa budeme venovať aj v ďalších článkoch.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk