Ako inakosť utvára našu identitu? Aký má vplyv na sebahodnotu a vzťahy? Čo to vlastne znamený byť iný? O tejto téme sme sa rozprávali v rámci diskusie Tepláreň naživo s autorom a divadelným tvorcom Michalom Belejom a drag queen a DJ-om Danielom Knažíkom, známym aj z Farmy.
„Ja nemám pocit, že som iný, ale tá väčšina mi to dáva niekedy pocítiť. Keď som prišiel do nejakej konfrontácie s väčšinou spoločnosťou, napríklad v škôlke alebo inde, tak som bol taký outsider, ale nevedel som pochopiť prečo,“ zdôveril sa na úvod diskusie Michal.
Vyrastal v silne katolíckom prostredí a chodil tiež na cirkevnú základnú školu. Ako uviedol, toto prostredie vnímal ako veľmi schematické. Na druhú stranu dodáva, že sa s bratom ako deti občas v rámci hry obliekli do ženských šiat a nikto im to doma nevyčítal. Mama sa ich nesnažila vtesnať do nejakých kolóniek mužskosti či ženskosti. Detstvo prežil v skorých 90. rokoch, dospievanie na začiatku milénia. Tému inakosti prvýkrát viac zavnímal, keď zomrel Fredy Mercury a v škole mu hovorili, že je to kvôli „bozkávaniu s mužmi“. Byť gejom bolo v tom čase tabu, v médiách nebolo vidno tváre gejov, v televíznych reláciách boli maximálne ako silueta, tieň.
V svojom okolí nemal nikoho, kto by bol ako queer osoba out. Maximálne občas zachytil, keď mama so starou mamou klebetili, kto je teplý. Keďže sa pohyboval v katolíckom prostredí, tak sa celkovo o sexualite rozprávalo minimálne, a skôr vnímal, že telesnosť je vec, ktorú treba potláčať. Michal s úsmevom spomína, že o slobode začal viac premýšľať, keď prišli na scénu Spice Girls: „Vyzerali ako štetky a robili si, čo chceli.“ Počas puberty začali do jeho života postupne pribúdať momenty, keď zavnímal iné mužské téla a cítil, že to s ním čosi robí.
Prečo práve ja?
Svojej inakosti si je Daniel vedomý. „Určite sa cítim byť nekonvenčný. Ale ten základ je rovnaký, všetci sme ľudia, hoci každý je nejako jedinečný,“ objasňuje.
Už v detstve vnímal, že sa líši od rovesníkov. Bavili ho iné veci, bol viac zvedavý, skúmal nepoznané a mal svojský prístup k svetu okolo. Postupne sa to nabaľovalo. Cítil však zároveň potrebu nejako zapadnúť, tak sa naučil kopírovať ľudí okolo. „Ak budem robiť to, čo ostatní, tak môžem zapadnúť. Bol to aj taký obranný mechanizmus. Stať sa sivou myšou, aby som bol OK,“ spomína Daniel. Darilo sa mu to však podľa vlastných slov len čiastočne. Vnímal cez pohľady rodičov, že čosi robí inak. Špeciálne v momentoch, keď sa hrával najmä s dievčami, a to dokonca s bábikami. Hoci ho to ťahalo viacej k babám, uvedomoval si akési nepísané pravidlo, že ako chalan by sa mal hrať predovšetkým s inými chalanmi.
Daniel počas diskusie prezradil, že si vlastnú orientáciu vždy tak nejako uvedomoval. „Vždy som to vedel, vždy som si zároveň kládol otázku, že prečo práve ja. Dnes som však už taký, že chvalabohu, je to aspoň sranda,“ dodal s úsmevom. Počas puberty však o svojej identite nerozprával, skôr bol tajnostkár, hoci si myslí, že ľudia v jeho okolí tušili o jeho orientácii. Napriek tomu sa ho pýtali, kedy si už nájde frajerku. Na to on reagoval, že netuší a dáva tomu čas.
„A frajerka neprichádzala a neprichádzala, a keď im doplo, čo je za tým, tak to už mohlo byť jedno, pretože sme mali priateľský vzťah,“ zhodnotil Daniel.
Michal a Daniel žijú v súčasnosti v Bratislave. Vo svojich bublinách sa cítia bezpečne a prijatí. Vnímajú, že sa na Slovensku postupne menia niektoré veci aj k lepšiemu, predovšetkým v hlavnom meste, kde trávia väčšinu času.
Akú skúsenosť však majú s menšími slovenskými mestami? A cíiti sa Daniel bezpečne v bratislavských uliciach, keď kráča oblečený ako drag queen? Odpovede sa dozviete priamo v diskusii Tepláreň naživo, ktorú si môžete pozrieť online.
Tepláreň naživo je sériou diskusií, ktorá ukazuje rôzne aspekty života LGBTI+ ľudí a približuje otázky, ktoré rieši dúhová komunita na Slovensku. Podujatie podporila nadácia Rosa Luxemburg-Stiftung e.V., zastúpenie v Českej republike. Podujatie sa koná v rámci projektu LÝCEUM – Laboratórium otvorenej spoločnosti, ktorý bol podporený z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru 2014 – 2021, Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v rámci programu Kultúra.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk